Ľudové balady o vojnách z rôznych období až po tému prvej „veľkej“ vojny zozbierala aj pesničkárka Zuzana Homolová, ktorá ich spoločne s Milošom Železňákom a so Samom Smetanom nahrala na nový album Keď vojačik narukoval. Pokrstiť ho plánujú už dnes večer v bratislavskom Divadle TICHO a spol. Za koncertného hosťa si skupina Trojka Zuzany Homolovej zvolila moravského speváka a multiinštrumentalistu Vlastu Redla, s ktorým speváčka spolupracovala na prvom albume Slovenských ľudových balád z roku 1995.
Zuzana Homolová sa interpretácii ľudových balád venuje od začiatku svojej kariéry. V tvorbe sa však občas rada odkloní aj k zhudobňovaniu poézie, o čom svedčí aj jej nahrávka Medzi dvomi prázdnotami z roku 2014. Záujem o tému prvej svetovej vojny sa u nej začal prejavovať postupne. „Pochádzam z generácie, ktorá vojnu nezažila, no vyrastala som v časoch, keď sme boli dotovaní vojnovými príbehmi z každej strany. Samozrejme, tie zvyčajne vyústili do momentu, keď nás oslobodila sovietska armáda. Sovietske filmy a kultúra ľudí atakovali z každej strany, no v nás to nevyvolávalo až taký záujem. Boli sme tým presýtení,“ spomína pre Pravdu pesničkárka.
Hneď ako sa informácie stali dostupnejšími, verejnosť sa začala viac zaujímať aj o udalosti spred druhej svetovej vojny. „V poslednom čase som veľa cestovala a všímala si, ako krajiny konečne začínajú obnovovať a opravovať pamätníky či cintoríny z prvej svetovej vojny. U nás to je konkrétne východné Slovensko, kde boli najväčšie boje. Aj môj starý otec bol účastníkom prvej svetovej vojny, brat mojej starej mamy v nej zahynul, keď mal len 18 rokov. Nikdy by mi nenapadlo, že budem spievať o takých strašných témach, no venujem sa ľudovým baladám a v mojom repertoári sa tak vždy nejaký vojnový príbeh objavil,“ priblížila speváčka, ktorá hľadala vhodné materiály v rôznych publikáciách z regiónov Slovenska, Maďarska aj Poľska.
Vo finálnom zozname sa nakoniec ocitlo 15 skladieb, v ktorých môžu poslucháči rozoznať pochodové či regrútske piesne, verbovačky, ale aj náreky matiek a frajeriek v smutných baladách. Napriek pochmúrnemu nádychu albumu sa však práve jeho titulná skladba – Keď vojačik narukoval – končí pozitívne. „Zhodou okolností ide o pieseň, ktorú mám v repertoári už takmer 40 rokov. Nikdy som ju nevyužila ani nepublikovala na albume. Keď som ju v rámci širšieho výberu predložila kolegovi Milošovi Železňákovi, rozhodol, že by mala byť v polohe, v akej som fungovala aj ja, keď som ešte robila sólo pesničky s gitarou. Skladba ponúka oslnivý a úsmevný príbeh, ktorých je v zbierke naozaj málo, a práve preto tam má svoje miesto,“ dodáva.
