Presne tieto myšlienky mohli napadnúť komukoľvek, kto v nedeľu večer navštívil bratislavský Ateliér Babylon, v ktorom sa konal spomienkový koncert na legendu slovenskej hudobnej scény Fedora Freša. Presnejšie, nie len na neho, pretože jeho meno sa spája s tvorbou niekoľkých hudobných zoskupení a s menami niekoľkých najlepších postáv našej hudobnej scény.
A s niekoľkými ikonickými albumami, medzi ktorými zrejme najvýraznejšie žiari dvojalbum Konvergencie zoskupenia Collegium Musicum v zostave Marián Varga, Fero Griglák, Dušan Hájek a Fedor Frešo. Piesne z kolovrátku z druhej LP Konvergencií, ktoré dali názov aj spomienkovému koncertu, sa za takmer polstoročie stali klasikou – nadobro spojené s poéziou Kamila Peteraja a interpretáciou Pavla Hammela. A to aj napriek tomu, že naživo vraj zazneli iba raz – vtedy, keď sa končil rok 1971 a Collegium Musicum želalo PF 1972.

Keď v nedeľu vyšiel na pódium Pavol Hammel a začal Piesne z kolovrátku spievať, bolo to istým spôsobom strhujúce déja vu: V podobnom očarení, ako piesne počúvala mladá generácia pred takmer polstoročím, ktorej zástupcovia jednoznačne tvorili najväčšiu časť početného publika, počúvali nezabudnuteľnú slovenskú klasiku aj celkom mladí ľudia, ktorých k nej neviažu žiadne osobné spomienky. Pravdaže Marián Varga aj Fedor Frešo už potrebovali náhradníkov.

Aj keď znie nepravdepodobne, že by mohli byť nahraditeľní, Vargu na klávesoch fantasticky zastúpil Vladislav Šarišský, Peter Preložník, a Fedora Freša na basgitare jeho syn Fedor. Hoci už Pavol Hammel nevládal vytiahnuť niektoré výšky, publikum pomáhalo.
Koncert spoluorganizovali synovia Fedora Freša Viktor a Fedor mladší, ktorí sľubovali skutočne labužnícke zážitky a prekvapenia. Medzi nimi aj krst nového CD s názvom Gastronomic Pleasures s výberom skladieb, na ktorých sa Fedor Frešo autorsky podieľal v skupinách Soulmen, Prúdy, Collegium Musicum, Fermáta a Modrý efekt. CD prišli pokrstiť – kvapkami vody z kvasených uhoriek Fedora Freša – Viktor Frešo, Fedorova sestra Gea Frešová a Andrej Šeban, ktorý sa tento rok na pódiu stal tohtoročným laureátom Ceny Fedora Freša. V prvom ročníku udeľovania ceny minulý rok ju získal legendárny Jožo Barina.
Ten bol pre mnohých iste aj najväčším prekvapením koncertu. Pravdaže, nikto nepochyboval o tom, že jeho sľubované vystúpenie prinesie veľkolepý zážitok, ale treba povedať, že jeho úvodné vystúpenie s jeho zoskupením Meditation Four nedovolilo ani na chvíľu oslabiť pozornosť. Jožo Barina absolútne presvedčivo a spontánne zaspieval polstoročné hity ako Šťastie, Javisko, Na pohrebe lotra či Purpurový smútok. Čas v tom nehral žiadnu úlohu. Kto si myslel, že si medzitým len tak ľahko odskočí na pivo, mýlil sa.
Pravdaže, istým spôsobom koncert pripomínal akciu veľkej rodiny, kde sa každý s každým pozná a oceňuje umenie hlavne na základe akejsi prirodzenej „spomienkovej nostalgie“. Tá rozhodne mala na podujatí miesto – hudba Fedora Freša a jeho súputníkov už dávno nepatrí len jednej generácii, nostalgiou nakazila aj generácie mladšie. Je to však presne ten druh nostalgie, ktorá v každom z nás zanecháva niečo trvalé, vedomie, že k sebe akosi prirodzene patríme, že sa nám všetkým bez výnimky páči to isté.
Keď si raz budú chcieť ľudia privolať atmosféru začiatku 70. rokov v Československu či na Slovensku, pustia si Piesne z kolovrátku. A budú vedieť, že sú doma.