Prečo ste sa rozhodli koncertovať aj v čase koronakrízy?
Lebo sme jedna krv a súcitíme s každým, kto sa ocitol v tejto neočakávanej situácii. Treba si uvedomiť, že o prácu prišlo aj množstvo ďalších našich kamarátov, nielen kapely, ale aj zvukári, osvetľovači, majitelia klubov, herci, scenáristi, dramaturgovia. Všetci sme na pomyselnej spoločnej lodi a je mi úplne jasné, že kultúra ako taká je v súčasnosti na okraji záujmu.
Kapela mala v tomto čase naplánované klubové turné k 15 rokom svojho vzniku, namiesto toho ste hrali bez „živého“ publika. Aký je to pocit?
Zdravie a zodpovednosť sú na prvom mieste. Samozrejme, radšej by sme hrali v kluboch, kontakt s divákom je to najkrajšie, čo na koncertoch je. Hrať v prázdnom klube iba pred kamerami je zvláštny pocit, ale nič iné teraz robiť nemôžeme. Veríme, že sa tohto turné dožijeme, raz sa pandémia skončí.
Ako dopadol on-line koncert, ako sa vám hralo bez divákov, bez koncertnej atmosféry?
Koncert dopadol výborne, šlo hlavne o to, aby sme otestovali zvuk a obraz, keďže v Stromoradí išli robiť aj ďalšie podobné streamy. Hrať takto naživo a bez diváka vôbec nie je jednoduché, čokoľvek sa pokazí na koncerte, akoby plynulo odíde do zabudnutia. Na streame je to iné, záznam zostáva v archíve a absencia živého diváka je veľmi zvláštna, energia sa kapele nevracia tak ako na živých koncertoch.
Odrazí sa terajšia situácia aj vo vašej tvorbe? Čerpáte inšpiráciou aj z týchto málo radostných dní?
Určite áno, inšpirácia väčšinou prichádza zo životných udalostí. Snažíme sa urobiť si príjemné dni, spolu s rodinkou oddychujeme na chalupe, takže nám je celkom príjemne. Aj keď musím uznať, že nám naša práca chýba, mne koncerty, ktoré sa zrušili a popresúvali zatiaľ na jeseň, manželke divadlo, ktoré má takisto nútenú pauzu. Napriek tomu určite každý autor prežíva zvláštne dni, v uzavretí. Zopár skladieb som už napísal, keď toto celé prejde, popočúvame si „materiál z Corony“ a zvážime, čo s ním.
Čas sa teraz spomalil, vyhovuje vám hudobne aj životne miernejšie tempo?
Veľmi sme si uvedomili, v akom rýchlom tempe sme fungovali. V podstate to beriem ako nútenú dovolenku, ale snažím sa nepadnúť do ničnerobenia, hudba sa dá skladať aj v karanténe…
Doba odhalila viaceré „nedostatky“ nášho systému fungovania, v rôznych sférach. Čo podľa vás kríva v kultúre?
Úloha kultúry bola a je dlhodobo podceňovaná. Z istého uhla pohľadu sa tomu dá porozumieť, keď v spoločnosti nefungujú základné piliere ako zdravotníctvo, školstvo, keď majú ľudia úplne iné problémy, až takmer existenčné, nepotrebujú kultúru. Aspoň si to tak myslia. Myslím, že kultúre najviac ubližuje jej podceňovanie, ukázalo sa to aj v poslednej dobe, keď nás na rôznych diskusiách posielali robiť konečne niečo „naozajstné“. Ale umenie je veľmi naozajstné, ja osobne si neviem predstaviť ani chvíľu bez hudby, knihy alebo divadla.
Čo tak trocha filozofie: bude podľa vás svet po kríze iný? Ak áno, v čom? Zmení nás to?
Nebude. Obávam sa, že človek je tvor zábudlivý. Prial by som si, aby nás to zmenilo. Aby sme si viac vážili čas, ktorý máme, a príležitosti, ktoré nám život prinesie.
Kapela Komajota
Komajota vznikla v roku 2005 v Prešove. V hitparádach zaznamenala úspech už prvým singlom Ráno v novinách z debutového albumu Časopriestor. V roku 2007 skupina získala Slávika a Aurela v kategórii objav roka a cenu Aurel aj za album roka. Pieseň Sedem nocí z druhého albumu Bludisko sa vo finále Eurovízie 2009 umiestnila na 11. mieste. Singel Cez škáry sa vo svojej dobe stal nahranejšou skladbou v rádiách. V roku 2010 vydala kapela tretí štúdiový album Kolobeh.
