Yasmine Hamdan: Skrz hudbu priznávam svoje korene

„Ďakujem vám za túto prekrásnu noc,“ odkázala Yasmine Hamdan (42) slovenským fanúšikom na sociálnych sieťach po svojom minulotýždňovom piatkovom vystúpení na festivale Pohoda.

15.07.2018 16:47
Libanonská speváčka Yasmine Hamdan. Foto: ,
Libanonská speváčka Yasmine Hamdan.
debata (1)

Libanonská speváčka a herečka žijúca v Paríži, ktorá vo svojej tvorbe kombinuje rodnú arabčinu a orientálne prvky s experimentálnymi elektropopovými vplyvmi západného sveta, pozvala prítomných divákov na podmanivý nočný výlet po Oriente, ešte predtým však stihla odpovedať na niekoľko zvedavých otázok novinárov.

Médiá vás často označujú ako umelkyňu reprezentujúcu modernú arabskú hudbu. Vnímate to rovnako?

Nemám pocit, že niečo reprezentujem. Diplomati reprezentujú svoje krajiny, ale ja sa do tejto polohy štylizovať nesnažím. Novinári často niekoho nálepkujú, ale zvyčajne ide len o vytvorenie pútavého titulku, snahu zaujať pozornosť čo najväčšieho množstva ľudí. Čo sa týka samotného označenia, musím priznať, že arabská hudba podľa mňa nikdy nebola v rozpore s niečím moderným. Mojím veľkým zdrojom inšpirácie boli navyše veľmi staré arabské piesne. Nie som však priviazaná len k jednému miestu. Samozrejme, spievam v arabčine, tak som začínala, a pokračujem v tom aj naďalej, no ide skôr o výzvy a priestor pre experimenty, ktoré z toho pre mňa vyplývajú. Skrz tvorbu skúmam svoju mnohopočetnú identitu, a ak sa pritom niekto snaží jasne ma zadefinovať alebo vtesnať do nejakej „škatuľky“, prirodzene sa cítim trošku klaustrofobicky. Na druhej strane to však nie je niečo, čo by ma zvlášť trápilo. Je to jednoducho spôsob, akým dnes žurnalistika funguje.

Vravíte, že nie ste priviazaná len k jednému miestu, na druhej strane sa často zaoberáte myšlienkou, že vlastne nepatríte nikam. Stále vo vás tento pocit pretrváva?

Nepoznám pocit skutočného domova. Pochádzam z Libanonu, a kedykoľvek sa tam môžem vrátiť, ale nikdy som tam nepatrila na sto percent. Naozaj nie je miesto, kde sa postavím a poviem: Áno, tu sú moje korene. Možno je to práve arabská hudba, v ktorej sa cítim skutočne konformne a prostredníctvom nej priznávam svoj pôvod. Akoby som s ňou cestovala späť v čase. Nie preto, že by som bola nostalgička, ale preto, že takisto potrebujem poznať, kto som. Pochádzam z povojnovej generácie. Libanon v tom čase poznal len vojnové konflikty a pre mňa sa tam nečrtal žiaden celistvý príbeh, na ktorý by som sa upla. Neviem, ako vyzerala krajina mojej matky ani môjho starého otca, pretože sa každých pár rokov menila. Rozhodla som sa to však vnímať ako príležitosť vytvoriť si vlastné interpretácie o mojej príslušnosti.

Experimentálny hudobník z Bejrútu Mazen Kerbaj mi raz v rozhovore prezradil, že mnoho libanonských umelcov využíva tému vojny účelovo vo svoj prospech. Máte podobnú skúsenosť?

To riziko je tu vždy. Dnešní umelci často stoja pred dilemou, či v tvorbe prekročia povestnú tenkú líniu a chopia sa ponúkanej príležitosti. Keď pochádzate z arabského sveta, môžete napríklad otvorene hovoriť o sexe, rovnosti pohlaví alebo o vojne, a vždy to zarezonuje. To však neznamená, že v každom prípade musí ísť o číry oportunizmus a nie úprimnú autorskú výpoveď. Problém je, ak umelci začnú byť predvídateľní a upadnú do klišé, no ani tak ich za ich voľbu nemôžem súdiť.

V Bejrúte ste začínali s kariérou v čase, keď v Libanone doznievala občianska vojna. Doslova na troskách sa vtedy rodila výrazná a živá hudobná scéna. Sledujete ju aj dnes?

Áno, ale s pomerne veľkým odstupom, pretože tam netrávim až toľko času. Jednoznačne však viem potvrdiť, že ide o mimoriadne silnú scénu, ktorá má svoje publikum. Mnohé veci sa od môjho odchodu zmenili, mnohé sa posunuli vpred. Cítim, že z toho všetkého prúdi obrovská energia, a to ma veľmi teší.

Ako tínedžerka ste okrem iných počúvali aj Neila Younga, ktorý zložil hudbu k filmu Mŕtvy muž amerického nezávislého režiséra Jima Jarmuscha. Teraz je to aj vaša hudba, ktorá dotvára atmosféru Jarmuschovej snímky Prežijú len milenci (2013). Vo filme ste si dokonca aj zahrali. Ako to ovplyvnilo vašu kariéru?

Okrem toho, že bolo pre mňa veľkou cťou pracovať s Jimom Jarmuschom, predstavil ma aj mnohým ľuďom z brandže. Keď prichádzate z arabského sveta a plánujete sa živiť hudbou, nesmiete sa izolovať do malej komunity. Preraziť u rôznorodého publika je však náročné, najmä ak spievate v arabčine. Keď ma Jim obsadil do filmu, moja hudba sa zrazu dostala k početnejšiemu publiku bez toho, aby som musela absolvovať tradičnú cestu. V hudbe funguje určitá forma segregácie. Možno to poznajú aj hudobníci zo Slovenska, ktorí sa snažia preraziť vo svete. Niekedy jednoducho nedostanete priestor osloviť široké obecenstvo. V tomto smere mi to neskutočne pomohlo a otvorilo mnohé dvere.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Pohoda #hudba #rozhovor #Yasmine Hamdan