Foto: Ivan Čaniga
Do drevenice Mateja „Mačka“ Pitoňáka sa potom pravidelne vracal pol storočia. S jej majiteľom našiel spoločnú reč nielen pri speve ľudových piesní, fotografoval ho ako mládenca, muža v najlepších rokoch i v pokročilom veku. Keďže v tých časoch do odľahlých končín neviedli ešte žiadne vlakové či autobusové linky, hoci mal Plicka dlhé nohy, dobre mu padlo, keď ho Pitoňák zaviezol do Osturne alebo iných obcí, na svojom rebrináku. Jeho dcéru Ruženku nakrútil pri detských hrách vo filme Zem spieva.
Dnes 88-ročná pani Zachvejová je poslednou žijúcou ždiarskou účinkujúcou v tomto legendárnom filme. V 1947, keď Pitoňák dostal pozvanie na ľudové slávnosti do Strážnice, pri ktorých zrode bol jeho dlhoročný priateľ prof. Karol Plicka, zostavil sedemnásť párov a po dvoch nácvikoch zožali úspech i cenu za hudbu, spev i tanec. Jeho dcéra na pódiu nechýbala. Folklóru zostala verná po celý život. V truhlici starostlivo uchováva nádherné ženské kroje, výšivky, obrusy. Nevynechá žiadnu príležitosť zatancovať si.
„Sem-tam si zadrobčím…“ hovorí s úsmevom. Jej syn Štefan Zachvej spomína, že z goralských slávností jeho mama odchádza medzi poslednými, neraz ju musia volať: „Mama, poďte domov, deti už chcú ísť spať…“
V nedeľu 12. augusta 2018 v rámci 24. Goralských folklórnych slávností, ktoré usporiadala obec Ždiar, odhalili na drevenici Mateja „Mačka“ Pitoňáka pamätnú tabuľu prof. Karolovi Plickovi. Slávnostné odhalenie malo podtitul „Stretnutie druhej generácie“, na ktorom sa zúčastnil aj syn pána profesora – Ivan Plicka, vo filme Zem spieva hral ako dvojročný, pani Ružena Zachvejová a Marek Ťapák. Potomkovia ľudí, ktorí výraznou mierou zviditeľnili Ždiar nielen u nás, ale aj vo svete.
Symbolické je aj to, že autorom návrhu pamätnej tabule je vnuk Martina Ťapáka Radovan Pekník, ktorý ju aj vyhotovil.
