Naposledy Kravitz vystúpil v Bratislave pred desiatimi rokmi a podľa privítania, aké sa mu v utorok dostalo, bolo zrejmé, že slovenskí fanúšikovia len rátali dni do ďalšieho stretnutia. Aj keď ich tentoraz vítal nový, dlhší účes, žiadnych iných prekvapení v podobe zhoršujúcej sa kvality interpretácie sa nedočkali. Dokonca ani keď išlo o hudobné novinky. Plná hala ľudí nadšene jačala už pri prvých tónoch skladby We Can Get It All Together z pripravovaného albumu Raise Vibration, ktorý vyjde na jeseň. Dostali totiž presne to, čo očakávali. Pulzujúcu nádielku soulu, funku a R&B, ktorou Kravitz hneď na úvod zvýšil o pár stupňov teplotu v už aj tak rozohriatom Národnom tenisovom centre.
Fanúšikovia ho evidentne potešili a on ich potešil späť. Počas 30 rokov na scéne si stihol vybudovať slušný arzenál hitov a rovnako ako svoj sexepíl sa ich nebál použiť. Od začiatku tak zoznam piesní križovali skladby ako Fly Away, I Belong To You či I'll Be Waiting. Kravitz sa však rozhodne nemieni zviezť na vlne komfortnej stagnácie, aj keď nepochybne divácky atraktívnejšej, a niektoré hity predviedol v celkom nových aranžmánoch. Publikum tak trochu dlhšie rozoznávalo intímnejší úvod piesne It Ain't Over Til It's Over, skladba American Woman zase dostala nadstavbu v podobe ležérnejšieho reggae. Medzižánrové hry na pódiu sú výsadou prvotriednych hudobníkov a tých si Kravitz so sebou priviezol dostatok. Potešili najmä inštrumentálne sóla, v ktorých dychová sekcia neraz zatienila aj samotného speváka. A to bola poriadne ťažká úloha.
„Nie je to krásne? Chcem len povedať, že vás takisto milujem. Celé je to o láske,“ reagoval na burácajúci dav inak lakonický hudobník, ktorý sa pri komunikácii s publikom často obmedzoval len na úsmev či jednoduché gestá. Lenny Kravitz sa dorozumieva na celkom inej úrovni. Láska v jeho ponímaní nie je žiadnym čarovným slovíčkom na získanie priazne ľudí. Je síce provokatívna, no nie lacná, zmyselná, no nie lascívna, vyzývavá, no určite nie nátlaková. Tento spôsob komunikácie sa neodrážal len v jeho prejave či energickom tanci, ale aj v spôsobe, akým držal v rukách gitaru či mikrofón. Mnohé ženy v sále si v takých momentoch zrejme pripomenuli, prečo si v mladosti vešali na steny plagáty svojich idolov. Nebolo možné, aby dav nereagoval, ženy aj muži bez rozdielu.
Kravitzovi išlo o osobnejší, on by povedal spirituálnejší kontakt a neraz tak v spoločnosti ochranky zavítal aj medzi divákov. Tí však situáciu nepochopili a svojimi telefónmi tak medzi sebou vytvárali zbytočnú virtuálnu bariéru. Hudobník však nestrácal nádej. Aj revolúcia lásky má svoj čas a ak jej korene nezapustil počas vrcholných momentov vystúpenia, určite sa tak stalo počas finálovej skladby Are You Gonna Go My Way, ktorou ľudí priviedol do vytrženia. Koncert mal jasný odkaz, rokenrol má stále váhu. A rovnakú váhu majú azda aj slová Lennyho Kravitza, ktorý prisľúbil skorý návrat na Slovensko.
