Už roky spolupracuje so symfonickými orchestrami ako Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici či Viedenský rozhlasový orchester. Pomyselnú taktovku v zbore drží jeho zakladateľka Magdaléna Rovňáková spoločne so synom Gabrielom, ktorý je spätý s Bratislavským chlapčenským zborom celý život.
Práve v nedávnom vianočnom čase majú najviac práce, mnoho vystúpení aj v spolupráci so Slovenským národným divadlom a Slovenskou filharmóniou, prakticky denne nacvičujú a vystupujú a o divákov nemajú núdzu. Pre domáce publikum sú stále žiadaní, predvianočný koncert v koncertnej sieni Slovenského rozhlasu bol beznádejne vypredaný dva týždne pred premiérou, rovnako vianočné koncerty v Redute v spolupráci so Slovenskou filharmóniou boli vypredané už v októbri a museli pridávať ďalší koncert. Je to skvelý pocit.
Bratislavský chlapčenský zbor nedávno videli aj diváci v Malackách, v Lučenci spolu s vynikajúcou sopranistkou Adrianou Kučerovou, koncert Vianoce v Bratislave prenášala televízia, absolvovali koncerty v Redute aj Mikulášske koncerty v opere. Chlapci spievajú aj v nádhernom Luskáčikovi, spolu viac ako 15 baletných predstavení, takže veľa dní vystupujú dopoludnia aj večer. „Nesmierne sa na to vždy tešíme, aj keď je to veľmi namáhavé. Najmä ak vieme, že to nie je prázdninové obdobie a naši chlapci chodia do školy,“ hovorí Magdaléna Rovňáková.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Stačí raz počuť
Olivera Dufranca spievanie veľmi baví, má v zbore kamarátov a v umeleckej škole sa naučí nielen noty, ale aj ako sa správať. „Máme veľa koncertov, na Slovensku aj v zahraničí, naposledy sme boli vo Francúzsku, na Taiwane a v Ománe a chystáme sa aj do Ameriky,“ hovorí. Chlapci spievali už aj po čínsky a bolo to vraj zábavné.
Cestujú po celom svete na turné, festivaly aj na súťaže. „Ak vycestujeme na koncertné turné, publikum je už po prvej skladbe "naše“, reaguje všade veľmi srdečne a spontánne, a energia, ktorú do koncertu vkladáme, sa nám vrchovatou mierou vracia," hovorí zakladateľka zboru Magdaléna Rovňáková.
„Keď však pricestujeme na festival alebo na súťaž, usporiadatelia či porota nám venujú pozornosť až potom, keď nás počujú spievať. Je to radosť, keď získame ocenenie a zbory a dirigenti nám ponúkajú priateľstvo, začnú sa zaujímať o Slovensko, o Bratislavu a chlapci si užívajú úspech,“ dodáva vedúca zboru. Často študujú skladby v jazyku hostiteľskej krajiny, takže z takých menej frekventovaných už spievali po švédsky, fínsky, turecky a na Taiwane aj po čínsky.
„Každý úspech nás veľmi teší. Vypredané sály, srdečný potlesk, víťazstvá v súťažiach, úžasné príležitosti v operných predstaveniach, spolupráca s Operou Slovenského národného divadla, so Slovenskou filharmóniou či Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. A, pravdaže, pochvaly významných osobností, dirigentov, sólistov,“ hovorí dirigentka a manažérka zboru Magdaléna Rovňáková. Tešia sa tiež z ocenenia ministra kultúry či zo Zlatej medaily od prvého slovenského prezidenta.
Foto: Bratislavský chlapčenský zbor, archív
So spevom aj do baletu zájdeš
Matúš Kordoš má skoro 13 rokov a spieva od prvého ročníka. Prihlásil sa do zboru sám, keď robili konkurz v škole. Rodičia jeho voľbu len odobrili. „Mám rád hudbu vo všeobecnosti a rád ju viac spoznávam, keď tak dlho spievam v zbore, už som všeličo videl, chodíme aj do opery a je to veľmi zaujímavé,“ hovorí. Momentálne účinkuje v predstaveniach Carmen, Tosca aj Turandot a spieva so zborom vokály aj v balete Luskáčik. „Mám málo voľných dní, aj veľa vymeškávam zo školy a treba veľa dobiehať, ale stojí to za to,“ vyhlasuje. Okrem spevu rád pláva a páči sa mu aj cestovanie – v každej krajine sú iní ľudia, ale väčšinou majú so zborom dobrý ohlas. A bývajú na výmenu v rodinách, odkiaľ na Slovensko potom pricestujú chlapci z iných umeleckých zoskupení, tak vidia aj skutočný život v tej-ktorej krajine.
Chlapci asi najradšej spomínajú na Taiwan, kde koncertovali v lete, pretože ľudia sú tam milí a otvorení a vedia iných oceniť. Bol to folklórny festival, kde boli predovšetkým tanečné súbory. Hoci boli jediní, ktorí na festivale „iba“ spievali, zožali úspech. Francesco Machatz sa do zboru tiež dostal cez konkurz a zo školy vydržal ako jediný, lebo ostatní spolužiaci hudbu radšej len počúvajú. Jeho spievanie baví a z ciest si prinesie veľa zážitkov, napríklad, že v Taipei vystúpil na tretiu najvyššiu vežu na svete.
V repertoári majú sakrálne skladby od gregoriánskeho chorálu po černošský spirituál, aj operné skladby, chlapci účinkujú aj v činohre a v balete, zaspievali si aj na džezovom festivale. Ako sa to všetko dá obsiahnuť? „Zbor má dvoch dirigentov, spolu so mnou pracuje aj môj syn Gabriel, ktorý v telese vyrástol a dnes je to profesionálny dirigent a univerzitný pedagóg. Máme tri skvelé hlasové pedagogičky – Miriam Garajovú, Moniku Maglayovú a tento školský rok k nám pribudla aj Lýdia Drahošová. Intenzívne sa venujú vokálnej výchove chlapcov, aby všetko spievali s ľahkosťou a porozumením pre jednotlivé žánre a štýly,“ približuje Magdaléna Rovňáková.
Úspešní odchovanci
Zbor má za sebou 38-ročnú históriu, dnes je už teleso súčasťou súkromnej umeleckej školy, kde študuje priemerne 80 chlapcov vo veku 7 – 28 rokov. Venujú sa zborovému a sólovému spevu a získavajú komplexné muzikantské vedomosti. Už to, že účinkujú a rastú po boku skvelých umelcov, sú súčasťou špičkových výkonov a zažívajú na pódiách úspech, považujú ich učitelia za veľký benefit svojej práce.
„Máme v repertoári aj sakrálnu hudbu, černošské spirituály, aj ľudové a populárne piesne,“ vyratúvajú chlapci. Na džezovom festivale so skupinou Čhavorenge predviedli rómske piesne, páčia sa im, lebo sú rytmické a spojené s pohybom, lúskaním a tlieskaním. Jedného baví okrem spevu aj klavír, druhý hrá na violončele, ale na nástroj popri speve nemajú veľa času. A čo bude ďalej, to je ešte ďaleko, ako hovoria.
V každom prípade zbor za tie roky vychoval a ešte vychová mnoho detí a veľa z nich sa vydalo na umeleckú dráhu. „S odchovancami zboru sa stretávame – či už na pódiách, alebo keď nám prídu fandiť ako návštevníci koncertov. Často sme spoločne na pódiu s naším bývalým spevákom, dnes sólistom Opery SND Michalom Lehotským, na rovnakých doskách účinkuje "náš“ Martin Gyimesi, s chlapcami sa kamaráti skvelý dirigent Peter Valentovič, ktorý u nás spieval ako malý chlapec a nevynechal žiadnu skúšku či koncert aj počas štúdií na konzervatóriu," teší sa zakladateľka zboru. V zbore vyrástlo aj viacero dirigentov a veľa spevákov rôznych žánrov. Či sú to členovia Slovenského filharmonického zboru, ale aj sólista Hot serenaders Miloš Stančík, muzikálový sólista Martin Hudec a mnohí ďalší.
Aj keď klasická hudba je dnes menšinový žáner a je náročné zabezpečiť všetky aktivity zboru, každoročne sa v desiatkach projektov uchádzajú o granty a dotácie na dobrý účel. Mnohí priaznivci výsledky ich práce poznajú a zbor podporujú. „Príjemným výsledkom nášho snaženia je to, že je o účinkovanie nášho zboru, o naše koncerty je taký záujem, že nie sme schopní prijať všetky ponuky, ktoré dostávame,“ uzatvára zakladateľka zboru Magdaléna Rovňáková
