Zmysel pre humor nebol arménsko-francúzskemu šansoniérovi, skladateľovi a hercovi nikdy cudzí, dokonca ani vtedy, keď ho mal obrátiť proti sebe. Vždy slúžil aj ako sebaobrana voči nedôvere kritiky, ktorá ho na začiatku kariéry považovala za príliš nízkeho a príliš škaredého, navyše s hrozným hlasom. O tom, že sa mýlila, svedčí osem dekád plných úspešných hitov a vypredaných koncertov, ktoré krôčik po krôčiku vytvorili hviezdu svetového formátu. Francúzsky Sinatra, ako ho médiá často označovali, zomrel v noci z nedele na pondelok vo veku 94 rokov.
Na filmovom festivale Febiofest sa Aznavour objavil len deň predtým, ako 16. marca odohral svoj koncert v pražskom Kongresovom centre. Do Prahy sa vrátil po dvojročnej prestávke a svojim fanúšikom sa rozhodol predviesť, že ani vo vysokom veku rozhodne nestráca dych. „Deväťdesiattriročný spevák sám a bez jedinej prestávky utiahol celú šou. To je jednoducho obdivuhodné samo osebe. Aznavour navyše vzhľadom na jeho vek spieva skvele. Určite nie bezchybne, ale to málokto, aj o generáciu či dve mladší,“ napísal po jedenapolhodinovom koncerte redaktor spravodajského servera iDnes.cz Václav Hnátek. Spevák počas neho potešil divákov svojimi najväčšími hitmi. Nechýbala pieseň Les Émigrants, La bohème, Ave Maria či Je voyage, kde sa k nemu pridala dcéra Katia.
Nie zbohom, ale dovidenia
Aj keď mohol spevák svoj koncert pokojne onálepkovať ako posledný a rafinovaným, no v jeho veku aj opodstatneným, krokom tak zvýšiť dopyt po lístkoch, neurobil tak. Zo všetkého najviac totiž neznášal slovné spojenie „rozlúčkové turné“, ku ktorému sa tento rok uchýlili jeho oveľa mladší kolegovia ako napríklad Paul Simon, Ozzy Osbourne či Elton John. Vystupovať túžil až do poslednej chvíle. „Keď sa už viac nepodáva láska, musíte sa naučiť odísť od stola,“ citoval pred pár rokmi umelca britský denník Guardian. Charles Aznavour si vždy razil vlastnú cestu, a to nielen pre svoje fyzické predispozície. Ako syn arménskych imigrantov vyrastajúci vo Francúzsku jednoducho nemal inú možnosť.
Charles Aznavour sa narodil 22. mája 1924 v Paríži ako Shahnour Vaghinag Aznavourian. Jeho rodičia ušli z rodnej vlasti pred arménskou genocídou, no aj keď sa ich syn narodil v novom, bezpečnejšom štáte, život ako v bavlnke mu ako potomkovi prisťahovalcov zabezpečiť nedokázali. Svoj pôvod spevák nikdy netajil, dokonca neskôr získal aj arménske občianstvo, vždy sa však cítil hlavne Parížanom. „Moje poňatie kultúry je omnoho viac francúzske ako arménske,“ priblížil Aznavour pred pár mesiacmi v rozhovore pre Český rozhlas. Ako ďalej prezradil, jeho detstvo sa spájalo najmä s filmom a literatúrou. „Francúzska literatúra bola pre mňa, ako chlapca, ktorý nepoznal tú arménsku, veľmi dôležitá. Najviac ma zasiahli Viktor Hugo a Moliér,“ spomínal šansoniér.
