Ako pochovať Gotta?

04.10.2019 08:37
karel gott
Karel Gott zomrel vo veku 80 rokov. Autor: ,

Vila Karla Gotta je od jeho úmrtia zasypaná kvetmi a sviečkami.

Ľudia sa so spevákom, ktorý sa v priebehu života a spoločenských zvratov stal akýmsi pilierom českej identity, potrebujú aj takýmto spôsobom osobne rozlúčiť. Napriek tomu, že Karel Gott bol už dlhší čas chorý, jeho odchod bol pre mnohých, najmä však v Česku, šokom.

Dalo sa čakať, že sa veľmi rýchlo dostavia pestré nápady, ako ďalej naložiť s pamiatkou zlatého slávika. Gottova manželka Ivana by vraj radšej aj s dcérami opustila fanúšikmi a novinármi obliehaný domov kamsi do zahraničia, aby mediálny tlak ustála. Či je to naozaj tak, nemá význam sa presviedčať. Podobné záležitosti do detailu rozoberajú predovšetkým české bulvárne médiá, schopné pitvať skalpelom aj najtenšie žilky. A hoci Karel Gott nebol politik, jeho smrť je do veľkej miery viac otázkou politickou ako otázkou rýdzo kultúrnou. Lebo tak ako iný český zdanlivý monolit Václav Havel aj Karel Gott spoločnosť nielen zjednocuje, ale ju aj rozdeľuje. Vlastne treba byť asi presnejší: jeho smrť je dobrou príležitosťou, ako spoločnosť rozdeliť v záujme politického kapitálu. Výsledkom je, ako to tak často býva v podobných prípadoch, často až groteskný mantinelizmus.

Má mať Karel Gott štátny pohreb? Nemá ho mať? Má ho mať v Chráme sv. Víta, má byť vyhlásený deň smútku? Takéto otázky sa pretriasajú v pohnutej českej spoločnosti. Čím patetickejšie gesto, tým väčšia ikona, tým nedotknuteľnejší monument, tým menej človeka za postavou umelca. Pravdaže, za to on sám nemôže. Symbol zmenený na verejný majetok žije ďalej tak, ako o ňom rozhodnú ambície iných.

Bol to Andrej Babiš, kto prišiel s nápadom zorganizovať Gottovi štátny pohreb. Nevedno komu presne ako prvému skrsol v hlave nápad usporiadať posledné pocty v katedrále, ale už len tento nápad zmenil smrť Karla Gotta na vec výsostne politickú. „Môžem len povedať, že to nebude klasický štátny pohreb, ako sme od revolúcie mali len jeden, ale bude to skôr pohreb so štátnou poctou. Bude to trochu niečo iné," povedal nakoniec Babiš na tlačovej konferencii vo Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady. Štátny pohreb prebieha s ceremóniami armádneho sprievodu a vojenských pôct. Pohreb so štátnymi poctami tieto súčasti nemá, prítomná je len čestná stráž. Vlaje národná zástava, znie štátna hymna. Takéto pohreby poznáme aj z cudziny, nie vždy ide o politikov. Štátny smútok napríklad nedávno Francúzsko vyhlásilo pri úmrtí šansoniéra Charlesa Aznavoura. Je otázne, či je tento druh vzdania holdu adekvátny, alebo nie. Ani Aznavour nemal iba zbožňovateľov. A okrem toho, ak niekoho naozaj veľmi zbožňujeme, znamená to, že ho nutne potrebujeme zakonzervovať v čo len pomyselnom „mauzóleu“ nedotknuteľnosti?

Spevák
		Karel Gott s orchestrom
		Ladislava...
Spevák
		Karel Gott na zábere z 80-tych rokov.
+20Spevák Karel Gott v
		roku 1990 rozdáva
		autogramy...

Nech si na vec vytvoríme akýkoľvek názor, je nesporné, že podobné udalosti a správanie verejnosti je zaujímavou príležitosťou na sociologické úvahy. Mnohé to prezrádza nie o ikone, ale najmä – o nás. V Česku sa na tomto poli rozvinula pozoruhodná debata a mnohé z nej stojí i keď nie za osvojenie, určite za zamyslenie. V relácii Události a komentáře sa napríklad poľský spisovateľ Mariusz Szszygiel a hudobný publicista Honza Dědek zamýšľali nad tým, čo všetko si ľudia do Gotta premietali. Szszygiel je autorom viacerých kníh o Česku a Čechoch. Jednu nazval slovom, ktoré sa v čase najväčšej Gottovej popularity natrvalo ujalo: Gottland. Výnimočné postavenie Karla Gotta podľa neho odzrkadľuje spoločnosť, ktorá sa desakralizovala. V knihe tvrdí, že Gott sa stal „posvätným v spoločnosti zbavenej posvätnosti“. V Česku vieru v Boha pripúšťa len tretina obyvateľstva. V relácii upozornil, že „ako neveriaci Poliak tvrdím, že žiadna spoločnosť nemôže existovať bez boha. Ak boha nemá, má aspoň boha svetského. Karel Gott ho nahradil“. Nomen omen, stačí dodať.

Pravdaže, Gottova smrť oživila aj starú jazvu, ktorá v našom priestore bude svrbieť veľmi dlho. Prečo by mal „normalizačný“ umelec, ktorý vychádzal bez najmenšej poškvrny v každej dobe, mal byť na toto „sacrum“ povýšený aj formálne – a v katedrále? Profesor Tomáš Halík v liste adresovanom sekretariátu pražského arcibiskupa hovorí, že „prejaviť úctu k umeleckému talentu zomrelého je jedna vec, šialený a nevkusný nápad s pohrebom v katedrále vec druhá“. Je to morálny gýč a devalvácia hodnôt, ale predovšetkým absolútne účelová politická interpretácia moderných dejín, ktorá vedie k dokonalej devalvácii štátnych vyznamenaní a štátnych sviatkov, tvrdí Halík.

Ako teda pochovať Karla Gotta a nepriviesť celú spoločnosť k šialenstvu či aspoň na maximum vybičovania emócií? Bude zaujímavé sledovať, ako bude fenomén najslávnejšieho zlatého slávika formovať spoločnosť po svojom odchode.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #pohreb #Karel Gott
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku