Dan Bárta vydal album v ťažkých časoch

31.03.2020 08:40
Dan Barta
Dan Bárta. Autor:

Český spevák Dan Bárta má nezameniteľný hlas a jeho techniku spevu oceňujú hudobní odborníci aj bežní poslucháči.

Ako autor textov je známy svojou poetikou. Nevyhýba sa rocku, muzikálu ani džezu. A ani slovenčine. Aj na naše mailové otázky odpovedal peknou, takmer bezchybnou slovenčinou.

Jedenásťnásobný Spevák roku v cene Akadémie populárnej hudby Anděl nahral s kapelou Ilustratosphere nový album Kráska a zvířený prach. Vychádza v čase, keď sú všetky kultúrne podujatia zrušené a tak skoro ho nebude môcť predstaviť poslucháčom na koncertoch.

Ako vnímate tieto obmedzenia?

Ako nutnosť. A to celé ako klasickú čiernu labuť. Ako smolu na entú. Ako „čoužstýmnarobíme“ situáciu. Ako svojím spôsobom peknú úlohu teoretickej ekológie. No a tiež ako nepríjemný zásah do našej rodinnej ekonomiky.

Celému albumu dala názov pieseň, v ktorej spievate „…ona jinde doma, on bůhvíkde sám, kráska sama žije a prach už pár let víří rájem“ – je to pieseň o odlúčení?

Môže byť. O takom od stola, to v prvom rade, potom o rozchode. A nakoniec o takom už definitívnom, fatálnom odlúčení, o smrti. Čiže vlastne o živote a jednom takom celom partnerskom odlučovaní na etapy, čo si môže užiť každý starnúci človek vyliahnutý z rozvedeného manželstva (mailový úsmev).

Ako vnímate odlúčenie od svojho publika v čase obmedzení pre hrozbu nákazy? Ako prežívate tieto nezvyčajné časy?

Ako nepríjemnú nutnosť, ako som povedal. Snažím sa to nejako zvládnuť vo všetkej zodpovednosti a vo viere, že to nie je navždy ani na dlhý čas. Že je to také len intermezzo, ktoré nakoniec prinesie nejaké posilnenie.

Prečo je práve skladba Kráska a zvířený prach titulná? Je to hlavná niť jedného príbehu?

Nie, vyšlo to tak. Ten názov má potenciál, ktorý obsiahne veľa situácií. A je taký poetický. Aj dobrá slovná hračka je to – v češtine. (zvíře – zvířený) Pekný názov albumu. Je to len jeden taký príbeh, ktorý sa zaoberá detailnejšie jednou konkrétnou kráskou a jedným konkrétnym „zviereným“ prachom – zvieraťom, (v čom je tá slovná hračka ukotvená). Rovnako ako napríklad piesne Jako póly alebo Než o půltón výš vyletím – len inými kráskami a iným a inak „zviereným“ prachom a z iného uhla pohľadu.

Môžete nám album predstaviť – ideovo aj hudobne?

No, to nie je ľahká úloha. Je to syntetické a eklektické, organicky hraný album s trinástimi piesňami, ktoré rôznym spôsobom odrážajú môj život a príbehy a myšlienky, ktoré som objavil ako nosné a neodbytné. Taký opis sveta, akým sa mi javí. Tak neviem, či z toho bude niekto múdry. Veľkorysé to je, aj intímne, krehké aj hrubé, miestami minimalistické, miestami košaté rozprávanie. Krásne je to :-))

Album ste vydali po siedmich rokoch, prečo taká dlhá pauza?

Bolo treba niečo prežiť, nájsť si čas, zžiť a zohrať sa v novej zostave, niečo vydržať, prekonať nejaké prekážky, nájsť spoločnú reč a tak ďalej. Tak to chodí aj v iných rodinách…

Nahrali ste ho v zoskupení Illustratosphere, ktoré pôvodne vzniklo ako jednorazový projekt a úspešne sa drží pri živote už roky. Kto sa na albume autorsky podieľal, kto doň čo priniesol?

