Recenzia: Dorota Nvotová verbuje smelých moreplavcov

V predstave idylickej „katalógovej“ dovolenky ešte chýba zretušovaná kráska, ktorá reklamnej ponuke razom dodá lesk a zvýši cenu. Niečo je však inak. Na scéne sa objavuje akýsi rušivý element, vyhrňuje si tepláky a cigaretovým dymom z úst postupne nahlodáva pestré a jagavé farby obrázkov. Speváčka Dorota Nvotová pozýva na svojom najnovšom albume More na alternatívnu dovolenku. Ide o výlet pre odvážlivcov, z tejto cesty sa totiž človek nevracia len šťastný, ale aj špinavý a odretý.

Speváčka, herečka, spisovateľka a publicistka Dorota Nvotová prišla s novým štúdiovým albumom More po šiestich rokoch práce. Pod značkou vydavateľstva Slnko records vyšiel ešte minulý rok 28. novembra, teda v deň, keď na pulty kníhkupectiev dorazilo aj pokračovanie jej cestopisnej autobiografie Fulmaya na rázcestí. Aj keď sa za tým dá vytušiť úmysel, vnímať More len ako sprievodný soundtrack z čítaniu bola by škoda. Štúdiovke nepristane ani titul konceptuálny album, ktorý by bol síce pre knižku výborným marketingovým ťahom, zároveň by však poslucháča viedol do vykalkulovanej pasce. Hudobná novinka Doroty Nvotovej je samostatne fungujúca jednotka, to však neznamená, že sa neinšpiruje jej cestovateľskou vášňou. Pracuje s ňou však na celkom inej úrovni.

Umelcov spätých s krajinou možno nájsť v každom žánri, a tak sa verejnosť postupne zoznamuje s krajinkármi v maľbe, v literatúre, ale aj v hudbe. Rôznorodé prostredie v tvorivom procese zakaždým vplýva na rytmus a dynamiku diela – kým mesto vyzýva na rezkú chôdzu, dedina a príroda evokujú skôr voľnú prechádzku. No imaginácia, najmä v hudbe, funguje pre poslucháča v opačnom garde. Autor hudby je pánom sveta, ktorý pred ľuďmi vytvára. Hudobnou krajinkárkou sa tak chtiac-nechtiac stala aj Dorota Nvotová, ktorá ľudí pozvala na miesta, ktoré dôverne pozná.

„Zoberiem ťa do mesta, kde v centre majú sliepky, dohodnuté manželstvá a trinásťročné štetky,“ neberie si speváčka servítku pred ústa v úvodnej skladbe Kathmandu. Miesto, odkiaľ pochádza aj jej nepálske alter ego Fulmaya, vykresľuje v nelichotivom svetle, jedným dychom však verne sľubuje návrat. Ambivalentný tón textu dokresľuje sprievodný klavír, ktorý sa z ťaživých polôh v prekvapivých momentoch mení na radostnú hru. Prívlastky ako smutný, veselý, drsný aj krásny stoja popri sebe ako rovnocenní partneri. Jedným so silných pilierov, ktorý most medzi nimi podopiera, je nepochybne aj kapela Talent Transport. So skupinou v zložení Vladislav „Slnko“ Šarišský, Marián Slávka a Filip Hittrich spolupracovala Dorota Nvotová už na muzikálovom projekte Peter a Lucia, na novom albume jej podľa vlastných slov „otvorili uši a nakopli ju do zadku“. Samozrejme, v dobrom.

Trpké aj radostné Kathmandu striedajú výlety do Maldív (pesnička Sail) či Moskvy. Kým morské vlny sa rozbíjajú o steny kabaretu, ruská metropola je svetom dvojtvárnosti – popovú chytľavosť strieda chladná sprcha. Tú, spoločne s poriadnou dávkou nadhľadu, cítiť aj v skladbe Bratislava, ktorá sa na albume stáva hlavným mestom balkánskej „tuc-tuc“ zábavy, no zároveň speváčkiným domovom. V Mori Doroty Nvotovej sa však s cestopisným prúdom križuje aj prúd osobnostný. V tom sa speváčka v žiadnom prípade nesnaží pestovať celebritný kult osobnosti, naopak, bez ostychu priznáva svoje chyby a neistoty.

Nemám čas na to byť vašou femme fatale, odkazuje Nvotová hudobnému biznisu. Nikdy to nemala ani v pláne, dobre vie, že po prúde sa nachádza len lacná zábava. Prednosti nachádza v nedokonalostiach, v jednoduchom, ničím neprikrášleným obraze, v ktorom spočíva aj najväčší tromf nahrávky. Jej jednotnosti by však ešte pristal aj jednotný jazyk. Okrem slovenčiny Nvotová využíva aj angličtinu a ruštinu, tie však v pomyselnom cestovaní jej duševnou krajinou tvoria len zbytočné barikády.

Novinka Doroty Nvotovej nie je pekný album. Aspoň nie v tradičnom zmysle slova. Poslucháčovi dáva slobodný výber nazvať ho pekným do takej miery, do akej miery sa mu javí príjemná predstava prijatia reality a vytriezvenia. A na tú dobrovoľne nepristúpi hocikto. Odmena je však o to lákavejšia. Ak je rok 2019 aj Medzinárodným rokom zdržanlivosti, Dorota Nvotová môže byť jeho tvárou. No nie s pridanými filtrami a photoshopovými efektmi. S vráskami, ale s džemom na brade.

TV Pravda: Aké bolo nakrúcanie nového slovenského filmu Trhlina (vysielané 24.1.2019).