Izraelský dirigent, ktorý si občas rád pustí aj disco či kapelu Roxy Music. Za jazdy autom počúva cédečká, doma vinylové platne a na dlhých cestách hudbu z mobilu. V bratislavskej Redute sa postaví pred Janáčkovu filharmóniu Ostrava. S druhým najväčším českým symfonických orchestrom uvedie diela žiarivých stálic ruskej skladateľskej scény – Musorgského Noc na Lysej hore, Prokofievovu Piatu symfóniu a Rachmaninov Tretí klavírny koncert.
Slovami „nie je to nič pre mňa“ odmietol Koncert pre klavír a orchester č. 3 d mol skladateľov priateľ Josef Hofmann, ktorému dielo venoval. Dôvod? Extrémne nároky, ktoré na klaviristu kladie. A nebol sám, kto mal z mimoriadne náročného sólového partu strach. Napokon musel svoju novinku zahrať na premiére v New Yorku v novembri 1909 sám skladateľ, inak tiež virtuózny klavirista. Na zrážke talentu s technickými nástrahami náročnej skladby rozohral dramatický príbeh životopisného filmu Žiara režisér Scott Hicks, ktorý mu vyniesol Oscara.
S druhým najväčším českým symfonických orchestrom uvedie Rachmaninovov Tretí klavírny koncert Lukáš Vondráček, ktorý jeho interpretáciou vyhral súťaž Kráľovnej Alžbety v Bruseli. „Tým, že som zvíťazil, mediálny záujem aj pozornosť poslucháčov sa zvýšili. Ale myslím, že mi je jedno. Aj keby v hľadisku sedelo len desať ľudí, pre mňa sa nič nemení. Muziku robím hlavne pre seba. Nemôžem bez toho žiť,“ hovorí klavírny virtuóz, ktorý si svojím majstrovstvom podmanil svetové koncertné sály.
„V detstve som mal dva ciele. Zahrať si s Českou filharmóniou v Rudolfíne a vo veľkej sále newyorskej Carnegie Hall,“ spomína Lukáš Vondráček. Prvý sen sa mu splnil, keď mal pätnásť, ten druhý ani nie o dva roky neskôr. Roky ho sprevádzal chýr „zázračného dieťaťa“. „Z mediálneho hľadiska je atraktívny, ale z vlastnej skúsenosti viem, že okrem talentu si žiada aj veľa tvrdej práce,“ hovorí.
Podľa neho je klavír len sprostredkovateľom medzi myšlienkami skladateľa a obecenstvom. „Behať prstami po klávesoch dokáže dnes v Číne kopa pätnásťročných detí. Pre mňa je dôležitá hudba, musí mať emocionálny náboj a porozumenie. Vážna hudba je o spojení intelektu a emócií, ale samé osebe tiež nestačia. A vybalansovať to je úloha na celý život,“ dodáva Lukáš Vondráček.
