Katarína Knechtová: Môj život nie je pre každého

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Katarína Knechtová „Svoju ženskú stránku si teraz oveľa viac vychutnávam,“ priznáva speváčka Katarína Knechtová.

Ide o veľký hudobný projekt – je spojenie s folkloristami vaša premiéra?

Som súčasťou najväčšieho projektu, aký som kedy mala možnosť robiť. Spájať tieto hudobné žánre je obrovská výzva. Sú to odlišné svety. Ako muzikantka sa pohybujem po tenkom ľade, najmä preto, že v súčasnosti vzniká veľa podobných fúzií. Zároveň sa chcem vyhnúť klišé typu, že ľudovka sprevádza moju kapelu a naopak. To by som nechcela. Museli sme sa k tomu všetci postaviť s obrovským rešpektom a citom – po hudobnej aj vizuálnej stránke. Myslím si, že sa nám to podarilo a mám z toho veľmi dobrý pocit.

Turné Puto ste vraj zamýšľali a chystali niekoľko rokov. Ako myšlienka vznikla a čo konkrétne bola pri príprave programu vaša úloha?

Myšlienka vznikla naozaj veľmi dávno, ale keďže nie som folklorista, pristupujem k tomuto spojeniu s ešte väčším rešpektom. Potrebovala som si na pódiách odžiť projekty ako turné s cimbalovkou Hudci z Kyjova alebo s Cigánskymi diablami. To ma postupne formovalo a nakoniec dodalo odvahu pripraviť turné s folklórnym súborom. Od začiatku som sa chcela spojiť so Šarišanom, takže som čakala len na správny moment, keď do seba veci zapadli, našli sa správni ľudia a mohli sme začať pracovať. Moja prvotná predstava bola postaviť toto predstavenie na kontrastoch. Chcela som vizuálne aj hudobne podčiarknuť svoju hudbu, ktorá je emotívna a v istých momentoch má pohanské prvky, k tomu mi veľmi pasoval živelný Šarišan.

Ako ste sa zoznamovali s členmi súboru Šarišan? Je dôležité poznať sa so spoluúčinkujúcimi dôvernejšie?

Stále sa spoznávame a je to úžasné. V súbore sú nádherní a šikovní ľudia, či už ide o hudobníkov, tanečníkov alebo spevákov. Fascinuje ma ich energia a ich nadšenie pre vec, úprimná snaha vydať zo seba to najlepšie a stále sa zlepšovať mi vháňa slzy do očí. Toto poznanie je pre mňa najväčším zážitkom.

Budete účinkovať v projekte Puto v kroji?

Všetci sa ma na to stále pýtajú. Veď už asi tušíte odpoveď.

Keď vás tak nadchýna Šarišan, viete si predstaviť účinkovanie aj s iným folklórnym súborom?

Nevylučujem do budúcna iný projekt, ale v tomto som mala jasno. Celé je to prepojené, som naozajstný lokálpatriot, žijem v Prešove, som spätá s naším folklórom, tradíciami, rodinou, priateľmi, vyrastala som v prostredí, kde sa hovorilo šarišským nárečím a znela tradičná hudba, takže je mi to najbližšie. Navyše, mnoho našich ľudových piesní si spieva celé Slovensko, napríklad Šalena ja bula pozná asi každý… Tak prečo neukázať náš folklór aj v iných častiach Slovenska? Len trošku inak a netradične. Tradície netradične, to znie pekne, čo poviete? Preto sa projekt volá PUTO.

Foto: archív K. K.

Katarína Knechtová turné Puto Vizuál k turné Puto. Na snímke spolu s Jaroslavom Moravčíkom.

Boli ste ako dieťa v podobnom súbore? Bolo v Prešove dosť podnetov pre hudobne nadané deti? Ako to fungovalo v súbore Prešovčatá?

Neviem to celkom dobre posúdiť. Momentálne nemám prehľad o situácii, ale keď som bola dieťa, zaujímalo ma v hudbe asi úplne všetko – okrem ľudovky a dychovky. Dnes folklór zažíva renesanciu a ja som úprimne rada, že to tak je. V Prešovčatách som nebola veľmi dlho, asi len rok, pretože ma v súbore považovali za menej hudobne nadanú, a tak som len hmkala vokály spolu s ďalšími šiestimi polomutujúcimi chlapcami v tretej skupine. O pár rokov sme sa na tom s vedúcim súboru dobre zasmiali.

