Môj život s Gottom

, 14.07.2019 19:40
Karel Gott
Karel Gott počas koncertu venovanému 50. výročiu Bratislavskej lýry v roku 2016. Autor: ,

Myslela som si, že to bude v mojom živote iba epizóda, a aha ho! Ešte stále je tu a ja sa ním zaoberám. Hovorí sa tomu aj jednostranný vzťah. Raz sme si síce telefonovali, ale on si to určite nepamätá. Spieval toľkým! Osemdesiatnik Karel Gott.

Podľa mňa to mal byť iba speváčik, no stal sa z neho fenomén. Ako v kvapke rosy odráža sa v Karlovi Gottovi naša mentalita, vkus a naša história. A ešte čosi – namnožil nás. Ak sa hovorí o „Husákových deťoch“, mohlo by sa hovoriť aj Gottových. Zdvihol pôrodnosť. Jeho romantické pesničky dostávali ľudí do družnej nálady, srdcia sa otvárali a duše splývali. Aj telá. Možno pomohol k vyššej pôrodnosti aj v Nemecku, kde ho zbožňujú. A ešte sa aj volá Gott!

Osud mu toho nadelil neúrekom, ale každý musí žiť v nejakej dobe a problémom sa nevyhne. Aj to dokázal zvládnuť na úrovni. Poľský autor Mariusz Szczygiel nazval svoju knihu o Česku (a Československu) Gottland. Názov vystihuje dve strany jednej mince: božská krajina alebo panoptikum? Na Karla Gotta sa dá nazerať z mnohých uhlov pohľadu, ale jeho sila je neodškriepiteľná. Chceli ho potopiť neprajníci, aj hnusná rakovina, ale on je stále tu, usmieva sa a ešte aj spieva. Dokonca s dcérou Charlottkou Ellou pieseň Srdce nehasnou. Tiež podnet na diskusie: Vraj to je katastrofa a mal by už skončiť, iní ďakujú za zážitok a radosť. Okolo Gotta sa to na internete stále melie. „Virtuuje“, teda je.

Ľadové lono

Kedy som ho počula po prvý raz? Azda v Prahe, cez prázdniny, keď ľudia chodili ku kaviarni Vltava počúvať mladé talenty. Okná boli otvorené a na ulicu bolo počuť spevákov. Zaspieval tam aj on a hneď sa o ňom začalo hovoriť. Potom sa objavil v televízii. Keď sa ozval ten zvláštny vysoký hlas, všetci sme sa zhŕkli pri obrazovke: Čo to je za čudo? „Oči má sněhem zaváté, v duši má chladný stín. Rampouchem srdce proklaté, studený hlas, na dlani mráz, ledový klín…“, ozývalo sa z čierno-bielej obrazovky a on bol tiež čierno-biely.

Pieseň bola neuveriteľná pôsobivá. Však bola z dielne Suchého a Šlitra, ktorí práve rozbiehali divadlo Semafor. Tak sa Gott od začiatku dostal do rúk špičkových spolupracovníkov, ktorí podvihli jeho talent. Gott sa mi zdal od prvej chvíle zvláštny aj tým, že na ňom bolo vidno, že má dobrú výchovu. Bolo to sympatické a myslím, že mu to pomohlo prežiť so cťou.

Narodil sa 14. júla 1939 v Plzni ako jediné dieťa Karla st. a Marie. Rodina sa neskôr presťahovala do Prahy. Boli to kultivovaní ľudia, ktorí ctili remeslo. Otec vôbec nechcel, aby sa syn stal spevákom alebo maliarom (lebo to bol hlavný Karlov umelecký záujem). Bol spokojný, keď ho na umeleckú školu neprijali a zamestnal sa v ČKD. Mal byť elektrikárom, no talent nedal pokoj. Keď nie maľba, tak aspoň spev. Vynikol v ňom.