Prvotné nápady som zväčša priniesol ja alebo Filip Jelínek a potom sme ich dotvárali spoločne v rôznych personálnych kombináciách, najčastejšie s Mirkom Chyškom – čiže zakladajúce trio. Aranžmány sme robili všetci s najväčším podielom Filipa Jelínka. A Martin Valihora sa zapájal svojím osobitným spôsobom, vie hrať a je inšpiratívny, čiže nám často ostalo len organicky sa „pripočuť“ a začať tú-ktorú vec hrať pod jeho taktovkou, reagovať na pohyb, ktorý on vygeneroval. Tak sme sa s tým všetci babrali, dokiaľ to nebolo, dokiaľ sa nám to všetkým nepáčilo, dokiaľ sme neboli so sebou spokojní. A texty som si napísal sám, okrem tých anglických, tie napísala moja žena Betka.

Album tvorí 11 piesní, väčšinou v češtine, ale dve sú v angličtine a jedna slovenská. Ako sa tam vzali? Prečo taká zmes rečí? Tie anglické skladby sú iné aj hudobne, rytmickejšie, zabŕdajú do funky?

Zmes rečí je ako zmes nástrojov, pre speváka. Robert tiež hrá niečo na elektrickej basgitare a niečo na kontrabase, jednoducho povedané. Tie anglické sú rockovejšie, ona tomu štýlu angličtina viac pristane. Zabŕdať je dobré slovo… Mám slovenčinu obyčajne rád, tak som ju skúsil aj tu, na takú vec, ku ktorej podľa mňa patrí, aj kvôli rytmicite hudobného „spodku“ a vôbec nálade. Hrdina nášho času – to je ona – ani český ekvivalent nemá, je rovno a vedome v slovenčine napísaná. Koľko rečí poznáš…

Niektorí album charakterizujú ako žánrovo ťažko zaraditeľný, kam by ste ho zaradili vy?

Presne tam!

Vaše texty nie sú jednoduché, treba ich čítať ako básne. V jednom tvrdíte, že mier antagonizmov je len v rozprávkach a vzápätí spomínate oblaky dobra alebo že „zítřek příjde vždy“. V čo teda veríte? Alebo len hľadáte nádej, že sa ráno zobudíte lepší, ako spievate v inej piesni?

To prvé, to o tých antagonizmoch, je spochybnenie okrídleného „protiklady sa priťahujú“ a takého jinjangového kruhu. Niekedy totiž vôbec nefunguje, keď sú ľudia každý iný, práve naopak. Oblaky dobra je zas názov, ktorý ironizuje rôznych liečiteľov a duchovných radcov, ktorí vyzývajú k hľadaniu nejakého „pravého ja“ a nakoniec svojimi bludmi, kryštálmi a kyvadielkami roz… (ekvivalent slova rozbijú, pozn. red.) aj veľmi pevné väzby a vzťahy. Po ich „práci“ a „žiarení pozitívnej energie“ nikto šťastný neostane. Mračná dobra predstavujú skôr klamstvá a mámenie. No a „Zajtrajšok príde vždy“, pretože môže byť aj bez nás. Je to taká akože mantra, ktorá možno má moc vyviesť z depky, inak povedané „c'est la vie“, keď sa nedarí a vyhliadky nevyzerajú ani trocha nádejne. Bez nádeje to nejde, no… A keď ste si to vypočuli, už to ma vlastne akou-takou nádejou napĺňa…

Dan Bárta

Po krátkom účinkovaní v kapele Tom Sawyer založil formáciu Alice, s ktorou vydal tri albumy. Stál pri zrode Die el.Eleffant a spolupracoval so skupinou J.A.R. Účinkoval v role Ježiša aj Judáša v úspešnom českom naštudovaní muzikálu Jesus Christ Superstar aj v úlohe Che v muzikáli Evita. Bol lídrom formácie Sexy Dancers a podnietil vznik Illustratosphere. Akadémia populárnej hudby ho desaťkrát ocenila ako Speváka roka, a v Cenách Anděl sa stal Spevákom štvrťstoročia (2015). Zoskupenie Illustratosphere funguje v zložení Dan Bárta (spev), Filip Jelínek (klávesy), Robert Balzar (kontrabas, basgitara), Martin Valihora (bicie), Miroslav Chyška (gitary). Spolu vydali viacero albumov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Dan Bárta
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku