Richard Müller: O karanténu som sa usiloval posledných dvadsať rokov

, 11.06.2020 10:00
Richard Muller
Autor:

"Bude to dvojrozhovor?" opýtal sa hneď v úvode spevák Richard Müller a pozrel na svoju partnerku Vandu Wolfovú, top manažérku vo firme Google. Keď som prikývla, dodal: "Aspoň niekto bude hovoriť…" Mal pravdu. Stručné, jednoslovné odpovede speváka dostávajú novinárov neraz do úzkych. O čo sú kratšie, o to sú však úprimnejšie a výstižnejšie.

Ako ste prežívali izoláciu, bez koncertov a nahrávania?

Vanda: Až sa to hanbíme povedať, ale napriek zlým očakávaniam sme nakoniec boli radi, že sme spolu, že sme zdraví a máme na seba čas.

Sociálne kontakty, stretnutia so živými ľuďmi vám nechýbali?

Richard: Ja som sa o karanténu usiloval posledných dvadsať rokov, s týmto stavom som bol preto veľmi spokojný.

Kapely aj sóloví speváci vymenili koncertovanie na pódiách za streamovanie svojich vystúpení z obývačiek. Takúto myšlienku ste nemali?

Richard: Nie, nemal. Koncerty mi vôbec nechýbali.

Vanda: Richard začal počas „korony“ tvoriť, pracovať na hudbe.

Richard: Na texty Petra Uličného som si napísal zopár pesničiek.

Kedy ich nahráte?

Richard: Priebežne sa to už deje a album by mal vyjsť na jeseň.

Peter Uličný sa podieľal aj na vašom ostatnom albume 55. Bude jediným autorom textov na ďalšom albume?

Richard: Bolo to logické pokračovanie. Album 55 dosiahol v našich podmienkach neuveriteľný predaj pätnásťtisíc kusov. Teraz sa to trochu mení, lebo Peter Uličný bude autorom textov, ja čiastočne autorom muziky a chcem si ešte pozvať zopár ďalších skladateľov.

Ktorých?

Richard: To nepoviem.

S partnerkou Vandou Wolfovou, ktorá je úspešná...
S partnerkou Vandou Wolfovou, ktorá je úspešná manažérka. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Ako to vyzerá u vás doma pred koncertom?

Vanda: Pre mnohých ľudí je zvláštne a nepochopiteľné, že po toľkých rokoch, čo Richard koncertuje – od štadiónov až po komorné divadlá – má stále veľkú trému. Potrebuje svoj priestor a pokoj, nepatrí k umelcom, ktorí sa pred koncertom stretávajú s ľuďmi a rozprávajú si vtipy. Musí sa skoncentrovať na to, aby podal čo najlepší výkon.

Richard: Cítim stále väčší stres a je to podľa mňa kvôli tomu, že som absolútny abstinent. Neviem si pomôcť panáčikom alebo „dvojkou“ bieleho vína, čo by mi určite urobilo dobre. Keďže sa alkoholu programovo vyhýbam, tréma ostáva. Vanda trému nepozná.

Vanda: Ja nepoznám trému pred koncertom, ale často prednášam na veľkých konferenciách, aj v iných jazykoch. Jediné, čo mi pomáha tréme predchádzať alebo lepšie ju znášať, je dôsledná príprava. Text, ktorý hovorím, si musím vopred napísať. Aj keď ho potom väčšinou nepoviem od slova do slova.

K hosťom počas koncertného turné patrila aj...
K hosťom počas koncertného turné patrila aj Adela Vinczeová. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Richard, na svoje koncertné turné si prizývate rôznych hostí. Podľa čoho ich vyberáte?

