Hudba hovorí sama za seba. Tak znie dookola opakovaná fráza, ktorú radi a často využívajú mnohí hudobníci. Najmä v momente, keď sa chcú vyhnúť zvedavým otázkam novinárov, ktoré sa nie vždy týkajú ich tvorby. To, čo niekedy znie ako vyhýbavé klišé, však bolo v prípade Marka Hollisa železným pravidlom. Veľmi dobre si uvedomoval, že so svojou lakonickosťou si v tlači vybudoval nelichotivú povesť nespolupracujúceho a do seba zahľadeného zatvrdilca. Každé ďalšie slovo, analýzu či vysvetlenie hudby však bral ako zradu, násilné dopĺňanie príbehu, ktorý už plnohodnotne funguje na nahratej skladbe či albume. Líder bývalej skupiny Talk Talk len ťažko pristupoval na pravidlá šoubiznisu a komerčného úspechu. Poznal ich totiž veľmi dobre, sám z nich vychádzal.
Kapela Talk Talk sa sformovala začiatkom 80. rokov, teda v čase, keď tanečným parketom a hitparádam vládli synth-popové rytmy. Veľkú popularitu získala najmä birminghamská formácia Duran Duran, s ktorou skupinu Talk Talk spočiatku porovnávali. Prvý komerčný úspech sa dostavil v roku 1984, keď kapela vydala svoju druhú štúdiovku It's My Life. Objavili sa na nej aj skladby ako Such a Shame či It's My Life, ktorú v roku 2003 zviditeľnila aj americká rocková kapela No Doubt. Odklon od synth-popu prišiel už o dva roky neskôr – s tretím albumom The Colour of Spring, ako sa však neskôr ukázalo, bol to len slabý odvar toho, čo na fanúšikov kapely čakalo na ďalšej nahrávke.
Posmelený celosvetovým úspechom nabral Mark Hollis – tvorivé jadro kapely – odvahu skúsiť niečo iné, niečo, čo ich celkom vytrhne z synth-popovej škatuľky. Keď v roku 1988 kapela doručila domácemu vydavateľstvu EMI nahrávku Spirit of Eden, jeho zástupcovia zostali v šoku. V rukách totiž držali materiál s obrovskou výpovednou hodnotnou, experimentálnymi technikami a novátorským zvukom, no takmer nulovým komerčným potenciálom.
Hollis na albume popustil uzdu svojej kreativite na maximum a nahrávku poskladal z voľných improvizácií prizvaných hudobníkov. Spirit of Eden je oslavou spontánnosti a slobody, no zároveň aranžérskych kvalít umelca, ktorý z nich dokázal zostaviť kompaktný celok. Nezvyčajný mix rocku, džezu, ambientu a klasickej hudby sa stal základným kameňom post-rocku a vo svete alternatívnej hudby kultom, ku ktorému dodnes vzhliadajú mnohé progresívnejšie zmýšľajúce kapely.
Posledným albumom skupiny sa v roku 1991 stal Laughing Stock. Práve po ňom prišlo Hollisovo radikálne rozhodnutie kapelu rozpustiť. Spevák odišiel do úzadia s tým, že sa bude venovať deťom a svojej farme. Aj keď ešte nahral sólový album (1998), neskôr akoby sa po ňom zľahla zem. O jeho živote veľa nevedeli ani bývalí členovia Talk Talk, a nádeje fanúšikov na obnovenie formácie tak zostali minimálne. Hollis si nenechal otvorené žiadne zadné vrátka a svoje zásady presadzoval razantne. S obrovským rešpektom si na neho pre agentúru AFP spomína aj bývalý basgitarista Talk Talk Paul Webb. „Bol to hudobný génius a bolo mi cťou a privilégiom, že som s ním mohol byť v kapele,“ dodal na adresu svojho kolegu a priateľa.
