Zdá sa, že diabol mal v 60. rokoch minulého storočia okrem skupiny The Rolling Stones aj ďalšieho prominentného klienta. Len tak sa dá vysvetliť nesmierna vitalita, energia a hlasový fond, ktoré si vo veku 79 rokov uchováva Tom Jones. Kým iní sa uberajú do dôchodku už v mladšom veku, prípadne oprašujú slávu biografickými filmami, on si naďalej plnohodnotne užíva aktívnu kariéru. „Takto som sa narodil, nemal som na výber. Narodil som sa s darom zlatého hlasu,“ oponoval by skromne spevák slovami požičanými zo skladby Tower of Song. Kto však navštívil slovenský koncert v Národnom tenisovom centre, potvrdí, že bremeno rozhodnutia na seba predsa len zobral. Spočíva v jeho voľbe nepodľahnúť prvému plánu a ponúknuť šou, ktorá so všetkými harmonickými detailmi apeluje na dokonalý hudobný, ale aj umelecký zážitok.
Rocker na scéne
Koncert neavizoval žiadneho predskokana. Žeby ozajstná „one man šou“? Nič také na divákov, ktorí si po hale rozložili sediace aj stojace pozície, nečakalo. Svedčil o tom už úvodný nástup kapely, ktorá svojmu spevákovi pripravila pravé rokenrolové podhubie. S tvrdšími gitarami v skladbe Burning Hell si hlas Toma Jonesa okamžite porozumel a porozumelo si s nimi aj obecenstvo, ktoré spustilo nadšený potlesk.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Po rezkej úvodnej sérii prišiel čas spomaliť. Na Jonesa počas gospelovej skladby Did Trouble Me svietilo jemné bodové svetlo a možno práve obradnosť tejto chvíle – alebo len prozaický predpoklad spolupráce – dodala spevákovi odvahu vyzvať ľudí, aby sa počas ďalšej piesne pripojili. Refrén so štyrmi anglickými veršami bol však pre zástupcov najmä staršej generácie veľkým „sústom“, a napriek snahe nakoniec hudobník nenašiel u publika ohlas. To sa neskôr niekoľkokrát zopakovalo. Zborový spev však fanúšikovia takmer vždy nahrádzali ukážkovými ováciami, za ktoré ich Jones odmeňoval frenetickým smiechom či milými príhodami. A tiež interakciou, keď sa s miernou clivotou v hlase zaujímal o staršiu fotografiu s Elvisom Presleym.
Hity nehitového charakteru
Hit Sex Bomb ľudia rozpoznali až pri spievanom texte. Jones sa totiž rozhodol dať notoricky známej skladbe nový šat s postupne sa rozvíjajúcim tempom. Originálny aranžmán skladbu nielen osviežil, ale poukázal aj na jej prednosti, ktoré zostávali skryté pod nánosmi automatizmu. Zbytočného statusu nedotknuteľnosti spevák zbavil aj ďalšie populárne piesne ako Delilah či Unusual, a keďže mal okolo seba skúsenú muzikantskú zostavu, mohol si tvorivé hry nielen dovoliť, ale aj užiť. Ako súčasť rovnocenného organizmu nepotreboval nasilu zdôrazňovať svoju osobnosť, sám často ustupoval do úzadia, aby vynikli pôsobivé inštrumentálne sóla.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Koncert Toma Jonesa by nepodliezol latku, aj keby na ňom nezaznela ani jedna známa pieseň. Nakoniec však odzneli aj slávne „konkurentky“ ako napríklad Armstrongova skladba What A Wonderful World, You Can Leave Your Hat On od Randyho Newmana či Kiss od Princea. Napriek živým nástrojom na scéne sa na chvíľu ozvala aj elektronická hudba. Ako však priznal Jones, v moderných technológiách, najmä sociálnych sieťach, sa veľmi nevyzná. Význam prívlastku „virálny“ mu musel vysvetliť až syn, ktorý tak opísal otcovu skladbu so spevákom zo súťaže The Voice. Aj napriek tejto, možno nevinnej, poznámke v hale stále svietilo množstvo mobilných telefónov. Iní si zase gradujúci koncert užívali tancom, príklad si od nich mohli zobrať aj sediaci diváci pod pódiom. Nálada v tenisovom centre si viac pohybu jednoducho pýtala.
Tom Jones sa na Slovensko vrátil po štyroch rokoch a ako na záver sľúbil, určite sa rád vráti znova. Azda ho aj po tomto koncerte privíta ešte väčšie a vekovo rozmanitejšie publikum. Sir Jones totiž nepatrí len pamätníkom, ale všetkým, ktorí na širokom poli hudobného biznisu rozpoznajú vzácny genetický kód umeleckej virtuozity.