Miroslav Žbirka vás vyzval spolupracovať na klipe k piesni Skúška snov, ktorý režíroval jeho syn David. Prečo vás potešila táto ponuka a ako sa nakrúcalo?

Meky je človek a muzikant, ktorého si nesmierne vážim. Rovnako jeho manželku a pravú ruku Katku. Vyrastala som na jeho hudbe a keď sme sa časom skamarátili a Meky ma začal pozývať ako speváčku na svoje koncerty, vždy ma to veľmi potešilo. Až raz mu vraj docvaklo, aspoň tak mi to rozprával, ako je vlastne možné, že ešte nemáme spoločnú pieseň, keď spolu tak často spievame a ladí nám to. Tak sa stalo. Meky ma oslovil, poslal mi demo, mne sa veľmi páčilo a opäť s rešpektom a malou dušičkou som mu posielala vokálne stopy zo štúdia a čakala na jeho reakciu. Jemu sa však moja interpretácia tak páčila, že nebolo čo meniť, rozoberať, skrátka, padli sme si do ucha a veci fungovali a zneli tak akosi prirodzene dobre. Mám z tejto spolupráce obrovskú radosť. A teším sa aj z reakcií ľudí okolo, pretože máme pozitívnu spätnú väzbu. Klip bola celkom drina, dosť veľa sme sa s Mekym naprechádzali po poli…

Tento rok ste boli aj porotkyňou v súťaži SuperStar. Ako to zmenilo váš život? Ako ste si zvykli na svoju novú tvár pestovanej krásavice?

Myslíte, že už som v tejto kolónke? Mala som okolo seba skvelý tím, takže aj keby tam sedela Pina Fantozzi, vyzerala by ako modelka. Ale pravda je taká, že sa o seba viac starám a svoju ženskú stránku si teraz oveľa viac vychutnávam. Dlho som ani len netušila, čo to vlastne znamená byť ženou. Priznám sa, že naplno mi to došlo asi až po tridsiatke. Dlho som riešila úplne iné veci.

Obracajú sa na vás adepti spevu, aby ste ich učili či pripravovali na súťaže? Čo by ste im radili? Čo naučila prax vás?

Občas sa na mňa obracajú, a preto premýšľam, že sa možno v budúcnosti budem venovať deťom, spevákom, ktorí majú talent, pretože ma to nabíja novou energiou a je to veľmi inšpiratívne. Musí však prísť ten správny čas. To je praktická stránka. Ale z tej technickej je veľmi ťažké radiť niekomu, pretože tú cestu si musí každý prejsť sám. Nie je na to recept. Rozhodne sú však veci, ktoré sa nemenia a platia vždy. Kombinácia talentu, remesla, niečoho výnimočného, čo dokáže ľudí pritiahnuť a mať trošku aj šťastie… A vydržať, lebo verte či nie, tento život naozaj nie je pre každého…

Foto: Dominik Besler

Katarína Knechtová Počas príprav na turné so súborom Šarišan.

Máte buldočka – znáša váš spev?

Moja Kajuška je asi jediný tvor, ktorý ma miluje absolútne. Najšťastnejšia je, keď je pri mne, vedľa mňa. Keď spím alebo sedím, jednoducho, keď sa nehýbem a ona môže pokojne chrapkať a poprdkávať si vedľa mňa. Majitelia francúzskych buldočkov vedia, o čom hovorím.

Ste v kontakte s hudobníkmi skupín, v ktorých ste spievali? Spolupracujete ešte niekedy? Máte čas na vzťahy?

S Ivanom Táslerom a IMT Smile máme pekný vzťah, absolvovala som s nimi aj niekoľko koncertov a tieto návraty sú pre mňa vždy zážitkom. S kapelou Peha nie.

Dá sa vyčísliť vaša tvorba? Aký je skladateľský podiel? V akom ste práve štádiu – čo vás baví tvoriť a kam smerujete?

Som v prvom rade muzikantka, skladateľka. Nikdy som nespievala piesne niekoho iného, protivilo sa mi to. Mám svoj interpretačný názor, dávam do svojich piesní kus seba, svojho života, je to o mne. Nedokážem si predstaviť, že by to bolo inak. Má to pre mňa silnú výpovednú hodnotu. Navyše chvíle, keď tvorím, patria medzi to najkrajšie a najsilnejšie, čo prežívam. Bez tejto emócie, bez tohto príbehu by pre mňa robiť hudbu nemalo zmysel. Nedokázala by som byť len interpretkou. Ďakujem Bohu za tento dar… A nikdy neprestanem.