Recenzia: Spomienky na leto ukryté pod paplónom

„Urobím uzol na kapesníku. Vmestím do tašky ešte chvíľu. Neviem, či je to poslednýkrát. Chcem si pamätať tieto výlety,“ znie v refréne skladby Výlet domov, ktorá nahrávku z tohto septembra otvára. Aj keď slová znejú jasne, jemnú vybrnkávajúcu gitaru aj elektronické „krabičky“ hudobníčka ukryla pod paplón a nechala ich príjemne sa zasnívať. Mala na to plné právo, po niekdajšom projekte Monikino kino, ktorý tvorila s Petrom Marekom, sa tentoraz stala paňou albumu, ako skladateľka aj producentka. Problémom je, že hudbu zababušila do príliš hrubej prikrývky a nechcene ju tak posunula do pozície nie celkom rovnocenného partnera.

Počúvanie polhodinovej nahrávky rozdelenej do ôsmich skladieb núka milé obrazotvorné výjavy. Krehký, temer chlapčenský hlas hudobníčka umocňuje ležérnym rozprávačským prístupom. Poslucháč sa zrazu ocitá na recitačnej súťaži. Na pódiu stojí rozkošné hanblivé dievča, jednou rukou drží mikrofón, druhou si žmolí lem šiat, kýva sa z boka na bok a jeho pohľad miestami nesmelo zablúdi do publika. Pohľad do vnútra však prekvapí. Dievča trápia problémy 28-ročnej ženy. Skrývať sa ich nesnaží. „Prečo sa tak ľutujem?“ pýta sa sama seba. „Mám strach, že nebudem za chvíľu mladá,“ obratom si odpovedá.

Pesničkárska úprimnosť v speve Moniky Midriakovej vystupuje do popredia a nechcene tak zatieňuje hudbu, ktorá v mnohých prípadoch len podfarbuje atmosféru. Argumentom môže byť upokojenie duše, ktorá práve prežíva citové zemetrasenie, nekonfliktné tóny však nenápadne nahlodávajú poslucháčsku pozornosť, až kým sústredenie časom neupadá do pohodlného odpočinku. Album Leto s Monikou sa tak nedokáže vyhnúť nepriateľovi, proti ktorému sám bojuje – stereotypu.

Ingmar Bergman vo filme Leto s Monikou zachytil intenzívnu, no ešte nezrelú lásku odsúdenú na tvrdú zrážku s realitou a rýchly koniec. Pohľad Moniky Midriakovej je o čosi triezvejší a stretnutie s realitou sprevádza skôr zmier a pochopenie. Netúži po prchavých momentoch, hlad po nových zážitkoch jej však nedovolí ani ustrnúť na mieste. Dokonalú rovnováhu sa jej na debute nájsť síce nepodarilo, no bezpochyby sa ním zaradila na zoznam autoriek, ktoré treba sledovať. Ako platí pri lete, človek občas frfle pri horúčavách, ako náhle sa však skončí, už sa teší na ďalšie.