Richard: Koncepciu koncertov tvoríme spoločne. Juraj Kuchárek, náš bubeník a kapelník, vymyslel posledný variant spolupráce s Michaelom Kocábom a Ondřejom Soukupom, mne napadlo osloviť Dana Bártu, s ktorým sme odohrali asi šesťdesiat koncertov, Adela vzišla z hlavy môjho manažéra Adnana Hamziča. Je veľmi príjemné zamýšľať sa nad týmito vecami a hľadať nové cesty.

Pred kým ste mali najväčší rešpekt?

Richard: Rešpekt mám vždy, pretože všetci títo ľudia sú v rámci hudobnej brandže v elitnom postavení. Veľký rešpekt som mal pred Michaelom Kocábom. Ukázalo sa, že je to nielen skvelý interpret, ale aj nesmierne príjemný spoločník.

Nedávno ste vydali nový singel Anomália. Je to veľmi osobná novinka, ktorú jej autor Laco Rychtárik zložil v komplikovanom životnom období. Čím vás skladba zaujala?

Richard: Mal som pocit, že slová piesne vychádzajú zo mňa. Hudba je veľmi príjemná a inšpiratívna. A hoci som mal na začiatku pochybnosti o tom, či pieseň naspievam, lebo som práve nemal obdobie, kedy by sa mi chcelo ísť do nahrávacieho štúdia, myslím, že sa to podarilo. Skladba bude aj na plánovanom albume.

S autorom skladby ste sa už videli?

Richard: Nie, ešte sme sa nestretli. Ponúkol som mu možnosť urobiť ešte jednu-dve pesničky a nebol proti, tak možno sa aj uvidíme…

Richard Müller: Anomália

Vanda, vy ste začínali ako novinárka, dnes ste úspešná topmanažérka. Nechceli ste sa vrátiť k písaniu?

Vanda: Chcela. Občas mám pocit, že by som mala niečo napísať. Bola som jednou zo zakladajúcich členiek samizdatu Studentské listy, ktoré vznikli pred nežnou revolúciou a neskôr vychádzali v Respekte a v Lidových novinách. Pri vlaňajšom výročí ma oslovili, aby som napísala zopár spomienok na to obdobie. Bolo ťažké si opäť sadnúť k písaniu, ale vrátila sa mi radosť z tvorby.

Skúšali ste písať aj texty piesní?

Vanda: Určite nie. Tvorím len základné rýmy, nanajvýš pre syna Markusa. Aj ten rýmuje lepšie ako ja. Richard mi však často hovorí, aby som napísala knihu o svojom živote.

Richard: To by bola naozaj bomba! Všetky Vandine príhody, ktoré sa jej stávajú často a pravidelne, sú neuveriteľné a veľmi vtipné. Mám však pocit, aj vzhľadom na jej drobnú lenivosť, že sa k ich spísaniu nikdy nedostane.

Vanda priznáva, že nie je vorkoholička. Je to vzhľadom na kariéru vo veľkých korporáciách, ako je momentálne Google, vôbec možné?

Richard: Tak to naozaj nie je pravda.

Vanda: To, že nie som vorkoholička, bolo myslené skôr v súvislosti s mojimi ambíciami. Často sme so zamestnávateľmi riešili, kde budem o päť rokov, aké sú moje predstavy, ale väčšinou som bola spokojná s tým, kde som práve bola, a netúžila som sa drať dopredu zubami-nechtami. Možno je to aj tým, že prácu, ktorú robím, mám rada, niekedy pracujem od rána do noci, ale to nepovažujem za vorkoholizmus.

Richard, čo viete o Vandinej práci?

Richard: Nezaťažuje ma tým. Snažím sa o nej niektoré veci dozvedieť, ale Vanda sa nechváli svojimi výsledkami, nerozpráva o nich. Musím pátrať, čo sa deje. Obdivujem ju, ako popri „rozprávaní na počítač“ – videokonferenciách, dokáže organizovať aj naše existovanie.

Vanda, akú mieru vašej dominancie Richard unesie?

Richard: Richard počúva na slovo.

Vanda: Ja som výrazne sumbisívny typ.

