Skladby predstaviteľa hudobného romantizmu, ktorý bol popri Smetanovi a Dvořákovi najvýznamnejším predstaviteľom generácie českej hudby druhej polovice 19. storočia, a španielskeho postromantického skladateľa Isaaca Albéniza, ktorého najznámejšie skladby pre klavír boli inšpirované frázami španielskej ľudovej hudby, tvoria základ jeho klavírneho recitálu. Odznie 30. septembra. Možno ho vnímať aj ako oneskorený dar k životnému jubileu virtuóza, ktorý patrí k špičke nielen slovenskej hudobnej scény.
„Keďže od Fibicha a Albéniza som vybral miniatúry, prispôsobil som tomu celý program. A doplnil ho malými formami ďalších troch skladateľov. Sú to malé diela, ale veľkých majstrov charakteristické veľkou výpovednou hodnotou, silným nábojom a neopakovateľnou atmosférou,“ hovorí Marián Lapšanský. „Povedať veľa málo slovami dokážu len veľkí tvorcovia ako Johannes Brahms, Leoš Janáček či náš Eugen Suchoň,“ pokračuje vynikajúci klavirista, ktorý pravidelne hosťuje na mnohých zahraničných festivaloch.
„Dospel k rovnováhe medzi hlbokou emocionalitou – od krehkej poetickej meditácie cez širokú paletu odtienkov až po hutné, dramatické, vždy kultivovane znejúce kovové vrcholy – a dôkladne zváženým smerovaním sugestívne vyznievajúcich línií,“ charakterizuje jeho tvorbu muzikológ Vladimír Čížik. Vyzdvihol zároveň umelcovu cieľavedomosť, pracovitosť a úsilie dosiahnuť ideál dokonalosti.
„A že sa v programe zišli Fibich, Janáček a Suchoň je pripomienka spoločnej histórie, ktorú máme s Čechmi a na ktorú nesmieme nikdy zabudnúť,“ dodáva sedemdesiatnik, ktorý klavír vždy považoval za univerzálny nástroj. Na „zuške“ okrem klavíra absolvoval aj hru na husle. Po rokoch s úsmevom spomína, ako ho vtedy mrzelo, že keď hral na husliach, nemohol sám seba aj sprevádzať. Za celoživotné majstrovstvo na poli klavírnej interpretácie, reprezentáciu slovenského interpretačného umenia a slovenskej tvorby doma i v zahraničí aj za úspešnú organizátorskú a pedagogickú činnosť získal v roku 2015 Cenu ministra kultúry.