Rodičia boli napokon na syna pyšní. Gottovi poslucháči poznali cez články v časopisoch aj Gottových rodičov. Písalo sa najmä o maminke, ktorá bola na syna pyšná a dbala, aby sa nespúšťal. Karel sa držal, veď pôsobil v noblesnom žánri, ale klebetilo sa všeličo – o láskach, o večierkoch. Ale na verejnosť nepreniklo – a ani mama sa to nikdy nedozvedela, že má Karel dcérku a ona vnučku. Po vnúčatách veľmi túžila, ale syn sa nemohol priznať, že má dieťa s tanečnicou Antoniou Zacpalovou, ktorú si nevzal. Nepriznal to ani svojim fanúšičkám, chcel si asi zachovať imidž slobodného muža bez záväzkov. V tom čase sa nemanželské dieťa považovalo za „potknutie“, a tak malú Dominiku uvidela verejnosť, až keď mala deväť rokov. Vraj priznanie z neho vymámili novinári v Nemecku a potom fotku s dcérou uverejnil populárny časopis Mladý svět. Fakt to bolo veľké prekvapenie a trocha podraz. Ale Gottovi sa odpúšťalo a v pätnástich sa Dominika začala volať Gottová.

Vráťme sa však do okamihu premiéry piesne Oči má sněhem zaváté v televízii. Bol to rok 1964 a v tom istom roku aj s touto piesňou získal prvého Zlatého slávika v rovnomennej ankete. Aj on bol čierno-biely: bieloskvúce vycerené zuby, čierne vlasy, nápadné lícne kosti, usmievavé oči, chudý, kostnatý, upravený. Pôsobil ako študent v maturitnom obleku. Mal vzhľad idola ženských sŕdc, ktorým sa hneď stal. Bola v ňom vitalita, šarm a chuť do života. Pozerala som sa na obrazovku trocha skepticky. Študovala som na filozofickej fakulte, cítila som sa intelektuálne inde, navyše, boli to tvorivé šesťdesiate roky a ja som si myslela, že Gott je jeden z mnohých, že takýto spevák sa objaví každý rok. Takých Gottov ešte bude! Ako sa ukázalo, má osemdesiat a konkurenciu vo svojej kategórii nemá. Sekla som sa, nebola to taká samozrejmosť, ako sa zdalo. A to sa týkalo aj iných vecí, ktoré sme v tom čase, keď nastupovala éra Pražskej jari, prežívali.

Napokon, ako som už spomenula, Gott sa dostal medzi hudobnícku a autorskú špičku. Texty jeho piesní boli vtipné a postupne som sa aj ja presviedčala, že nie je márny. Hoci som sa v novinárskej profesii venovala iným oblastiam umenia a kultúry, Gott ako výnimočný fenomén ma vždy zaujímal. Fascinovala ma jeho popularita a pracovitosť. Jeho osobnosť. Bez nejakého poklonkovania režimu si dokázal získať rešpekt a lesk celebrity. Nedral sa do popredia, úspech a záujem verejnosti k nemu prichádzali prirodzene.

Bol na roztrhanie

Gott sa stal takou hviezdou, že som aj ja chcela „zostúpiť z piedestálu“ (robila som rozhovory s výtvarníkmi a spisovateľmi) a urobiť rozhovor s popovým umelcom. Aj sa to črtalo. Mal prísť do Bratislavy koncertovať v PKO. Poistila som si to: kamarátka Zuzka Neubauerová z montrealského Kinoautomatu mi dala jeho telefónne číslo. Aj som sa s ním dohodla. V deň D som sa dostavila v stanovenú hodinu do PKO. Na schodisku pred šatňami umelcov sa tlačila asi stovka novinárov. Vôbec to nevyzeralo, že ma tam bude niekto čakať ako vyvolenú. Kolegov novinárov som v Bratislave poznala, ale tu boli možno z celej republiky, samé neznáme tváre. Konečne sa otvorili dvere a vyšiel Gott. Všetci sme sa k nemu pohli a ja som už bola celkom blízučko, už sa aj na mňa usmieval, ale jeden cudzí drzý starý novinár ma odsotil a postavil sa medzi mňa a Gotta. Normálne som cítila na bruchu bolesť po údere. Takú šokovanú a ochromenú ma dav vypudil až na najnižší schod. Naspäť cesta nemožná. Povedala som si, že na to teda kašlem: Gott sa bude musieť zaobísť bez rozhovoru so mnou. No, musela som ale opäť uznať, že som sa mýlila, keď som si pred rokmi myslela, že to bude bežná hviezdička. Mal enormnú popularitu.

