Sú život a práca rapera v niečom odlišné od práce napríklad rockera alebo iného hudobníka?
Raper nemusí ladiť. Ostatní speváci musia alebo by aspoň mali ladiť. Zásadná úloha rapera je byť autentický a hovoriť svoju pravdu. V pope alebo v rocku možno nie je až taká dôležitá autentickosť. Tam ide skôr o melódie a pekné refrény. V rape vždy išlo o to, aby bol raper sám sebou, aby reprezentoval alebo ukázal naozajstný život, naozajstné emócie.
Nedávno ste vydali nový album Nie som tu náhodou. Oplatí sa dnes, keď si ľudia púšťajú hudbu cez youtube alebo spotify, vydávať fyzické albumy?
Myslím si, že to bolo poslednýkrát, čo som robil veľký album, takzvanú dlhohrajku, a vydal som ho aj na fyzickom nosiči. Rozmýšľali sme, že ho vydáme len v elektronickej podobe. Nakoniec sme sa zhodili, že vyjde ešte aj na cédečku, aby som tak uzavrel trilógiu mojich sólových albumov. Myslím si však, že v budúcnosti budú takéto projekty čím ďalej tým viac elektronické a menej fyzické. Tento trend pokračuje a cédečká majú už skôr zberateľskú hodnotu. Málo ľudí má v autách CD prehrávače, takže čím ďalej, tým viac vedú empétrojky a streamovacie služby, to začína byť najsilnejší spôsob konzumácie hudby.
Má pre hudobníka dnes, v čase youtube a podobných služieb, ešte význam, či ho hrajú, alebo nehrajú rádiá?
Sčasti je to stále podstatné, pretože masa ľudí stále konzumuje hudbu cez rádiá a hranosť sa odráža na pozornosti, ktorú vám potom ľudia venujú aj na youtube. Tam si znovu nájdu pesničky, ktoré počuli v rádiu. Takže rádiá určite majú svoje miesto, ale vďaka internetu je svet hudby omnoho nezávislejší od týchto médií. Oveľa väčší význam pre nás umelcov majú dnes Instagram, YouTube, Facebook a streamingové služby ako Spotify či iTunes.
V máji vystúpite na Národnom futbalovom štadióne ako hosť koncertu skupiny Elán. Máte s touto kapelou niečo spoločné? Oslovuje vás ich tvorba?
Je to slovenská klasika, ktorú každý človek narodený do 90. rokov pozná a v nejakých tých skorších rokoch života si ju zažil. Napríklad v čase strednej školy a stužkových. Elán poznám, rešpektujem. Má silné miesto v slovenskej hudbe a teším sa, že mám možnosť zahrať si s nimi na novom krásnom štadióne. Určite to bude krásny večer a som rád, že môžem album odprezentovať pred takým veľkým publikom.
Poďme od Elánu naspäť k rapu. Pred časom ste hosťovali na albume Pil C-ho V rádiu hrali Elán, keď umrel Tupac. Pamätáte si na to, keď Tupac Shakur na následky zranení po streľbe zomrel, alebo ste vtedy ešte túto scénu nesledovali?
Vtedy som ešte nebol raper. Bol som niekde na rozhraní medzi punkom a hiphopom a k tomuto novému žánru som sa iba dostával. Ale Tupac a jeho album All Eyes On Me bolo prvé rapové cédečko, ktoré som vlastnil a počúval. Dostalo sa ku mne veľmi zaujímavou cestou a naštartovalo moju chuť počúvať, študovať a neskôr robiť rap. Takže medzi mojimi hrdinami má Tupac veľmi silné miesto.
Tupacovo cédečko vám, keď ste mali 13 rokov, doniesla mama, ktorá ho našla na letisku v Indii. Často hovorievate, že veríte na znamenia osudu. Bolo toto jedným z takých znamení?
Verím, že nič sa nedeje náhodou a za všetky veci v živote sme nejakým spôsobom sami zodpovední. Môžete to volať znamenie osudu alebo akokoľvek inak, ale všetko sa deje pre niečo. Ani toto cédečko sa ku mne nedostalo náhodou. Dostalo sa ku mne v správnom čase, keď som vo svojom mladom pojašenom veku potreboval novú inšpiráciu a nový smer. Práve táto zvláštna zhoda okolností, pri ktorej sa ku mne ten album dostal, spôsobila dosť silnú zmenu v mojom vnímaní hudby a v mojich preferenciách. Svet je plný zvláštnych náhod, ktoré nie sú náhodami.
