Presne tieto myšlienky mohli napadnúť komukoľvek, kto v nedeľu večer navštívil bratislavský Ateliér Babylon, v ktorom sa konal spomienkový koncert na legendu slovenskej hudobnej scény Fedora Freša. Presnejšie, nie len na neho, pretože jeho meno sa spája s tvorbou niekoľkých hudobných zoskupení a s menami niekoľkých najlepších postáv našej hudobnej scény.
A s niekoľkými ikonickými albumami, medzi ktorými zrejme najvýraznejšie žiari dvojalbum Konvergencie zoskupenia Collegium Musicum v zostave Marián Varga, Fero Griglák, Dušan Hájek a Fedor Frešo. Piesne z kolovrátku z druhej LP Konvergencií, ktoré dali názov aj spomienkovému koncertu, sa za takmer polstoročie stali klasikou – nadobro spojené s poéziou Kamila Peteraja a interpretáciou Pavla Hammela. A to aj napriek tomu, že naživo vraj zazneli iba raz – vtedy, keď sa končil rok 1971 a Collegium Musicum želalo PF 1972.
Foto: Viktor Szemzo
Keď v nedeľu vyšiel na pódium Pavol Hammel a začal Piesne z kolovrátku spievať, bolo to istým spôsobom strhujúce déja vu: V podobnom očarení, ako piesne počúvala mladá generácia pred takmer polstoročím, ktorej zástupcovia jednoznačne tvorili najväčšiu časť početného publika, počúvali nezabudnuteľnú slovenskú klasiku aj celkom mladí ľudia, ktorých k nej neviažu žiadne osobné spomienky. Pravdaže Marián Varga aj Fedor Frešo už potrebovali náhradníkov.
Foto: Viktor Szemzo
Aj keď znie nepravdepodobne, že by mohli byť nahraditeľní, Vargu na klávesoch fantasticky zastúpil Vladislav Šarišský, Peter Preložník, a Fedora Freša na basgitare jeho syn Fedor. Hoci už Pavol Hammel nevládal vytiahnuť niektoré výšky, publikum pomáhalo.
Koncert spoluorganizovali synovia Fedora Freša Viktor a Fedor mladší, ktorí sľubovali skutočne labužnícke zážitky a prekvapenia. Medzi nimi aj krst nového CD s názvom Gastronomic Pleasures s výberom skladieb, na ktorých sa Fedor Frešo autorsky podieľal v skupinách Soulmen, Prúdy, Collegium Musicum, Fermáta a Modrý efekt. CD prišli pokrstiť – kvapkami vody z kvasených uhoriek Fedora Freša – Viktor Frešo, Fedorova sestra Gea Frešová a Andrej Šeban, ktorý sa tento rok na pódiu stal tohtoročným laureátom Ceny Fedora Freša. V prvom ročníku udeľovania ceny minulý rok ju získal legendárny Jožo Barina.
Ten bol pre mnohých iste aj najväčším prekvapením koncertu. Pravdaže, nikto nepochyboval o tom, že jeho sľubované vystúpenie prinesie veľkolepý zážitok, ale treba povedať, že jeho úvodné vystúpenie s jeho zoskupením Meditation Four nedovolilo ani na chvíľu oslabiť pozornosť. Jožo Barina absolútne presvedčivo a spontánne zaspieval polstoročné hity ako Šťastie, Javisko, Na pohrebe lotra či Purpurový smútok. Čas v tom nehral žiadnu úlohu. Kto si myslel, že si medzitým len tak ľahko odskočí na pivo, mýlil sa.
Pravdaže, istým spôsobom koncert pripomínal akciu veľkej rodiny, kde sa každý s každým pozná a oceňuje umenie hlavne na základe akejsi prirodzenej „spomienkovej nostalgie“. Tá rozhodne mala na podujatí miesto – hudba Fedora Freša a jeho súputníkov už dávno nepatrí len jednej generácii, nostalgiou nakazila aj generácie mladšie. Je to však presne ten druh nostalgie, ktorá v každom z nás zanecháva niečo trvalé, vedomie, že k sebe akosi prirodzene patríme, že sa nám všetkým bez výnimky páči to isté.
Keď si raz budú chcieť ľudia privolať atmosféru začiatku 70. rokov v Československu či na Slovensku, pustia si Piesne z kolovrátku. A budú vedieť, že sú doma.
