Spolupracuje aj s nemeckými filmármi, takisto však s poľskými. Medzi nimi vyniká spolupráca s režisérkou Agnieszkou Hollandovou. Prvýkrát sa stretli pri filme Júlia na ceste domov (2002), keď mal Łazarkiewicz iba čosi vyše 20 rokov a odvtedy sa ich cesty zišli už niekoľkokrát. Zložil pre ňu hudbu k filmom ako Jánošík – Pravdivá história, na Oscara nominovanej snímke V tme, k dráme Cez kosti mŕtvych či k televíznej minisérii Rosemaryino dieťa. Za hudbu k filmu Horiaci ker získal Łazarkiewicz Českého leva. Rozhovor Pravde poskytol na podujatí Visegrad Film Forum.
Ako sa vám spolupracuje s Agnieszkou Hollandovou? Diskutujete mnoho o hudbe pre daný film alebo vám necháva skôr voľnú ruku a spolieha sa na vás?
Agnieszka je osoba, ktorá cíti naliehavú potrebu mať kontrolu nad inými a prevziať velenie nad každou situáciou. Vždy chce vedieť, čo sa deje. Ale pokiaľ ide o tvorbu hudby, ide o odlišný jazyk. Nie je to filmársky jazyk. Je to niečo, v čom je režisér v istom smere limitovaný. Poväčšine iba hudobníci, skladatelia, nájdu v tejto téme spoločnú reč a dokážu pochopiť, čo ten druhý myslel a ako to myslel. Ale počas tých rokov, ktoré spolu s Agnieszkou spolupracujeme, sme si vybudovali určitý vzťah a spoločný jazyk. To znamená, že niekedy si nemusíme toho veľa vravieť a chápeme sa. Viem, čo sa Agnieszke páči a čo považuje, naopak, za nesprávnu prácu s hudbou a podobne, čiže občas môžem tento proces komponovania viesť sám. Zároveň je však vždy prítomná, nablízku, a je tiež skvelou partnerkou na spoluprácu
Robili ste hudbu aj k filmu Jánošík – Pravdivá história. Ako si spomínate na tento projekt?
Jánošík bol film, ktorý sa nakrúcal veľmi dlho. Pre isté produkčné problémy sa muselo zastaviť nakrúcane a obnovilo sa o nejaké štyri alebo päť rokov. Vnímal som to trocha ako chaotický projekt a bolo tu tiež veľa predstáv o tom, aká má byť hudba, vďaka čomu boli do projektu zahrnutí aj viacerí skladatelia. Ja som sa k nemu dostal už pomerne neskoro, keď už bol nakrútený, no chýbala mu hudba. Išlo o veľmi krásny a vizuálny film a keď som sa naň pozeral, bolo mi hneď jasné, že hudbu potrebuje. Bol to pre mňa veľmi inšpirujúci moment. Vedel som, že mám veľa slobody a môžem experimentovať. A tak som aj urobil.
Ako ste sa dostali k tvorbe filmovej hudby? Doviedli vás k nej rodičia, keďže sú filmári?
Áno, doviedli. No zároveň som musel nájsť k tejto profesii cestu sám. Vyrastal som vo filmovej komunite, takže už vo veľmi ranom veku som bol stále v kontakte s filmom. Ocitol som sa v kruhu mladých ľudí, ktorých zaujímal film, spoločne sme filmy sledovali a neskôr aj začali tvoriť vlastné. A k nim bolo vždy treba aj hudbu. Vzhľadom na to, že som mal talent na hudbu, nie na rozprávanie príbehu, tu sa to celé začalo.
Vďaka rodičom ste si skúsili aj účinkovanie pred kamerou. Aká to bola pre vás skúsenosť?
Áno, ako dieťa. Bola to práca mojich rodičov, priviedli ma na filmový pľac a umiestnili predo mňa kameru. Nemal som k tomu vtedy príliš čo povedať. Ale milujem byť na pľaci. Vyrastal som tam a je to jedna z vecí, ktoré mi v kariére skutočne chýbajú. Byť skladateľom je totiž veľmi osamelá práca. Ak by som znova dostal tú možnosť byť na filmovom pľaci, hneď by som do toho šiel, pretože aby človek naozaj pochopil, o čom film je, musí sa dotknúť tej energie.
