Hitmaker, legenda slovenskej populárnej hudby, insitný umelec, nositeľ značky Modus – to všetko sa spája s menom Janko Lehotský. V knihe Vidíme sa čo nevidieť hudobník rozpráva príbeh svojho života. Spevák, klavirista a skladateľ s charakteristickým chrapľákom otvára trinástu komnatu svojho detstva a mladosti, spomína na časy účinkovania v slávnom V-klube a v zahraničných baroch, aj na roky, keď ako kapelník skupiny Modus slávil najväčšie úspechy. V životopisnej publikácii, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart, venuje Janko Lehotský kapitolu aj svojim záľubám – tenisu, motorizmu či vyrezávaniu z dreva: „V dreve je niečo úžasné, jedinečné. Nikdy neviete, či sa z neho niečo odlomí, či tam vznikne nejaká tvár, nejaká podoba, krása, ktorá je nenaprogramovateľná. Je to sila okamihu. Presne ako keď si niekto myslí, že blues je stále rovnaké.“ Majster tónov sa nevyhýba ani temnej stránke najväčšieho hitu kariéry – Veľký sen mora, ktorý vznikol v roku 1977 na text Borisa Filana. „Pesničku mal mať pôvodne v repertoári Karol Duchoň, potom Jana Kocianová. Z nejakých dôvodov sa tak nestalo. Musím sa priznať, že tá pesnička mi lezie tak trochu na nervy. Rád by som spieval aj niečo iné z mojej produkcie, ale ľudia chcú stále dokola to isté. Veľký sen mora je svojím spôsobom moja nočná mora.“
Foto: Slovart
Autorka novinky Vidíme sa čo nevidieť Marika Eisler Studeničová, ktorá má na konte životopisné knihy o herečke Vilme Jamnickej, hokejistovi Jozefovi Golonkovi či speváčke Jane Kocianovej, zámerne zachovala autenticitu Lehotského dadaistického prejavu. Odkrýva tým jeho svojrázny slovník aj zmysel pre humor. Tu sú niektoré z výrokov Janka Lehotského „Vytýkam len tomu, komu tykám.“ „Ľudia kupujú veci z druhej ruky. Ja z prvej nohy.“
Súčasťou knihy je bohatý obrazový materiál, ktorý sa zachoval vďaka Oskarovi Lehotskému. Publikáciu dopĺňajú aj spomienky brata – trubkára Juraja, syna Juraja – rovnako hudobníka a dcéry Ely, tiež príspevky jeho priateľov a spolupracovníkov ako Marika Gombitová, Milan Lasica, Miro Žbirka, Peter Lipa, Laco Lučenič, Boris Filan. Kamil Peteraj o Jankovi hovorí: "Rusi majú jeden krásny výraz: naturščik. To je človek, ktorý dostal od prírody do vienka talent. A Janko je presne taký. So svojím talentom síce občas zaobchádzal trochu rozhadzovačne, no na druhej strane sa vďaka talentu a naturščictvu dopracoval k takým veciam ako iní nie.”
A Janko Lehotský v knihe lakonicky dodáva: „Hudba je buď jedlá, alebo nejedlá.“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda, ĽuboÅ¡ Pilc
