Čo vás najviac inšpirovalo pri tvorbe vášho posledného albumu Rebellion Rises?
Inšpirovalo ma to, čo poznám. Išlo o istú víziu ľudských bytostí. Žiť lepší život, pokojný, mierumilovný, plný lásky. Chcel som byť hlas reprezentujúci túto časť ľudstva.
Ako by ste opísali súčasnú reggae scénu vo svete? V čom je podľa vás najväčší rozdiel dnešného reggae v porovnaní s jeho počiatkami v šesťdesiatych rokoch?
V šesťdesiatych rokoch to bolo nové, čerstvé, a tak si myslím, že to bolo rozhodne aj vzrušujúcejšie. Taktiež bola iná situácia v rámci kultúry. Teraz ľudia poznajú reggae viac, no už to nie je také zaujímavé a silné ako vtedy, keď sa objavilo. Hlavný rozdiel je podľa mňa však v tom, že súčasné reggae je menej spirituálne. Ide o odlišnú generáciu, takže sú tu aj rôzne vplyvy, ale pravdupovediac, mám pocit, že sa to pomaly vracia a myslím, že sa to raz aj úplne vráti.
Dokážete si predstaviť, že by ste niekedy hrali aj iné žánre ako reggae? Ak áno, aké?
Ja vlastne hrám aj iné žánre. Snažím sa, aby bola moja hudba čo najrozmanitejšia. Je to teda reggae, ale je v ňom toho určite viac.
Necítite tlak zo strany ľudí? Pravdepodobne väčšina z nich, keď počuje meno Marley, čaká ortodoxné reggae. Nie je to trocha zväzujúce?
Popravde nie, neriešim príliš tieto veci. No paradoxné je, že môj otec mal vlastne rovnaký problém. Rád skúšal nové veci, experimentoval so žánrom a tiež sa stretol s kritikou, že nerobí ortodoxné reggae. Skutoční umelci však radi rozširujú svoje možnosti, snažia sa o niečo väčšie, o rôzne presahy. A tak by to malo byť. Rozšíriť si obzor, nech sa deje, čo sa deje, a nech si myslí kto chce, čo chce.
Ako by ste porovnali sólové koncertovanie a koncertovanie s vašou rodinnou kapelou Ziggy Marley and the Melody Makers?
Je to určite viac práce a omnoho náročnejšie. Človek ide s kožou na trh, musí sa nejako vyjadriť. A všetko to už ide vlastnou mysľou.
Aký máte vzťah so súrodencami? Stretávate sa často?
Mám skvelú rodinu a tiež mám s nimi skvelý vzťah. Stretávame sa dostatočne veľa, čo ma teší.
