Elán na Tehelnom poli: Keď kultúra pozná svoje hranice

Vdýchnutie kultúrneho života novému Národnému futbalovému štadiónu môže na prvý pohľad znieť ako oxymoron. Pri rešpektovaní slovenského prostredia, v ktorom prakticky absentujú haly primárne určené na väčšie koncerty, však možno hovoriť o zväzku z nevyhnutnosti. A minimálne neľahkej úlohe.

30.05.2019 06:20
SR Hudba Elán koncert Tehelné pole BAX Foto: ,
Frontman skupiny Elán Jožo Ráž počas koncertu na novom Tehelnom poli v Bratislave.
debata (33)

Nároky na krstných rodičov sú veľké, práve oni totiž majú udať základný tón umeleckej stránky športového stánku. Zároveň by však mali byť schopní pritiahnuť také množstvo fanúšikov ako veľké futbalové derby. Zo slovenských skupín nakoniec padla voľba na kapelu Elán. Podarilo sa jej spolu s hosťami počas stredajšieho koncertu zasiať do Tehelného poľa trochu kultúrnosti?

Pospevovať si spoločne mohlo až 40-tisíc divákov, napokon sa však, zrejme aj pre nepriaznivú predpoveď počasia, futbalový štadión v Bratislave naplnil ani nie do polovice. Aj na základe avizovaného predaja lístkov sa organizátori nakoniec rozhodli neprekryť časť trávnatej plochy, kde sa nakoniec vynímal rad mobilných sociálnych zariadení. Zvyšný priestor na státie sa postupne zapĺňal aj počas prvého koncertu, ktorého sa ujala tanečná skupina Čarovné ostrohy. Ak je v hre prívlastok „národný“, folklór v programe nemôže absentovať, prvoplánovosť a pocit zo stávky na istotu však v tomto prípade zmiernila sprievodná kapela a svižné choreografie, ktoré pobádali k rozhýbaniu skrehnutých tiel. Nechýbal ani povestný fľaškový tanec, ktorý si počas tradičných osláv MDŽ obľúbil aj Maroš Šefčovič.

Na snímke spevák Jozef Ráž počas koncertu...
Na snímke atmosféra počas koncertu skupiny Elán...
+3Na snímke atmosféra pred koncertom skupiny Elán...

Ďalším, a zároveň jediným hosťom, ktorý už predtým na novom Tehelnom poli vystúpil, bol raper Majk Spirit. Koncertné repete mu organizátori dopriali po marcovom slávnostnom otvorení štadióna, ktoré poznačilo viacero technických problémov. Na asynchrónny zvuk a obraz doplatila v živom vysielaní najmä skupina Tublatanka, ktorá otvárala zápas Slovana Bratislava so Spartakom Trnava. Reparát však dostal iba hip-hop, ktorý, až na drobný technický výpadok, skúškou prešiel. Vo veľkom otvorenom priestore svedčala Spiritovi najmä prítomnosť živej kapely General Foxx, v ktorej pôsobia aj hudobníci z projektu Ľudové mladistvá.

Okolo pol deviatej sa pohyb ľudí spomalil. Neverbálne upozornenie, že majú opustiť stánky s občerstvením a zaujať polohu diváka s čo možno najlepším výhľadom, prišlo z pódia v podobe dramatickej hudby, ktorá znela z reproduktorov. Skupina Elán si mierne teatrálny úvod neodpustila, do prvej pesničky sa však pustili bez zbytočných okolkov a úvodných slov. Už pri úvodnej skladbe Od Tatier k Dunaju kapela zvolila tradičnú ofenzívnu formáciu – útok s tromi hráčmi. V prostredí, ktoré si akosi samo núka športovú terminológiu, by sa za stredopoliarov tvoriacich zdravé jadro tímu mohli pokojne považovať prizvaná dychová a sláčiková sekcia. Práve oni sa totiž postarali o jemné zmeny nálad v známych skladbách. Obranu by v tomto prípade mohli pokojne suplovať vokalistky, na ktoré sa v niektorých náročnejších pasážach mohol zase spoľahnúť spevák Jožo Ráž.

Aj keď prejav frontmana kapely najmä vo vyšších polohách mierne pokrivkával a často si pomáhal aj spevom publika, playback si ako barličku na pomoc nezavolal. O to viac napokon príjemne prekvapili polohy, kde opäť predviedol starú známu štipľavosť. Čo sa týka pohybu, ako útok by trojica Ján Baláž, Jožo Ráž a Vašo Patejdl zrejme neobstála. Rockové skladby a balady sprevádzali len minimálne náznaky choreografie, v o to väčšom kontraste však pôsobili dynamické gitarové sóla. Aj keď sa nepodarilo stmeliť celý štadión vrátane divákov na tribúnach, rezké tempo v kombinácii s vysokou koncentráciou hitov pod pódiom čoskoro vytvorilo početnú skupinu skandujúcich a tancachcivých fanúšikov. Zástupcovia nielen smartfónovej generácie vedeli promptne reagovať aj na „slaďák“ Voda čo ma drží nad vodou, pri ktorom sa v dave rozžiarili stovky bielych LED svetielok.

„Ďakujeme pekne, to je koniec,“ odznelo následne z úst Joža Ráža. Každý poučený fanúšik skupiny Elán však vie, že keď Ráž hovorí o konci, nie vždy tým myslí koniec v tradičnom slova zmysle. Táto rokmi overená téza sa opäť potvrdila s prvými tónmi skladby Smrtka na pražskom orloji. Oficiálnu „prídavkovú“ časť kapela odštartovala 15 minút pred desiatou hodinou večer. Záver, tentoraz už ozajstný, vyplnila piesňami Tuláci v podchodoch, Čaba neblázni a Nie sme zlí. To už na divákov kropil postupne silnejúci dážď, ktorý sa, na radosť prítomných, oproti predpovedi mierne oneskoril. Koncert skončil na minútu presne a po desiatej už aj skalní fanúšikovia vedeli, že prosebné vyvolávanie nepomôže.

Kultúrna latka bola počas koncertu nastavená celkom jasne. Najmä pri slovenských interpretoch stále platí, že dopyt po lístkoch úmerne zvyšuje príjemný pocit nostalgie. Vdýchnutie kultúrneho života sa tak podriadilo skôr očakávaniu niečoho, čo je už vopred známe, ako potešeniu z procesu odhaľovania a dešifrovania. Kultúra v takomto prípade neslúži tvorbe nových hodnôt, ale vehementne si bráni to, čo už pozná naspamäť. Pokiaľ to funguje, takejto marketingovej stratégii sa, samozrejme, nedá nič vyčítať. Koniec koncov, fungovala výborne aj počas stredajšieho koncertu. Problém by však nastal, ak by sa v očiach verejnosti kultúrne otvorenie Národného futbalového štadióna zamieňalo s reprezentáciou národnej kultúry. V tom prípade by už koncert presahoval hranice športového stánku a napríklad Jožo Ráž by sa okrem viacerých kontroverzných vyjadrení musel dištancovať aj od hudobníkov, ktorí otvorene inklinujú k rasistickým názorom. Koncertný krst s náročnou produkciou nové Tehelné pole ustálo, svoje technické možnosti najbližšie otestuje počas vystúpenia českej skupiny Kabát 5. júna.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #koncert #Tehelné pole #kultúra #Jožo Ráž #Elán