Foto: Third Man Records
Tvorba amerického hudobníka Jacka Whitea je u ambicióznych napodobňovateľov stále mimoriadne populárna. Obrovský úspech mal už ako súčasť dua The White Stripes a nič sa nezmenilo ani od roku 2011, keď sa zakladateľ vydavateľského labelu Third Man Records vydal na cestu sólového umelca. Po nahrávkach Blunderbuss a Lazaretto v marci prišiel s novinkou Boarding House Reach. A opäť prekvapuje.
"Kde sa stratili jednoznačne zaranžované skladby?“ rozrušovali sa po vydaní albumu kritici aj rozčarovaní fanúšikovia, nie však jeho autor, ktorý svoje rozhodnutia nikdy nepotreboval zdôvodňovať. Jack White sa nestavia do úlohy nastrčenej figúrky hudobného priemyslu ani cieľavedomého hitmakera. Je hudobníkom s jasným rukopisom a pomerne ustáleným okruhom poslucháčov, a aj to je možno dôvod, prečo sú fanúšikovia pri prijatí novinky opatrnejší.
Boarding House Reach je všetkým, len nie jednoznačným pesničkárskym albumom. White dal dokopy impozantnú štúdiovú kapelu, vystriedal tri nahrávacie lokality a niekoľko skladateľských prístupov. Výsledkom je nahrávka, ktorá pripomína dobrodružnú cestu po zdanlivo nespojiteľných hudobných svetoch. Rokenrol, blues, džez, hiphop, ambient, avantgardné experimentovanie… Na prvé počutie znie Boarding House Reach ako veľká zvuková masa.
Kľúč k albumu? Intenzívne počúvanie
Ak nemáte chuť spoznávať, druhý pokus je zbytočný. White má v rámci svojej generácie výsostné postavenie, otázka však znie, koľko znesie jeho publikum. Ide v prípade nových skladieb o kvalitu alebo len o unavené experimentovanie? Dokáže Jack White ešte zložiť jednoduchú, ale silnú pieseň? Každý odvážny krok má svoje následky a internet medzičasom zaplavili teórie o hudobníkovej tvorivej únave. Boarding House Reach bezpochyby skrýva plno klenotov, poslucháč sa k nim však musí priblížiť. Intenzívne počúvanie – to je kľúč k Whiteovmu najnovšiemu albumu.
Titulná skladba Connected by Love by sa dala nájsť aj na niektorej z jeho starších sóloviek. Rovnako ako nasledujúce Why Walk a Dog? a Corporation. Nový výraz milovníka starých hudobných svetov otvára rozprávač v skladbe Abulia and Akrasia. Zvukový "loop“ v Hypermisophoniac je už jednoznačným testom poslucháčskej odhodlanosti. White viac recituje ako spieva, opakuje ťažkotonážne "groovy“, nebojí sa free-džezových postupov ani dlhých sól. Extrakt jeho tvorivosti má desiatky farieb.
Originál, ktorý s každým počutím silnie
Stojí tento hudobný súboj za oddanú vytrvalosť? Indíciou by mohla byť nejednoznačná postava na obale albumu. Je to muž alebo žena? Je to Jack White alebo celkom iná osobnosť, ku ktorej by sa chcel svojou najnovšou nahrávkou priblížiť? V záverečnej skladbe Humoresque cituje White Antonína Dvořáka. Toľko k uchopiteľnosti jeho tvorivého rukopisu.
Jack White nenahral úderný album s evidentnými singlami. Boarding House Reach je nahrávkou zo starého sveta v tom najlepšom zmysle slova. Po desiatom vypočutí sa premení na zrozumiteľné objavovanie hudobnej slobody. A to nie je v ére sofistikovanej nadprodukcie a snaživých falzifikátov málo.
Hodnotenie Pravdy: 4 z 5 hviezdičiek