Pre nedostatok finančných prostriedkov musel spevák opustiť školu už v deviatich rokoch, bola to však príležitosť, ako si už v mladosti vyskúšať kariéru herca. K hudbe o čosi neskôr pričuchol ako tanečník a spevák v kabaretoch, kam sa musel uchýliť počas nemeckej okupácie Francúzska. Aj keď mal už mladom veku pomerne dosť skúseností s vystupovaním, jeho prejavu nevedel prísť na chuť každý. „Ľudia hovorili, že sa nikdy nenaučí spievať. Neuvedomili si však, že o to sa ani nesnaží, snažil sa zmeniť ich vkus. A v tomto uspel,“ napísal ešte v roku 1963 The Guardian. Aj keď spočiatku boli mnohí k jeho atypickému hlasu prevažne skeptickí, jedného oddaného fanúšika si našiel. Bola to práve slávna speváčka Édith Piaf, ktorú v roku 1946 Aznavour očaril do takej miery, že sa rozhodla prizvať ho na svoje turné po Francúzsku a Spojených štátoch.
Nádejný talent robil spočiatku Édith Piaf predskokana počas jej vystúpení v Moulin Rouge, po čase mu však pomohla vybudovať si osobitý interpretačný rukopis, ktorý mu pomohol v samostatnej kariére. Ako neskôr Aznavour priznal, aj keď spolu s populárnym francúzskym „vrabčiakom“ bývali v jednej domácnosti až osem rokov, vždy ich spájalo len platonické priateľstvo. „Boli sme ako bratranec a sesternica. Mali sme netradičný vzťah. Nikdy som s ňou nemal ľúbostný pomer, možno to nás zachránilo,“ priznal pre Guardian.
Témy, ktoré menili populárnu hudbu
Aznavour veľmi skoro prejavil všestranný talent. Nebol len spevákom, ale aj citlivým skladateľom. Už v 50. rokoch jeho piesne spievali najväčšie francúzske hviezdy. Najväčšiu slávu však dosiahol v 60. rokoch, keď vzniklo najviac jeho hitov. Počas svojej kariéry zložil údajne viac ako vyše 1 300 piesní a predal vyše 180 miliónov platní. Už od začiatku sa vo svojich textoch snažil odkrývať témy, ktoré boli vo vtedajšej populárnej hudbe skôr tabu. Keď začal v 40. rokoch písať, skladby o mužských citoch a slabinách, depresiách či libide neboli niečo, čo bežne tešilo poslucháčov pri rozhlasových prijímačoch.
„Keď som písal svoje prvé piesne, ľudia ich pochopili nesprávne a hovorili: Aha, hovoríš svoj príbeh. Nebola to pravda. Ale po rokoch som to konečne spravil – bez toho, že by som o tom vedel, bez toho, že by som to skúšal – som napísal svoj život,“ povedal pred troma rokmi šansonier v rozhovore pre The Telegraph. Reč bola o jeho 51. albume s názvom Encores, ktorý vydal v roku 2015. V tvorbe sa Aznavour nechcel zastaviť ani na jediný deň. A ani v koncertovaní, čoho dôkazom bol aj marcový pražský koncert. Na Slovensku koncertoval iba raz – v roku 1978 v Bratislave. Nebol len hudobníkom, ale aj hercom, ktorý najviac obdivoval predstaviteľov francúzskej novej vlny. Predstavil sa v desiatkach filmov ako napríklad Strieľajte na pianistu (1960), Honba za gitarami (1963), Veľká nevera (1964) alebo Plechový bubienok (1979). V roku 1997 mu udelili čestného Cézara za celoživotné dielo. Od roku 2017 má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Presadil sa aj ako diplomat a podnikateľ.
V máji musel spevák zo zdravotných dôvodov zrušiť okrem iného japonské turné po tom, čo si pri páde vo svojom dome na juhu Francúzska zlomil ruku. Zrušené boli aj koncerty v Monaku, južnom Francúzsku či Taliansku. Napriek komplikáciám však zostal svojmu životnému krédu vystupovať do konca verný aj naďalej. „Všetko, čo dokážem, je žiť a žijem na javisku. Tam som šťastný a je to cítiť,“ povedal nedávno vo vysielaní francúzskej televízie. O pravdivosti jeho slov svedčí aj naplánovaný koncert, ktorý mal koncom októbra odohrať v Bruseli.
