Túžil stať sa maliarom, celý život obdivoval obrazy expresionistov Emila Noldeho a Oskara Kokoschku. Všestranne orientovaný muž sa živo zaujímal nielen o maliarstvo a hudbu, ale aj o literatúru, filozofiu umenia a – matematiku. Syn hudobného skladateľa, organistu a dirigenta Alexandra Albrechta však pokračoval v otcových šľapajach. Rozhodol sa pre dráhu huslistu, violistu, muzikológa a hudobného pedagóga. Bol aj editorom nôt starej slovenskej hudby, prekladateľom a esejistom.
Navyše aj duchovným otcom a zakladateľom súboru pre starú hudbu Musica aeterna, ktorý prvé kapitoly svojej histórie začal písať v roku 1973. K dôležitému rozhodnutiu ho priviedlo dôkladné štúdium skladieb z čias gotiky, renesancie a baroka. Aby s nimi ako prvý systematicky oboznamoval budúcich profesionálnych hudobníkov. V záujme väčšej autenticity sa v roku 1989 teleso pre starú hudbu definitívne preorientovalo na hru na dobových nástrojoch zo 17. a 18. storočia, prípadne na ich kópiách. Ťažisko jeho repertoáru je stará európska, respektíve stredoeurópska tvorba a dobová hudba pochádzajúca zo slovenských miest.
Na koncerte venovanom 100. výročiu narodenia Jána Albrechta (3. októbra) uvedie Musica aeterna pod vedením umeleckého vedúceho Petra Zajíčka diela Giovanniho Battistu Pegolesiho, Nicolu Antonia Porporu, Johanna Adolfa Hasseho a Nicola Jommelliho. Teda skladby autorov, ktorí patrili k najvýznamnejším reprezentantom tzv. neapolskej školy. Kompozičného štýlu 17. a 18. storočia, výrazne ovplyvneného čarom neapolskej hudby a domácej ľudovej tradície, čo mu dodalo exotický nádych. Posledným Jommelliho dielom pre Neapol bolo Miserere, skladba pulzujúca úprimnou prosbou i túžbou po zmierení a odpustení. Sopránových partov sa zhostia Martina Masaryková a Michaela Kušteková.