Celkom prvým hitom Karla Gotta bolo však dueto s českou speváčkou Vlastou Průchovou (narodila sa v roku 1926 v Ružomberku, zomrela v roku 2006) a bola prvou dámou českého džezu. Ich dueto Až nám bude dvakrát tolik sa stalo tiež hneď hitom a aj tandem s Průchovou niečo znamenal! Spievali o tom, že raz budú mať dvakrát toľko rokov ako vtedy, a už je to aj tu. Vlasta Průchová zomrela v roku 2006 ako osemdesiatročná. Jej osud nebol taký naplnený ako Gottov, lebo po roku 1968 sa dostala do nemilosti a pozabudlo sa na ňu. Kedysi v päťdesiatych rokoch vymyslela v rozhlase súťaž Hľadáme pesničku pre všedný deň a pomáhala mladým hudobníkom. Jej hitom bola aj známa pieseň Docela všedný, obyčejný den. Po roku 1989 bola rehabilitovaná aj ona.

Vysoký strom

Gott naspieval množstvo prekvapujúcich duet, sólových piesní, hral vo filmoch, v divadle, vystupoval na estrádach aj v šou. Miláčikom sa stal aj v Nemecku, aj v Rusku (k osemdesiatke dostal za toto zbližovanie ľudí cez hranice ocenenie Trebbia, poďakoval slovami danke a spasibo), spieval aj v Las Vegas (tam sa neskôr ako 68-ročný ženil) v USA. Patrí však k Česku a k Slovensku a nikdy neuvažoval, že by sa usadil inde. Však s tým mal tiež problémy. Po roku 1968 sa rozchýrilo, že bude vyhostený. Bol totiž na turné v Nemecku, bol rok 1971 a vtedy sa mnohí ľudia rozhodovali, či zostať za hranicami, ak tam práve boli. Aj Gottovi už vypršali víza a stále vonku zotrvával. Jeho fanúšikovia tŕpli. Verejnosť sledovala, že si Karel Gott s Gustávom Husákom vymenili niekoľko odkazov, po ktorých sa Gottovi prehrešok s vízami a emigráciou, na ktorú to vyzeralo, „odpustil“ a on vrátil sa domov. Bolože to radosti! Ale fakt.

Ako sa hovorí, do nízkych stromov hromy nebijú a tak je to aj s Gottom, je to riadny kus, a tak leží aj mnohým v žalúdku. Najmä kým bol mladší, dráždil svojimi úspechmi, svojím postavením. Vždy ho ľudia milovali, ale mal aj dosť nepriateľov. A tí vítali, keď si na neho mohli siahnuť. Chceli ho zničiť, odstaviť. Aj po novembri 1989. Príliš veľa urobil, aby zostal nepovšimnutý a pritom – on spieval s Krylom na revolučnom námestí hymnu. Mal výnimočné postavenie, lebo bol výnimočný. Vyčíta sa mu jeho účasť na protichartistickom stretnutí umelcov (1977) v Národnom divadle v Prahe, kde bol aj Jan Werich. Karel Gott však nemusel byť prisluhovačom a svoje činy vie zdôvodniť, čo už dôkladne v rôznych článkoch a knihách neraz urobil. On nemusí kalkulovať, špekulovať, pridávať sa k (momentálne) silným. Žil na očiach a jeho hlavnou životnou náplňou bola práca.

