V rovnomennej pesničke na albume predstavuje slovíčko „zlom“ sloveso v rozkazovacom spôsobe, vo mne však spočiatku evokovalo skôr istú hranicu, bod, za ktorým sa pôvodné veci menia. Vyložila som si to správne?
Vít Sázavský: Keď sme album nahrali, ani sme netušili,
koľko zlomov sa na ňom dá zrazu nájsť. Naozaj, v skladbe Zlom ide
o imperatív, no súbežne sú tu ďalšie zlomy, ktoré sa dajú vnímať ako
substantíva. Napríklad zlom medzi skupinou Nerez so Zuzanou Navarovou a
Nerezom s Luciou Šoralovou. V tej pesničke ide zase o zlom medzi mužským
a ženským pohľadom, prípadne slovenčinou, ktorou sa pesnička začína, a
češtinou, ktorou sa končí.
Lucia Šoralová: Skladba Zlom je však podľa mňa aj
výbornou ukážkou toho, ako by mala hudobná spolupráca vyzerať. Vznikla
tak, že sme si ju postupne posielali a každý do nej prispel svojím vkladom.
Ide o spoločné dielo a presne takto by som si prestavovala aj naše ďalšie
CD.
Zdeněk Vřešťál: Je to pre nás nový svet. Starý Nerez vs
nový Nerez. Zuzana Navarová sa už, samozrejme, nemôže vrátiť. No teraz tu
máme novú autorku, rovnako kvalitnú ako bola Zuzana.
Dá sa povedať, že ste si spoločným albumom vzájomne pomohli? Predsa len, po dlhom čase – materskej dovolenke či projekte Neřež – prišlo vystúpenie z komfortnej zóny, nové inšpirácie a tvorivé zápolenia…
LŠ: Tvorivé zápolenie, to je ono! Dlho sme hľadali ten
správny výraz. Zdeněk stále hovorí, že sa hádame a potom to ľudia berú
doslovne. Čo sa týka vzájomnej pomoci, ja osobne to tak určite vnímam. Ku
kapele Nerez som vzhliadala už od detstva. Keď sme napríklad skúšali
v štúdiu a mala som ich piesne zaspievať, niekedy som ani nezačala.
Dostavil sa u mňa pocit miernej schizofrénie a trvalo istú chvíľu, kým mi
došlo, že teraz ich mám spievať ja. Z fanúšičky som sa postupne
pretvárala na kolegyňu.
ZV: Zápolenie je pre kapelu zdravé. Tak to bolo aj v časoch
starého Nerezu. No aj keď to môže znieť turbulentne, mne sa, naopak, veľmi
uľavilo. Je omnoho lepšie, keď sa stretnú dva autorské a textárske svety.
Dokonca aj vtedy, keď sa k sebe na prvý pohľad nehodia. Vtedy však treba
mať po ruke tretieho človeka – oponenta, a tým sa v tomto prípade stal
Vít Sázavský. My autori dokážeme byť naozaj vzťahovační. Máme pocit,
že každá pesnička, ktorú napíšeme, je výborná. Pamätám sa, ako sme
robili producentský tandem k albumu Jaromíra Nohavicu Divné století.
A Vít vtedy vraví Nohavicovi: „Vieš čo? Tá tretia sloha v tejto skladbe
je hlúposť. Bež hore a prepíš to, prosím ťa.“ A on sa naozaj o dve
hodiny vrátil s opravenou slohou.
Ako Nerez ste spolu 40 rokov, čo je už takmer ako manželstvo. Ako doň zapasoval nový ženský element?
ZV: Je to, akoby ste stretli milenku, no zároveň si
uvedomujete, že zabehnutý život by sa nemal zásadne meniť. Vzťah, ktorý
funguje už 40 rokov, je zrejme nastavený dobre, ale čerstvý vietor je
takisto vítaný.
VS: Lucka je okysličovadlo našich životov, ale trafili ste
to celkom presne. Naše umelecké súžitie so Zdeňkom pripomína manželstvo.
Každý z nás už celkom presne vie, čo môže od druhého očakávať, a to
niekedy skĺzava do nudy. A zrazu sa objaví táto búrka, nuda zmizne a my
omladneme.
LŠ: Ja len dúfam, že naozaj nepôjde o krátky milenecký
pomer, nejakú dočasnú avantúru. Keď už, tak nech som paralelná
doživotná milenka (smiech).
Na nový album nadväzuje aj turné, v rámci ktorého sa 24. apríla predstavíte aj v Bratislave. Je koncertovanie poloha, ktorá vám najviac vyhovuje?
LŠ: Niekedy mám pocit, že existujem len na pódiu a medzitým len nejako prežívam. Som jednoducho cvok. Nedávno mi to v jednej relácii láskavo naznačil aj pán Lasica. Ale na pódiu sa niečo stane. Chcem tam s ľuďmi byť, pretože sa necítim ohrozená. Nie som Mick Jagger, za ktorým by liezli hore. Je to moment, keď sa nemusím báť a dokážem byť sama sebou.
