Vynikajúci americký dirigent a klavirista, skladateľ, pedagóg, zapálený a erudovaný popularizátor vážnej hudby a hviezda obrazoviek. Jeho televízne programy – len cien Emmy získali jedenásť – pritiahli k vážnej hudbe množstvo malých, mladých i dospelých. A nielen Američanov. Muzikálom West Side Story dobyl Broadwayi a filmová adaptácia príbehu Rómea a Júlie, teda Tonyho a Marie z chudobnej newyorskej štvrte si nedlho potom podmanila aj strieborné plátna. Stala sa legendou ovenčenou jedenástimi Oscarmi.
Hudbu nedelil na vážnu a populárnu, ale na dobrú a zlú. V tvorbe často a rád prekračoval hranice štýlov i žánrov, nápadito pracoval s farbami nástrojov a zvukov, rytmami aj hudobnými žartíkmi. Aj preto nemožno jeho diela napchať do žiadnych šuplíkov. Komponovanie miloval a zároveň nenávidel. Nikto si podľa neho nedokáže predstaviť, ako je človek pri tejto náročnej práci sám. Sté výročie Bernsteinovho narodenia pripomínali televízne stanice mnohých krajín. A nezabudli na ne ani organizátori „béhaesiek“.
„Dokončil som Serenádu. Vyzerá hrozivo pekne – aspoň na papieri. Talianski kritici ju budú nenávidieť. Mne sa páči,“ zveril sa v liste priateľovi. Bernstein sa mýlil, benátska premiéra bola v roku 1954 triumfom. So Serenádou pre husle, harfu, bicie a sláčikové nástroje pricestuje 29. septembra Mozarteumorchester Salzburg. Na dirigentský stupienok vystúpi John Storgards, husľového sóla sa ujme Baiba Skride.
„Chlapci sedeli na stromoch, hľadeli na vojakov a – tí ich strieľali. Len tak pre zábavu. Ich telá naložili na sane a odviezli. Tie deti sa usmievali, zabili ich tak nečakane a rýchlo, že sa ani nestihli báť,“ spomínal Šostakovič, čo sa doma dozvedel a neskôr dočítal o ruskej revolúcii z januára 1905. Krvavá nedeľa znásobená v roku 1956 brutalitou maďarských udalostí sa stala rozbuškou a inšpiračným zdrojom, vedúcim k skomponovaniu Jedenástej symfónie. Ďalšieho diela, ktoré sa stalo s odstupom času obžalobou spoločnosti, v ktorej vládne bieda, násilie, gulagy a pokrytectvo.