Podľa čoho si vyberáte alebo sa rozhodujete, do ktorého projektu sa pustíte?
Väčšinou je to veľmi intuitívne a osobné rozhodnutie. Mám viacero vecí, ktoré ma na filmoch zaujímajú a nemusí to byť nevyhnutne to, či to je napríklad práve žáner, ktorý by som rád skúsil. Zvyčajne, keď sa pozeráte na film bez hudby, okamžite si uvedomíte, či tam pre ňu je priestor. Takže sa pozerám na filmy bez hudby a počúvam hudbu v hlave. Podľa toho viem, či som pre konkrétny film ten správny skladateľ.
Ako komponujete? Odrážate sa od témy alebo pracujete čisto podľa svojich pocitov?
Vzhľadom na to, že téma pochádza z motívu a ten zase pochádza z emócií, je to všetko spojené. Ale moja skúsenosť je, že zvyčajne začínam s jednou scénou. Pozerám film a poväčšine stačí jeden okamih, jedna sekvencia, v ktorej sa stane niečo, čo ma inšpiruje. A môže to byť napríklad vďaka strihu, charakteru postavy či vďaka iným veciam, závisí to od veľa faktorov. Od toho momentu začnem pracovať. Niekedy mi hneď napadne, aký nástroj by som mohol použiť pri komponovaní, alebo mi napadne už priamo nejaká melódia.
Akí skladatelia vás vedia inšpirovať?
Je ich niekoľko. Milujem klasickú hudbu od začiatku 20. storočia. Ak by som mal konkretizovať, zaujala ma napríklad tvorba Karola Szymanowského. Taktiež ma veľmi inšpiroval Wojciech Kilar. Vytvoril fantastickú hudbu ku Coppolovmu filmu Dracula. Ak by som mal vybrať jeden najobľúbenejší film, teda z hľadiska filmovej hudby, bol by to asi práve Dracula. Ale spomenul by som tiež jedného staršieho kolegu, ktorého veľmi rešpektujem, a je to človek, ktorý má úspešnú kariéru aj ako hudobník v kapele, aj ako filmový skladateľ. Je to Jonny Greenwood z kapely Radiohead. Som jeho veľkým fanúšikom a vždy ma vie prekvapiť svojou originálnosťou. On je skladateľ, ktorému naozaj závidím. Je to génius.
Akú hudbu najradšej počúvate? Je to najmä klasická hudba a soundtracky alebo máte rád aj iné žánre?
Zvyčajne sa snažím nepočúvať príliš veľa soundtrackov, zaujímam sa skôr o rôzne iné druhy hudby, ktoré môžem potom priniesť do filmu. Je to veľmi inšpirujúce a tiež je to isté oživenie. Počúvam teda veľmi odlišné druhy hudby, aj skladateľov, aj množstvo kapiel.
Aj vy máte kapelu…
Áno, hrám aj v kapele. Spolupracujem so svojou manželkou Mary, ktorá spieva a píše texty. Ja hrám na klávesoch. Práve moja žena ma priviedla po mnohých rokoch opäť na pódium. Je to veľmi osviežujúci pocit. Mám to naozaj rád.
Máte režiséra, režisérku, s ktorými by ste chceli niekedy spolupracovať?
Napríklad Paul Thomas Anderson, ktorý spolupracuje často s Greenwoodom. Ale nedávno som tiež videl film Zabitie posvätného jeleňa od Yorgosa Lanthimosa a veľmi sa mi páčila jeho práca s hudbou. Je v tom veľmi kreatívny. Rád by som spolupracoval práve s takýmto typom režiséra, ktorý vie s hudbou narábať citlivo.
- AUTOR JE ABSOLVENT AUDIOVIZUÁLNYCH ŠTÚDIÍ FTF VŠMU
