Album vznikol zo skladieb, ktoré Pavol Hammel a Marián Varga postupne skladali viac ako dva roky. Nahrali ho v decembri 1968 v štúdiách Československého rozhlasu v Bratislave a v slovenskej pobočke vydavateľstva Supraphon vyšiel v roku 1969.
Prvý a jediný album skupiny Prúdy získal za krátky čas okrem slávy a úspechov v nastupujúcom normalizačnom období aj problémy. Po emigrácii textára Rudolfa Skukálka, ktorý potom pracoval vo vysielaní Rádia Slobodná Európa v Mníchove, sa nemohli jeho skladby vysielať a predávať.
Foto: Ctibor Bachratý
Balada o smutnom Jánovi od Borisa Filana zas horlivým cenzorom evokovala, že je o Janovi Palachovi (aj keď bola napísaná oveľa skôr). Album sa tým dostal na čiernu listinu a takmer na dvadsať rokov akoby prestal existovať. Jeho prvá reedícia prišla v roku 1990 na LP platni. Na CD a kazete prvýkrát vyšiel v roku 1993.
Ďalšia významná reedícia z roku 1999 doplnila k základnému albumu desať bonusov. Novú a reprezentatívnu CD reedíciu vydáva k okrúhlemu výročiu Opus v piatok 13. decembra. Fanúšikom a zberateľom na nej ponúkne okrem pôvodného albumu s dvanástimi skladbami aj bohatý dvadsaťstránkový booklet, v ktorom sú zachytené všetky sprievodné texty, ktoré sa na albume objavili od pôvodného vydania. Okrem dobových faktov v ňom možno porovnávať pohľady odborníkov na album a jeho význam v priebehu päťdesiatich rokov.
Nemení sa dôležitosť a výnimočnosť albumu v čase vydania, vplyv na ďalší vývoj našej hudobnej scény a nadčasovosť, ktorú potvrdil aj do posledného miesta vypredaný špeciálny koncert v bratislavskom ateliéri Babylon (10. 12. 2019). Pavol Hammel na úvod pripomenul obdobie pred prvým albumom skladbou Spievam si pieseň, ktorú napísal ako 16-ročný.
Po nej pozval na pódium súčasnú zostavu Prúdov. František Griglák – gitary, Anton Jaro – basgitara, Peter Preložník – klávesy a Igor "Teo“ Skovay – bicie spolu s ním publiku zahrali skladby z jubilujúceho albumu (Zvonky zvoňte, S rukami vo vreckách, Balada o smutnom Jánovi, Čierna ruža, Pred výkladom s hračkami a Keď odchádza kapela) a ďalších albumov a projektov.
Diváci si s radosťou spievali Koče plné ruží, Medulienku, Podnájom, Kamalásky, Cirkus Leto, Keď pavúk svoje siete dotká, Dnes už viem a ďalšie. Spev divákov zvýraznel pri akustických Po písmenku a Mladosť. Významná časť koncertu bola venovaná skladbám, ktoré Pavol Hammel nahral po období Prúdov so spolupútnikmi Mariánom Vargom a Fedorom Frešom. Zazneli silné skladby Ľalia poľná, Smutná ranná električka, Piesne z kolovrátku, Slnečnice a Labutie piesne.
Výborná dramaturgia koncertu dokázala z veľkého množstva piesní vybrať to najpodstatnejšie a dokonale vystihnúť silu a šírku tvorby, ktorú Prúdy odštartovali v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Návštevníci si v závere koncertu veľkým potleskom vyžiadali až tri prídavky.
Po skladbách Ja nemám lásku v malíčku, Chlapci z mesta a Cez plece sa celkový počet skladieb zastavil na čísle 28 (!). Piesne z albumu Zvoňte zvonky (ktorý je podľa Pavla Hammela nielen kultový, ale aj „kúl“…) a všetky ostatné, ktoré súčasné Prúdy na koncerte zahrali, boli doslova výletom do dejín slovenskej hudby. Pravidelne by ho mali absolvovať nielen tí, ktorí obľubujú našu hudobnú históriu, ale aj tí, ktorí chcú tvoriť jej budúcnosť.
Vyše dvojhodinový koncert sa nakrúcal niekoľkými kamerami a dúfajme, že záznam z neho sa neskôr dostane do televízneho vysielania či na DVD, aby spolu s reedíciou CD mohol zabezpečiť, že Zvonky Prúdov nám budú zvoniť ešte veľmi dlho.
A na záver ešte malé vysvetlenie pojmov Zvoňte zvonky a Zvonky zvoňte. Prvý je názov albumu na titulnej strane, druhý názov skladby, ktorá album otvára. Ale na zadnej strane je názov albumu rovnaký ako názov skladby. Je to celé len milá hra so slovami. Keď ich použijete akokoľvek, bude to správne. Hlavné je na nich nezabudnúť.