Kariéru ste začínali vo formácii H16, neskôr ste vystupovali a nahrávali aj sólo, vďaka čomu vás začalo vnímať viac ľudí. Iní vás spoznali vďaka ankete Slávik, kde ste zvíťazili v kategórii objav roka. Pomohol vám v niečom úspech v tejto ankete? Chýba dnes niečo podobné?
Extrémne chýba nejaké pravidelné a objektívne ocenenie umelcov a muzikantov, také, ktoré by bolo celožánrové alebo zahŕňalo viacero žánrov. Čudujem sa, že pri takej peknej scéne, akú na Slovensku máme, nikto nič nerozbehol. Dúfam, že sa to už blíži a že v najbližších rokoch sa nejaký Slávik alebo niečo podobné znovu naštartuje. Objav roka na Slávikovi 2012 určite pomohol dostať Majka Spirita medzi širšie publikum, ale zároveň to beriem len ako odraz naozajstného záujmu o moju hudbu a toho, že si naozaj získala ľudí a prehovorila k mladej generácii.
V skladbe Spokojný z nového albumu hovoríte, že neexistujú chyby, iba lekcie. Akú najväčšiu lekciu ste od života dostali?
Bolo ich niekoľko. Jednu z najväčších mám zafixovanú tuto na čele na trinástich štichoch, mám o nej aj pesničku a spomínal som ju vo viacerých rozhovoroch. Takisto ako neverím na náhody a neverím na svet, v ktorom sa veci dejú iba tak, rovnako neverím na to, že zlyhania alebo chyby, ktoré ľudia nazývajú chybami, sú v živote niečím negatívnym. Naopak, zo zlyhaní sa dá oveľa lepšie poučiť ako z úspechov. Preto hovorím, že chyby nie sú naozaj chyby, ale sú to príležitosti a výzvy, ako sa stať niekým lepším, alebo na to, ako sa stať viac sám sebou.
Ktovie, či sa zo svojich chýb poučila Nicki Minaj, na ktorej bratislavskom koncerte ste mali nedávno vystúpiť ako predskokan. Ako ste vnímali, že vystúpenie zrušila a vyhovorila sa na nedostatok elektriny na štadióne?
Myslím si, že to bola najmä chyba jej produkčného tímu, ktorý nezvládol organizáciu koncertov. Na takýchto veľkých turné sa väčšinou používajú dva rôzne setupy – na jednom sa odohráva koncert a druhý sa už chystá inde alebo cestuje do ďalšieho mesta. Oni mali jediný setup a museli stíhať prechádzať tisíckilometrové vzdialenosti medzi mestami v priebehu 24 hodín, čo je úplne nereálne. Preto nestihli tri alebo štyri koncerty z turné. Nicki Minaj je síce označená za hlavnú vinníčku a je to brané ako jej chyba, ale myslím si, že to len padlo na jej hlavu a chybu urobil skôr jej manažér alebo produkčný tím, ktorý plánoval logistiku. Umelec je však hlavou, tvárou celého toho tímu. Nicki Minaj sa podľa mňa postavila k tomu čelom a vyslovene jej bolo ľúto, že nevystúpi pred plnou arénou. Ale nebolo to jej vlastné rozhodnutie, ona bola iba povinná oznámiť ho ľuďom. Je to nevďačná úloha, ale umelec sa niekedy musí zhostiť aj takýchto nepríjemných vecí.
Aj vy ste aktuálne na turné. Vedeli by ste si predstaviť, že by sa vám niečo podobné stalo a museli by ste takto zrušiť koncert?
Neviem si to predstaviť. Mám skvelý tím ľudí, ktorý si dáva záležať, aby všetko bolo perfektne pripravené. Mám svojich zvukárov, technikov, osvetľovačov, video a audio dídžejov a veľa ďalších pomocných rúk a hláv, ktoré sa starajú o to, aby bolo všetko tip-top, keď prídem na pódium. Nič podobné sa nám ešte nestalo. Je to o príprave a o tom, ako sa postavíte k veciam, ktoré sa dejú v zákulisí, ale ľudia ich nevidia.
Túto sobotu a budúci piatok vás ešte čakajú koncerty v Bratislave a Humennom, na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
Môžu sa tešiť na materiál z nového albumu Nie som tu náhodou a okrem toho samozrejme na všetky staré veľké hity Majka Spirita, na ktoré sú zvyknutí. Dávam v podstate prierez celej mojej tvorby, plus skoro celý nový album. Podporuje to krásna vizuálna a svetelná šou, ktorú sme nacvičili. Tentoraz neberiem na turné živú kapelu, ale investoval som do tímu, ktorý sa stará o svetlá a vizuálnu stránku koncertu. Je to naozaj najlepší audiovizuálny projekt, aký som kedy ako Majk Spirit mal. Všetkých srdečne pozývam na moje koncerty. Veľmi sa teším najmä na Bratislavu, že 6. apríla pokrstíme album v špecifickej atmosfére môjho domáceho prostredia a v novootvorenom klube Edison Park (bývalý Dopler).
V jednom rozhovore ste povedali, že najlepšie rýmy, ktoré ste vytvorili, nikto nepočul, pretože ste si ich nezapísali. Našli ste časom na to nejaký zlepšovák?
Jediný zlepšovák je okamžite si ich zapísať alebo nahrať a uchovať tú emóciu, ktorú následne v správnom čase rozpracujem ďalej. Žiadny iný trik na to nie je. Keď ležíte v posteli a nechce sa vám vstať a ísť k telefónu zapísať si to, nesmie vás myseľ nachytať, že je to taký skvelý rým alebo nápad, že si naň ráno určite spomeniete.
Mnohí raperi sa snažia byť drsní, sú vulgárni, vy oproti nim pôsobíte jemnejšie, romantickejšie, šírite pozitívne posolstvá… Musí byť raper drsný?
Myslím si, že raper musí byť najmä autentický. Už pri mojej prvej skladbe Byť či nebyť, ktorú som napísal v roku 2001, som ukázal, že nie som klasický raper, ktorý sa chce prezentovať nejakou agresivitou alebo drsnosťou. Moja sila bola vždy v duchovných textoch a v obsahu, ktorý je inšpiratívny. Snažím sa ním nielen zabaviť, ale aj niečo naučiť, odovzdať nejaký názor, nejakú moju pravdu. Toho sa držím doteraz.
Na internete sa dnes ľudia stretávajú s množstvom nenávisti. Vy v skladbe Sen z albumu Nový človek hovoríte, že ste hejtuvzdorný. Poraďte, ako na to?
Dôležité je si uvedomiť, že na každých 10 fanúšikov pripadá minimálne jeden hejter. Už len to, že vás 10 ľudí obdivuje a uznáva, znamená, že jeden z ich priateľov just povie, že toto nie je jeho šálka kávy a on na tom nič špeciálne, obdivuhodné nevidí. Hejt je súčasť šoubiznisu alebo hudobného priemyslu a som vďačný za svojich hejterov. Hejtuvzdornosť by som skôr vysvetlil tak, že negatívnu energiu, ktorú si ľudia zvykli šíriť hlavne z anonymných pozícií komentátorov na internete, si nepripúšťam do svojho sveta a nevarím sa v tejto vode. Tak, ako sa snažím neuletieť na tom, keď ma niekto pochváli a nenechám svoje ego vystreliť do vesmíru, keď mi niekto povie, že mám úžasný album, rovnako sa snažím nebyť v strese z toho, keď niekto povie, že Majk Spirit je o ničom. Ide o to, čo si pustíte do hlavy, do svojho srdca. Naučil som sa postaviť pred bránu svojej mysle takú nejakú stráž a snažím sa púšťať tam veci, ktoré sú konštruktívne a majú mi čo dať a priniesť. Dobré aj zlé veci sa snažím vypočuť, rešpektovať niekoho názor, ale nerobiť si z toho vo svojej mysli nebo ani peklo.
