„Pri každom filme, ku ktorému som zložil hudbu, som sa snažil byť originálny, byť iný ako to, čo sme zvyknutí počúvať. Keď skladám hudbu, moja hudba hovorí. Nie je to nič nevraviaca hudba, dekorácia, kde sa nič nedeje, ako pri väčšine skladateľov. Myslím, že som bol dobrodruh – v živote aj v práci,“ povedal Legrand britskému Guardianu.
Ilustruje to aj historka o spolupráci s Milesom Daviesom. S legendárnym džezovým hudobníkom spolupracovali prvýkrát koncom 50. rokov na albume Legrand Jazz (1959). O vyše tri desaťročia neskôr mu Davies zavolal, aby spolu spravili hudbu k filmu Dingo (1991), v ktorom Davies účinkoval. Legrand prišiel za ním do Malibu, kde viedli nekonečné rozhovory, veľa jedli a pili, len k skladaniu sa príliš nedostali. Keď už im zostával takmer iba víkend, Davies povedal, že asi by tú prácu nemali robiť, Legrand však nesúhlasil, pretože režisér sa na nich spoliehal. „Mám nápad, pôjdem do svojho hotela a počas štyroch dní a nocí to všetko skomponujem,“ citoval ho Guardian. A tak aj bolo. Okrem Daviesa spolupracoval počas svojej dlhej kariéry aj s Rayom Charlesom, Frankom Sinatrom, Edith Piaf a mnohými ďalšími.
K hudbe inklinoval Legrand odmalička. Jeho otec Raymond Legrand patril k populárnym francúzskym skladateľom. Hudobníkovu matku síce veľmi skoro opustil, nechal im však ošarpaný klavír, na ktorom sa Legrand učil hrať podľa piesní z rádia. Ako jedenásťročný začal navštevovať konzervatórium. Medzi tých, ktorí ho tu zasväcovali do tajov hudby, patrila aj slávna učiteľka kompozície Nadia Boulangerová – jej neskoršími žiakmi boli aj Quincy Jones, Philip Glass či Astor Piazzolla. Až do nástupu na konzervatórium bol vraj jeho život nudný, tu však našiel konečne ľudí, ktorí „hovorili jeho rečou“. Boulangerová ho učila, že najdôležitejšia je melódia. „Melódia je moja pani, ktorej budem vždy verný,“ hovoril Legrand. Po škole spolupracoval s Mauriceom Chevalierom, ktorého sprevádzal na jeho medzinárodných turné. V roku 1954 nahral album I Love Paris, ktorý dobyl americkú hitparádu.
So skladaním hudby k filmom začal v polovici 50. rokov. Keď onedlho prišla do francúzskej kinematografie nová vlna, spolupracoval s filmármi ako Jean-Luc Godard (Žena je žena, Žiť svoj život) či s Agnès Vardovou, v ktorej filme Cléo od 5 do 7 si aj zahral pianistu. Prelomová bola pre Legranda spolupráca s režisérom Jacquesom Demym. Hudbu zložil už k jeho debutu Lola (1961), ohromným úspechom však bol ich muzikál Dáždničky zo Cherbourgu (1964) s Catherine Deneuvovou. „Ste dvojica milých chlapíkov, ale naozaj si myslíte, že ľudia strávia hodinu a pol počúvaním toho, ako vaše postavy spievajú otrepané frázy zo života?“ spomína na svojej stránke Legrand, ako producenti ich snímke neverili. Film aj hudba z neho sa stali hitom, anglickú verziu jednej z piesní pod názvom I Will Wait For You naspievali neskôr aj Frank Sinatra, Tony Bennett či Louis Armstrong.
Muzikál, ktorý sa o polstoročie neskôr stal aj jednou z inšpirácií oscarového La La Landu (2016) Damiena Chazella získal v Cannes Zlatú palmu a Legrandovi priniesol prvé tri oscarové nominácie. O tri roky neskôr Oscara aj získal vďaka skladbe The Windmills of Your Mind z filmu Aféra Thomasa Crowna (1968) režiséra Normana Jewisona. Pieseň neskôr naspievali mnohí umelci vrátane Dusty Springfieldovej, Stinga, ale tiež Heleny Vondráčkovej (Můžeš zůstat, můžeš jít) a Hany Hegerovej (Mlýnské kolo v srdci mém).
Ďalších dvoch Oscarov získal Legrand za hudbu k filmu Leto roku 1942 Roberta Mulligana a muzikálu Yentl (1983) Barbry Streisandovej. Legrandova hudba znie aj v dráme Clinta Eastwooda Breezy (1973), v dráme Andrzeja Wajdu s kamerou Igora Luthera Láska v Nemecku (1983), vo filmoch Orsona Wellesa F ako falzifikát (1974) a nedávno po rokoch dokončenej Druhej strane vetra (2018), v Le Mans (1971) z prostredia automobilových pretekárov v hlavnej úlohe so Stevom McQueenom či v neoficiálnej bondovke Nikdy nehovor nikdy (1983).
„Už od detstva bolo mojou ambíciou žiť úplne obklopený hudbou. Mojím snom je neprísť o nič. Preto som sa nikdy neusadil v jednej hudobníckej disciplíne. Milujem hranie, dirigovanie, spievanie a skladanie, to všetko vo všetkých štýloch,“ cituje Legranda jeho oficiálna stránka. „Všetky tieto aktivity robím naraz, s plnou vážnosťou, úprimne a s hlbokým odhodlaním.“
