Výsledkom je album Slovenské evergreeny, ktorý Lipa vydal koncom minulého roka. Veď ako sám priznal v booklete nahrávky, populárnej piesni vlastne vďačí za to, akým smerom sa jeho kariéra nakoniec ubrala.
Aj keď Lipa svoju tvorbu už dávno neuzatvára len medzi tesné hranice jedného žánru, fanúšikom, ktorých by mohol jeho zvýšený záujem o populárnu hudbu trochu miasť, svoje rozhodnutie objasňuje hneď v úvode sprievodného textu. „Ak si niekto myslí, že som bol kedysi fanatickým poslucháčom slovenskej populárnej hudby alebo dokonca zberateľom starých platní, tak sa mýli, lebo ja som od svojich pätnástich miloval zakázané ovocie – rock and roll vo všetkých jeho podobách. A ten bol vtedy od slovenskej populárnej hudby na míle vzdialený,“ vysvetľuje poslucháčom hudobník. Prečo sa teda rozhodol desať takýchto piesní znovu nahrať a vydať ako album? Odpoveď sa skrýva práve v publikácii Pavla Zelenaya.
„Keď som v tej notovej knižke začal listovať, naraz som si uvedomil, že všetky alebo aspoň drvivú väčšinu tých pesničiek poznám. Ale netuším odkiaľ. Ten istý problém mám s elánmi. Nikdy som ich nepočúval, ale poznám všetky pesničky. V roku 2002 som nahral CD Beatles in blues. Tak som si povedal, že možno je čas znovu nahrať CD s pesničkami, ktoré budú znieť trochu inak ako originály, moderne nazývané coververzie,“ priznal Lipa s tým, že sa tak vydal na neľahkú cestu, hlavne ak na album zaostria svoju pozornosť kritickí milovníci originálov. Sám Zelenay však definuje evergreen ako pesničku, „ktorá má také kvality, že aj po mnohých rokoch znesie návrat v novej úprave a v novom štýle“. Chytil sa toho aj Peter Lipa a pesničkám spoločne s kapelou doprial modernejší šat a profesionálny štúdiový zvuk.
V nových aranžmánoch a interpretácii si tak ľudia môžu zaspomínať na skladby z obdobia 30. až 50. rokov, ktoré zo spevákov a speváčok ako František Krištof Veselý, Viera Racková, Jozef Borároš či Zdeněk Kratochvíl svojho času vytvorili hviezdy. Lipa zo známych piesní ako napríklad Čo sa mi môže stať, Dve oči neverné (hudba Gejza Dusíka s textom Pavla Braxatorisa), Starec a blues (hudba Pavol Zelenay, text Boris Droppa) či Do zajtra čakaj (hudba Karol Elbert, text Otto Kaušitz) oprášil patinu nostalgie a s džezovo-hravým cítením jemu vlastným ich uvítal v 21. storočí.
Neurobil tak však celkom sám, ale aj s hostkami ako Zuzana Mikulcová či Svetlana Rymarenko. Špeciálne miesto v jeho srdci má však najmä úvodná skladba albumu – Vám o láske spievam z pera skladateľa Andreja Lieskovského. „Keď som mal asi 12 rokov, tak som s oneskorením začal chodiť na husle k pánovi Kišócimu. Hľadajúc aj iný materiál, ktorý by som si mohol schuti zahrať, kúpil som si noty k tejto piesni. Moje pokusy zahrať si ju asi urýchlili aj môj koniec na ceste k zvládnutiu tohto nástroja. Jednoducho, nešlo mi to. Husle sú ťažký nástroj. Bolo to falošné, nedalo sa to počúvať. Skončil som s tým a husle predal. Ale pieseň som si dobre zapamätal,“ zaspomínal si Lipa v booklete.
Peter Lipa ponúka v Slovenských evergreenoch klasiku inak, no originál sa vôbec nesnaží zatajiť. Naopak, ukážky pôvodných piesní pripojil na porovnanie k nahrávke ako bonus. A aj keď je v tomto prípade hlavným interpretom, jeho snahou vonkoncom nie je upriamiť pozornosť len na seba. Ani z obalu sa na držiteľov CD nosiča nepozerá sám spevák, ale jedno z diel slovenského výtvarníka Juraja Čuteka. Lipa sa dobrovoľne stáva poslom v službách kvalitne napísanej hudby „do tanca a na počúvanie“ a vzdáva tak hold predovšetkým jej autorom, vďaka ktorým možno dané skladby vôbec nazývať evergreenmi.
