Zásluhu na tom má víťazka najväčšej európskej pesničkovej súťaže – izraelská speváčka Netta Barzilai, ktorá odbornú porotu a hlasujúcich divákov zaujala hravosťou a experimentom. Netreba však opomenúť dôležitý fakt. V rámci prehliadky, kde je latka hudobného vkusu nastavená veľmi nízko, je aj ten najmenší pokus o inováciu vnímaný ako majstrovské dielo.
Keď v roku 2016 vyhrala Eurovíziu ukrajinská speváčka Jamala, ktorej pieseň 1944 mnohí vnímali ako protest proti ruskej anexii Krymu, pesničková súťaž čelila kritike, že politický odkaz prevažuje nad kvalitou hudby. Aj keď bude z hľadiska napätej situácie v krajine zaujímavé sledovať, ako sa s pozornosťou médií a náročnou produkciu veľkej šou potrápi izraelská verejnoprávna televízia, karty počas sobotného finále Eurovízie politika nerozdávala. Víťazná elektropopová skladba Toy, ktorou Netta Barzilai odkazuje na celosvetovú kampaň proti obťažovaniu žien MeToo, ostatné spevácke príspevky zúčastnených krajín výrazne prevýšila.
„Som taká šťastná, ďakujem, že ste sa rozhodli pre zmenu, ďakujem, že oslavujete rozmanitosť,“ odkázala vďačná speváčka divákom do kamier po tom, čo si v lisabonskej Altice aréne prevzala cenu Eurovízie. Dvadsaťpäťročná Izraelčanka porazila aj favorizovanú cyperskú speváčka Eleni Foureira, ktorá skončila na druhom mieste. Tretie miesto obsadil Rakúšan Cesar Sampson.
Žiaľ, v kontexte celej šou však bola výherná skladba len svetlou výnimkou. Aj keď sa minulý rok Eurovízia snažila napraviť si nelichotivú povesť lacnej (no zároveň extrémne drahej) estrádnej šou víťazstvom emotívnej piesne Amar Pelos Dois Portugalčana Salvadora Sobrala, tentoraz akoby znovu kráčala v starých šľapajach. Pódiová šou bola síce menej okázalá ako posledné roky, o to viac však vynikli podpriemerné spevácke výkony, od ktorých teraz nemalo čo vizuálne odpútať pozornosť.
Zdá sa, že Eurovízia si aj naďalej žije v pevne uzavretej škrupinke, do ktorej moderná popová produkcia nemá šancu preniknúť. Fanúšikov však stále má. Po olympijských hrách a majstrovstvách sveta vo futbale patrí k najsledovanejším udalostiam na svete a k televízorom každý rok „pripúta“ priemerne 200 miliónov divákov. Sledovanosť sa, samozrejme, zvyšuje v krajinách, ktoré majú vo finále svojho zástupcu. Čo sa týka Slovenska, RTVS už dlho odôvodňuje svoju neúčasť vysokými členskými poplatkami. Doteraz posledným slovenským zástupcom v Eurovízii bol v roku 2012 Miro Šmajda. Česi však dosiahli historický úspech. Spevák Mikolas Josef pre svoju krajinu vybojoval šieste miesto.
