Rozohriať halu Národného tenisového centra dostala za úlohu mladučká speváčka Emma Drobná. Z trojice ponúkaných interpretov si ju vybral manažment speváka a bez pochýb trafil do čierneho. Suverénny javiskový prejav, bezchybná komunikácia s publikom a svieži tanečný pop ľudí zaujali natoľko, že by určite zvládli aj viac, ako len čas vymedzený pre predskokana.
Krátka prestávka plná reprodukovanej rockovej hudby mierne predznamenávala, v akej atmosfére sa bude niesť úvod večera. A naozaj. Už pri prvej skladbe Blunt vyštartoval na scénu s gitarou v ruke a v ležérnom tričku a rifliach sa premával z jednej strany pódia na druhú. Raketový štart kráčal ruka v ruke s odozvou divákov, ktorí sa veľmi rýchlo nechali živelnou šou nakaziť. Ľudia poučení z jeho predchádzajúcich návštev Slovenska už zrejme vedeli, že v permanentnom udržiavaní pozornosti je Blunt expert, miernou konkurenciou však bola občasná kontrola stavu dramatického hokejového zápasu Česko – Rusko.
Bolo len otázkou času, kedy zaznie obligátne „Ahoj, Bratislava“, no Blunt pri tradičnom zaliečaní sa publiku ešte pritvrdil. Predchádzajúce koncerty svetového turné k albumu The Afterlove boli podľa neho len generálkou k tomuto večeru, platnosť jeho slov však zrejme vyprší už v sobotu večer, keď to isté zopakuje aj divákom vo Varšave. Pri koncerte však rozhoduje tu a teraz a fanúšikovia po komplimentoch nadšene jasali.
Jasot však nasledoval aj po prvých tónoch známych hitov z prelomového albumu Back to Bedlam. Jeden z mnohých vtipných momentov prišiel pri uvedení sklady High. „Teraz zaspievam pesničku, ktorú dobre poznáte. No nie je You're Beautiful. Tú tento večer ani nebudem spievať,“ povedal spevák na margo skladby, ktorú sám označil za otravnú, pričom nasledovali nesúhlasné reakcie ľudí. „Je príliš neskoro. Už mám vaše peniaze,“ odsekol vtipne, no neskôr fanúšikom, samozrejme, vyhovel. A oni vyhoveli jemu. Skladbu odspievali spoločne s ním.
Koncertu nechýbala ani politická angažovanosť, keď Blunt vytiahol z repertoáru nového albumu pieseň Someone Sing Along inšpirovanú Donaldom Trumpom. Mierne bizarne pôsobilo veselé vytlieskavanie do rytmu skladby, ktorú v pozadí sprevádzala projekcia obrázkov z vojnou zmietaných oblastí. Práve nekoncepčne ladený vizuál bol hlavným kameňom úrazu celého koncertu a posolstvá, ktoré mal zdôrazniť, tak pôsobili skôr nesúrodo a zmätočne. Ak sa James Blunt chce skutočne zbaviť povesti sladkého chlapca, mal by sa vyhýbať prvoplánovým srdiečkam a lacným obrazovým metaforám.
V rámci prejavu sa však spevák sebaironickými poznámkami nešetril a pomedzi skladby sa blysol ako výborný zabávač. Práve humorné vsuvky, interakcia s publikom, ale aj rockové inštrumentálne sóla patrili k vrcholom koncertu a zdalo sa, akoby sa v nich cítil viac doma aj samotný Blunt. Pri snahe prekonať očakávania zrejme spevák prechádza na stratégiu „z každého rožku trošku“, úplne by však stačilo, ak by sa plne odovzdal polohe, v ktorej sa cíti najkomfortnejšie. Šanca tu určite ešte bude. Svojím vyčerpávajúcim výkonom dokázal, že ako hudobník stále ešte neomrzel a ak sa vráti on, celkom určite sa vrátia aj jeho slovenskí fanúšikovia.