Starne s nami

Mali sme teda možnosť vidieť, ako majster starne. Život mu napokon dožičil až štyri dcéry a v neskorom veku si našiel aj tú pravú a oženil sa. Zdá sa, že manželka Ivana to s ním vie. Previedla ho cez chorobu, chráni ho. Ale aj schytáva. Vraj sa veľmi zviditeľňuje! Spomínam si, že som raz telefonovala do pražského divadla Broadway, kde pracovala, ešte ako Ivana Macháčková, ako produkčná. A už ako partnerka Gotta. Hoci išlo o inú vec, hneď som chcela využiť situáciu a ponúkla som jej rozhovor. Odpovedala úprimne a milo: Prečo ja? Z hlasu som usúdila, že je to skromná nevtieravá žena. Vypočuje si zrejme dosť názorov a kritiky na seba, ale mlčí a robí si svoje. Tak sa to aspoň javí. Je vyštudovaná zdravotníčka, a tak mu vie dnes asi aj prakticky pomôcť.

Postavenie Karla Gotta sa zmenilo, jeho meno je značka, firma, priemysel… aj toto ako partnerka zvláda. Gott, ktorý sa už síce na svet díva z nadhľadu, s pobavením, sa predsa len zapojil do dnešných manažmentových hier a pekne tam kraľuje. Osemdesiatka je v jeho prípade žatva. Vychádzajú nové vydania platní, piesne sa rátajú na stovky, rovnako ceny, publikácie. Za toľké roky sa toho nazbiera! Možno sa aj za ten čas narodilo veľa „takých Gottov“, ale nie každý človek s talentom ho dokáže aj naplniť. Gottovi sa to podarilo a stále darí.

Karel Gott

  • Narodil sa 14. júla 1939 v Plzni. Od roku 2008 je jeho manželkou Ivana Gottová. Má štyri dcéry: Charlotte Ellu Gottovú, Nelly Sofie Gottovú, Luciu Kovaříkovú a Dominiku Gottovú.
  • Je spevák, maliar a herec (Kdyby tisíc klarinetů, Limonádový Joe, Koňská opera atď.). Držiteľ 42 slávikov.
  • Od roka 1965 sa predalo 50 miliónov platní Karla Gotta. Doteraz vyšlo 297 sólových albumov doma aj v zahraničí. Získal množstvo ocenení, medzi ktorými sú platne zlaté, platinové aj diamantová.
  • K osemdesiatke vydal Supraphon dve špeciálne kolekcie najobľúbenejších „gottoviek“. Výberovky vyšli presne mesiac pred osemdesiatkou v kompletoch: Karel Gott 80/80 – Největší hity 1964 – 2019 na 4CD a zároveň v exkluzívnom výpravnom 15 CD-boxe pod názvom Karel Gott Singly – 300 písní z let 1962 – 2019.
  • Aktuálny hit, ktorý je už aj na najnovších výberoch, je pieseň Srdce nehasnou, ktorý pre Karla Gotta a jeho dcéru Charlotte Ellu zložil Richard Krajčo. Rovnomenný videoklip na YouTube mal už po dvoch týždňoch od zverejnenia päť miliónov zhliadnutí a dnes už je to asi aj sedem.
  • V roku 1984 oslávil 20 rokov spolupráce so Skupinou Ladislava Štaidla dvojkoncertom vo vypredanej pražskej Športovej hale. V roku 1985 získal titul národný umelec ako prvý spevák popmusic v histórii. V tom istom roku už slávil úspech aj v nemeckej televízii v šou Karla Gotta Karel, Hits und Karneval.
  • Po zdravotných problémoch v roku 2015 sa znovu vrátil na pódiá o rok na jar, vydal album 40 Slavíků a absolvoval koncertné turné, ktoré zavŕšil vlani v Bratislave. Potom vydal album Ta pravá a absolvoval koncert pred 20 000 divákmi v O2 aréne. Zahral si ešte aj vo filme Keď draka bolí hlava. Teraz píše autobiografiu a dokument o ňom nakrúca Olga Špátová a kameraman Jan Malíř.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Karel Gott #jubileá hviezd
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku