„Písanie textov som vždy považoval za remeslo, do ktorého som nikdy nevkladal žiadne umelecké ambície, pretože som neveril, že by tieto diela prežili niekoľko desaťročí,“ povedal Poštulka vlani. „Pri takom obrovskom množstve zákaziek bolo nevyhnutné pracovať veľmi rýchlo a za najdôležitejšie kritérium úspechu som považoval, že mi dotyčný skladateľ, dirigent alebo spevák napísaný text málokedy vrátil,“ dodal pre časopis Autor In, ktorý vydáva český Ochranný svaz autorský. V ňom v 90. rokoch Poštulka pôsobil a venoval sa aj legislatíve v oblasti autorského práva.
Pôvodne túžil po kariére športového novinára či štúdiu filozofie, na to však nemal správny kádrový posudok. Do Prahy prišiel po strednej škole z Ostravy začiatkom 60. rokov. „Tam som sa zo dňa na deň stal básnikom, bez toho, aby som za tým nejako systematicky šiel. Vzniklo to viac-menej náhodou, u jedného kamaráta, ktorý sa volal Ivan Wernisch, som videl, že niečo píše. Hovorím mu: A koľko ti za to dávajú? On vraví: Tak 150 korún za jednu. Tak som si povedal – to je skvelé, skúsim to,“ povedal v programe Českej televízie Kam zmizel ten starý song.
V Prahe sa Poštulka najskôr živil v rôznych povolaniach, koncom 60. rokov začal študovať scenáristiku a dramaturgiu na FAMU a zhruba v rovnakom období začal okrem básní písať aj piesňové texty. Prvý napísal pre Yvonnu Přenosilovú k skladbe Starý pán, jeho prvým hitom bola pieseň súrodencov Ulrychovcov Nechoď do kláštera. Na debutovú platňu Hany Zagorovej otextoval okrem iného hit Bludička Julie, napísal pre ňu aj text piesne Gvendolína. Podpísaný je tiež pod hitmi Heleny Vondráčkovej ako Tentokrát se budu smát já, Vzhúru k výškám či Sladké mámení z filmu S tebou mě baví svět (1982). „Marie Poledňáková tej pesničke nedôverovala, nemala pocit, že by z toho mohol byť šláger,“ povedal v rozhovore pre TV Blesk Poštulka, ktorý otextoval aj viacero piesní z filmu Jak svět přichází o básníky (1982) ako Pojď, pojď, už se nevracej či V Americe je blaze.
Medzi jeho najobľúbenejšie skladby patrila Měli jsme se potkat dřív v podaní Marie Rottrovej, otextoval aj jej dueto s Pavlom Bobkom S tím bláznem si nic nezačínej. Pre Bobka napísal desiatky textov, napríklad k skladbám ako Nedělní ráno či Veď mě dál, cesto má, ktorú neskôr prespieval Karel Gott. Spolupracoval aj s Evou Pilarovou, Marthou a Tenou, Martou Kubišovou a Václavom Neckářom (Je ráno, Anno).
Texty väčšinou písal na hotovú hudbu. „Vždy som túžil po tom, mať skladateľa, ktorý bude vedieť robiť hudbu na texty, ale bohužiaľ som takého nenašiel,“ vravel v programe Kam zmizel ten starý song. Boli však aj výnimky, medzi nimi Dežo Ursiny. „Bude to blues, môžeš si tam vymyslieť, čo chceš, ja sa ti prispôsobím,“ vravel vraj Poštulkovi Ursiny, s ktorým spolupracoval na piesni Stavěli jsme dům z filmu Kariéra (1984).
Na motívy Poštulkovho scenára nakrútili film Evžen mezi námi (1981), k postave Evžena sa vrátil v knihe Hřbitovní kvítí na smetaně, za ktorú získal v roku 2015 Cenu Josefa Škvoreckého. Po revolúcii sa začal venovať kulinárskej publicistike a v tejto oblasti patril v Česku k výrazným osobnostiam. Bol tiež spoluzakladateľom časopisov Story a Xantypa.
