Chinaski: Sme spolu radi a je to počuť

Hity ako Klára, 1. Signální, 1970, Stejně jako já, Tabáček, Zadarmo a mnoho ďalších poznajú fanúšikovia českej kapely Chinaski naspamäť. Skupina získala množstvo ocenení v anketách aj od odborníkov na Cenách Anděl, zlaté a platinové platne za predaj albumov. Jedna z najpopulárnejších českých kapiel má silnú základňu priaznivcov aj na Slovensku.

Chinaski hrajú už rok a pol v novej zostave! Ako im to ide? Pozrite si rozhovore pre TV PRAVDA

Na konci roku 2017 ohlásili spevák Michal Malátný a kapelník František Táborský zmenu a onedlho v novej zostave nahrali album s názvom 11. Je jedenásty v histórii, ale prvý v novej zostave. Za bicími sedí Lukáš Pavlík, ktorý donedávna koncertoval s Čechomorom, či Ewou Farnou, na basgitaru hrá niekdajší člen IMT Smile Tomi Okres a päticu dopĺňa klávesista Jan Steinsdörfer, dlhoročný kapelník Ewy Farny. Ako sa darí Chinaski v česko – slovenskom zložení?

Chinaski predstavujú nový album s názvom 11 pre TV PRAVDA

Vydávate svoj prvý album v novej zostave. V čom je iný? Tieto skladby vraj vznikali v šatni – ako to album „poznačilo“?

Michal Malátný: Podarilo sa nám natočiť jedenásty album, pretože v bývalej zostave sme hrali spolu 17 rokov. Stratili sme spoločnú energiu a už sa nám ju nepodarilo nájsť. Tak sme sa s Františkom odhodlali na dôležitý krok: vzali sme nových ľudí do kapely a skúsili sme to od začiatku. A mali sme šťastnú ruku! Mladí chalani si to vzali za svoje, sme spolu radi a radosť zo spoločného zdieľania hudby a humoru sa odrazí aj v tvorbe. Po mnohých rokoch som znova zažil tú krásnu situáciu, že hráte dve hodiny koncert, zleziete z pódia a hráte si v šatni len tak pre radosť. Bolo jasné, že sme našli správnych ľudí, asi po mesiaci sme už začali skúšať nové pesničky. Takže naše rozhodnutie bolo správne.

Hneď úvodná skladba Schody hovorí o tom, že schody môžu byť nebezpečné, keď nemajú zábradlie. Po akých schodoch, obrazne povedané, teraz kráčate? Kde cítite istotu pod nohami? A kam vaše schody povedú?

Tomi Okres: Myslím, že po roku a pol už stojíme na tých „schodoch“ pevne. Zábradlie – ako istota – to sú spoluhráči a zázemie okolo kapely, je sa o čo oprieť. Stúpame hore do neba, ale zase sa nemusíme ponáhľať…

Michal Malátný: Dôležité je, že tie schody stále vedú hore. V starej zostave som mal pocit, že sa to zastavilo, nevidel som ďalší stupienok, perspektívu, netešil som sa na koncerty, na nič. Ľudia vycítia, keď kapela spolu hrá, ale nie sú spolu radi.

Povedal som si: buď to zmeníme, aby nás to tešilo ako na začiatku, alebo to nebudeme robiť vôbec. Ešte pár rokov by sme zotrvačnosťou fungovali, ale išlo by to smerom dolu. A to mi pripadalo nepoctivé. Tak sme si povedali: urobíme radikálny krok, možno je to koniec kapely, ale možno sa podarí nový začiatok! Chcel som ešte zažiť ten zázrak, že sa budeme cítiť ako na začiatku, že sme spolu radi, páči sa nám rovnaká hudba, rovnaký humor a bavíme pesničkami ďalších ľudí. Bol to veľký risk a podarilo sa!

Do kapely vám pribudol Slovák Tomi Okres, dva texty na nový album vám pripravil slovenský autor Vlado Krausz a album krstil a spieva na ňom Ivan Tásler. Stali ste sa česko-slovenskou kapelou.

František Táborský: Jazdíme na Slovensko už 20 rokov vždy, keď je to možné, pretože je to zábavné. Koncerty si užívame, je tu vďačné publikum. Za tie roky sme získali veľa kamarátov. Mali sme spoločné turné s Hexom, Desmodom, s Pehou, nahrali sme spoločný duet so Zuzanou Smatanovou, s Katkou Knechtovou, pieseň s IMT Smile. V kapele Cirkus sme našli Tomiho. Vždy sme si so slovenskými kapelami rozumeli viac ako s českými. To, že sme česko-slovenská kapela, beriem ako zavŕšenie nášho vzťahu k Slovensku. Chceli by sme sem jazdiť ešte častejšie.

Na záver album sa vám dokonca dostal kúsok českej a kúsok slovenskej hymny. Čo to bol za nápad?

Michal Malátný: Ja som „Husákovo dieťa“ a podľa mňa neustále patríme k sebe a rozumieme si. To, že sme na konci skladby odcitovali kúsok hymny, bola čerešnička na spoločnej torte. Po tom, čo sme s Tomim koncertovali v Košiciach a nahrali spoločnú skladbu s IMT Smile, mi to pripadalo celkom prirodzené, krásne zavŕšenie nášho vzťahu k Slovensku. Tak mi napadol taký malý fór: čo keby sa album končil povzdychom: „Vidíš, milá, prostě patříme k sobě!“

Ako vnímate texty Vlada Krausza? Donedávna ste mali na ne v kapele monopol, už máte konkurenciu?

Michal Malátný: Vladove texty sú krásne, cítim z nich osobitú poetiku. Svoj text Schody dokonca prebásnil do češtiny lepšie ako ja, rodený Čech. Nechcem mať na nič monopol, teším sa, že spolu ešte niečo vymyslíme. Nie je to o mojom egu, naopak, je to o spoločnej radosti z hudby, o jej spoločnom zdieľaní. Málokedy som bol na pódiu šťastnejší ako teraz, za posledný rok a pol. Odohrali sme 130 koncertov a v mojich očiach to boli najlepšie koncerty v histórii kapely. Neviem si predstaviť nič, čo by nám to mohlo pokaziť. Takže: všetko je dobré!

Ako sa na albume podieľali jednotliví členovia kapely?

Michal Malátný: S Frantom nás v Čechách obviňovali, že sme zmenu v kapele urobili preto, aby nám do toho nikto nekecal. Ale je to presne naopak, nám chýbala kolektívna práca, len v pôvodnej zostave to už nebolo možné. Takže keď chlapci začali nosiť nápady, boli sme len radi. Na albume má Tomi dve pesničky, bubeník Lukáš Pavlík dve, Franta štyri, ja jednu – je počuť, že je to pestrejšie. Keď sme piesne písali dvaja s Frantom, stane sa, že sa už opakujete. Ale keď máte v kapele troch nových a samých šikovných muzikantov a každý nosí svoje nápady, tak je práca radosť!

Tomi, ako sa vám ako novému členovi žije s kapelou?

Tomi Okres: Život s kapelou je ako život s rodinou, trávime spolu hromadu času. S touto partiou sa mi robí dobre, s Michalom a Frantom sa poznáme 17 rokov, sme vlastne jedna generácia, ale keď hráte s mladšími, vedia vám ukázať nové smery. Je dobré, keď v muzike rezonujú aj ich nápady. Kapela je veľmi dobre vyskladaná, rozumieme si muzikantsky aj v názoroch na život. Muzika nemôže byť len práca, keď vás to nebaví a nenapĺňa, nemá to význam.

Ako vás v tomto novom zložení prijímajú starí fanúšikovia?

Michal Malátný: Väčšina fanúšikov dobre, nepocítili sme, že by na koncerty chodili menej. Mám pocit, že sa tešia spolu s nami. Samozrejme, nájde sa pár ľudí, ktorí hovoria, že Chinaski bez dychovej sekcie už nie je to, čo bývalo a čo mali radi, ale to je normálne. Dôležité je, že sme našli správnych ľudí a funguje nám to. Dokonca polovicu albumu sme si produkovali sami. Niežeby sme predtým nemali na to odvahu, ale nevedeli sme sa medzi sebou dohodnúť.

Teraz to ide samo a prirodzene. Polovicu albumu sme nahrali s producentmi, nebolo to zlé, ale cítili sme to trošička inak. Tak sme si povedali, že je možno najvyšší čas, aby sme to skúsili sami. Zišli sme sa na desať dní v štúdiu u Davida Kollera a okamžite sme vedeli, že to ide! Navyše nás to ako kapelu ešte viac stmelilo. Som šťastný, keď je hudba opäť radosťou!