Svetoznáma Lucia Poppová by mala 80

12.11.2019 14:00
SR POPPOVÁ NARODENIE 70. VÝROČIE
Operná speváčka Lucia Poppová pôsobila vo Viedni, Mníchove, ale aj v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, či newyorskej Metropolitnej opere Autor: ,

Lucia Poppová bola prvou slovenskou speváčkou, ktorá svojím interpretačným umením excelovala v milánskej La Scale, parížskom Palais Garnier či londýnskej Covent Garden.

Mala nielen skvelú techniku, jemný, zamatovo znejúci soprán, ale aj fyzickú krásu, ženský šarm, hudobnú inteligenciu a v celkovom prejave oduševnenie, ktorým dodávala svojej osobnosti umeleckú jedinečnosť. Už 24-ročná zažiarila ako prvá Slovenka na scéne Viedenskej štátnej opery. Narodila v Záhorskej Vsi 12. novembra 1939.

Po maturite na gymnáziu v Bratislave začala študovať medicínu, o ktorej snívala od malička. Avšak po druhom semestri sa prihlásila v roku 1958 na Vysokú školu múzických umení, kde spočiatku študovala herectvo.

Zahrala si v epizódnej úlohe slávneho slovenského filmu Štyridsaťštyri (1957) režiséra Paľa Bielika. Ten istý režisér ju obsadil aj do filmu Jánošík (1962 – 1963), v ktorom stvárnila hlavnú ženskú postavu. A predsa sa zakrátko rozhodla otočiť osud iným smerom.

Po semestri štúdia herectva sa prihlásila na talentové skúšky zo spevu. Jej celoživotná profesorka spevu – významná slovenská operná speváčka a pedagogička Anna Hrušovská neskôr spomínala, že Lucia Poppová nemala spočiatku veľký hlas, ale jej muzikalita a inteligancia ju zaujali natoľke sa ju rozhodla učiť. Neoľutovala, pretože Lucia Poppová sa stala jej najslávnejšou žiačkou. O ich ľudskom vzťahu krásne vypovedá televízny dokument z roku 1990, nazvaný Stretnutie s Luciou.

Vo štvrtom ročníku VŠMU (apríl 1963) úspešne predviedla v Slovenskom národnom divadle úlohu Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute, no napriek nespornému talentu vedenie SND váhalo, či ju má po absolvovaní školy prijať za sólistku. Preto sa rozhodla v roku 1963 vycestovať do Viedne, kde predspievala v slávnej Štátnej opere. Keď si ju vypočul Herbert von Karajan – jeden z najznámejších a najúspešnejších rakúskych dirigentov 20. storočia, okamžite ju prijal za elévku. Avšak už v októbri spievala vo Viedni Kráľovnú noci v Mozartovej Čarovnej flaute. V tom istom roku zaznamenala v tejto úlohe obrovský úspech aj v Salzburgu.

Prvou samostatne naštudovanou postavou Lucie Poppovej vo Viedenskej štátnej opere bola Barbarina vo Figarovej svadbe. Neskôr v tejto Mozartovej opere excelovala ako Zuzanka.

V roku 1963 predspievala vo Viedni, kde ju Herbert von Karajan prijal za elévku. Ako členka Viedenskej štátnej opery účinkovala aj v New Yorku a na operných scénach mnohých miest. V roku 1966 debutovala v londýnskej Covent Garden a v roku 1967 v Metropo­litnej opere v New Yorku. Emigrácia jej uzavrela cestu domov a z Viedne odišla do Kolína nad Rýnom. Tu vytvorila celý rad mozartovských postáv pod vedením popredných dirigentov i legendárneho operného režiséra Jeana-Pierra Ponella.

Emigrácia jej definitívne uzavrela cestu domov. Preto po krátkom pôsobení vo Viedni odišla do Kolína nad Rýnom, kde mohla ďalej rozvíjať svoj talent. Tu vytvorila celý rad mozartovských postáv pod vedením popredných dirigentov i legendárneho operného režiséra Jeana-Pierra Ponella.

Niektoré z týchto rolí bolo možné vidieť na Medzinárodnom festivale hudobných filmov a videoprogramov Amfion'94 v Bratislave, kde bola zvláštna sekcia filmov venovaných práve Lucii Poppovej. Vtedy jej udelili in memoriam cenu „Prix Amfion“ za prínos do hudobného a filmového umenia.

Lucia Poppová zomrela 16. novembra 1993 v Mníchove vo veku nedožitých 54 rokov. Pochovaná je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Veľkého uznania sa dostalo opernej dive aj po jej predčasnom úmrtí. Priamo vo Viedenskej štátnej opere, kde začínala Lucia Poppová svoju hviezdnu kariéru, jej odhalili 12. júna 2017 bustu, ktorej autorom je slovenský sochár Juraj Čutek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Lucia Poppová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku