"Predstava, že vydám nový album a zmiznem na dva roky, sa mi, kým sú moje deti veľmi malé, nezdá správna,“ povedal hudobník, ktorý na tlačovej konferencii odpovedal aj na otázky Pravdy.
O albume hovoríte, že bude autorský. Vykročili ste z akejsi "bezpečnej“ zóny, ktorou je pre vás mix coververzií či džezových štandardov a autorských vecí. Prečo ste sa rozhodli pre čisto autorský album?
Pretože to je vec, v ktorej by som bol rád najlepší. Keby som si mal vybrať a mala by mi zostať jedna vec, nebolo by to tá, že som spevák alebo klavirista, ale to, že som autor piesní. O to sa na tomto novom albume pokúšam. Pri väčšine piesní som začal textami. Bežne ma priťahovala hudba s veľkou muzikálnosťou a melódie, od skorého veku som sa nikdy tak veľmi nesústredil na texty. Teraz som začal od nich a nebolo to pre mňa ťažké, pretože rád čítam a študoval som anglickú literatúru. Ale nikdy som si nemyslel, že tieto dve veci skombinujem tak, ako som to spravil teraz – texty s veľkou muzikálnosťou, dobrým muzikanstvom a všetkými ostatnými vecami, v ktorých sa pokúšam byť rovnako dobrý. Bude to celé o piesňach, ale so všetkým, čo k tomu patrí.
Ako autora vás pred rokmi oslovil aj Clint Eastwood, s ktorým ste spolupracovali na piesni do jeho rovnomenného filmu Gran Torino a získali ste za ňu nomináciu na Zlatý glóbus. Ako vznikla táto spolupráca?
Keď sa ma pýtajú na to, čo považujem za vrcholy svojej práce, je to toto. Z mnohých dôvodov. Clint Eastwood ma videl hrať na festivale v Montreux, kde má dom a trávi tam veľa času. Videl som ho v publiku práve, keď som stál na klavíri.. Pozeral sa na pódium s takýmto výrazom (predvádza) a myslel som, že sa mu to vôbec nepáči. Po koncerte prišiel do šatne a vysvitlo, že sa mu to veľmi páčilo. Zostali sme priateľmi. Poznám jeho syna, je to skvelý basgitarista, žije v Londýne. Medzitým sa stalo množstvo rôznych vecí, párkrát sme sa stretli a s Clintovým synom som pracoval na niečom trošku inom. Nakoniec ma požiadali, aby som prispel do Gran Torina.
Mali ste k dispozícii aj film?
Film som nevidel. Dali mi scenár a Clint zložil kúsok melódie, tak som si to vzal so sebou. V priebehu jedného-dvoch dní som napísal text a zložil hudbu a poslal to späť. Nevedel som, čo očakávať, pretože sa to stalo tak rýchlo. Ale veľmi sa mu to páčilo a vo filme skladba pekne fungovala . Dôležité pre mňa bolo, že keby taká ponuka prišla pred piatimi rokmi, nikdy by som nebol schopný to spraviť. Nemal som dosť skúseností ani sebavedomia, bol by som „psychicky odrovnaný“, príliš nervózny, aby som vedel zo seba vydať to najlepšie. Ale uvedomil som si, že je to možnosť spraviť niečo mimoriadne so skvelým umelcom a chopil som sa toho.
Skladbu ste spoločne aj nahrávali.
Stretli sme sa u neho, aby sme ju nahrali v obývačke jeho hosťovského domu. Zahrali sme ju dvakrát a skladba bola vo filme. Chcel, aby znela ako v džezovom klube neskoro v noci. Potom som sa dostal na Zlaté glóbusy a bolo to ako sen. Skladba sa stále hráva a ľuďom sa páči, takže som na ňu veľmi pyšný.
Na konte máte aj množstvo coververzií takých rôznorodých interpretov ako Massive Attack, Kanye West a ďalších. Čo je pre vás výzvou a ako ich vyberáte?
Výzva je, aby z toho nevznikla hlúposť. Ak vezmem skvelú pesničku, pokúšam sa zabudnúť, že patrí inému a predstieram, že patrí mne. Uistíte sa, že to máte v hlave a potom sa skladbu naučíte bez toho, aby ste ju príliš počúvali. Nesnažíte sa kopírovať, ale akoby vytvoriť nanovo. Robím to na svojom youtube kanáli v rámci projektu Song Society, v ktorom sa staviam pred výzvu – naučiť sa a nahrať pieseň do jednej hodiny. Sú tam piesne od Bena Foldsa cez Marka Ronsona až po Drakea, ktorého pieseň sme práve spravili a zverejníme ju tento týždeň. Stále veľmi rád robím coververzie, pretože som fanúšikom tejto hudby. Navyše je to skvelý spôsob, ako sa učiť – odpozorovaním a napodobňovaním sa učíte.