Richard: No to určite!

Vanda: Najlepšou odpoveďou bude, že našu domácnosť riadi Markus.

Syn Markus je už v prvej triede. Ako ste s ním zvládali virtuálne učenie?

Vanda: S matematikou chodil za mnou, so slovenčinou za Richardom.

Richard: Musím priznať, že nie vždy som to zvládal na jednotku.

Po kom je Markus?

Vanda: So svojím česko-slovenským prejavom po oboch. Je to silná osobnosť, trochu tvrdohlavý po otcovi. Richard: Veľmi jednoznačne po mamičke.

Má vzťah k hudbe?

Richard: Neviem, nehodnotil by som to.

Vanda: Začal hrať na klavíri, asi nebude virtuóz, ale podstatné je, že ho to baví. Hudbu počúva rád a hneď spozná Richardove skladby. Keďže s nami sleduje odovzdávanie rôznych cien – Českých levov, Oscarov či Slnko v sieti, keď sa mu nejaká pieseň páči, povie, že je výborná a že určite dostane Oscara. Naposledy nominoval Anomáliu.

Čo hovoria vaše staršie deti – Ema a Filip – na vašu tvorbu?

Richard: Počúvajú ju. Väčšinou ma chvália. Veď sú to moje deti…

Kde sú teraz?

Richard: Eminka je siedmy rok v Paríži a Filip je pán JUDr., ktorý sa venuje realitám. Na rozdiel od Emy sa vyhýba mediálnemu svetu. Ema píše do československej mutácie Vogue a tiež nejaké veci na internet.

Vanda: Na Instagrame má veľmi veľa sledovateľov. Počas izolácie tu začala uverejňovať čítanie svojich vlastných príbehov s názvom Témy Emy. Aj na Spotify nahráva podcasty o svojom, ženskom prežívaní izolácie. Je prirodzená, príbehy rozpráva tak, ako sa stali. Keď som bola kvôli dnešnému foteniu na manikúre, dostala som sa k novému vydaniu Vogue so slovami, že si prečítam, čo píše Markusova sestra. Pani manikérka zajasala, že poznám Emu, jej vzor. Bolo jej jedno, že otec a mama, známe osobnosti, bývajú za rohom..... A Filip, to je veľký Markusov brat, jeho príklad.

Hoci s Richardom žijete spolu len pár rokov, poznáte sa veľmi dlho. Máte ešte spoločnú fotografiu z vášho prvého stretnutia?

Richard: Máme, akurát včera sme sa o nej rozprávali.

Vanda: Je to už tridsaťpäť rokov, mala som vtedy štrnásť. Dlho som hovorila, že sme sa stretli pred dvadsiatimi rokmi, ale potom som to prestala rátať…

Na prvej spoločnej fotke mala Vanda štrnásť rokov.
Na prvej spoločnej fotke mala Vanda štrnásť rokov. Autor: Archív Richarda Müllera

Máte to v živej pamäti?

Richard: Samozrejme. Bolo to počas nakrúcania relácie Dvaja z jedného mesta.

Čo ste si vtedy pomysleli o Vande?

Richard: Že je veľmi šikovná.

A čo sa zmenilo, čo si o nej myslíte dnes?

Richard: Že je veľmi šikovná.

Vanda: Aj ja som vnímala Richarda ako veľmi šikovného človeka, ale tiež ako veľmi slušného muža. V Českej televízii som robila pomocnú produkčnú a mala som na starosti umelcov – aby boli včas tam, kde majú byť. Richard a celý Banket sa ku mne správali veľmi pekne a vzali ma pod svoje ochranné krídla. Nebolo to so všetkými tak… Vždy som vedela, že Richard má veľké srdce.

Čo sa ešte odvtedy zmenilo?

Richard: Pribral som.

Vanda: To obidvaja. Ale ako hovorí Markus: Na tom nezáleží. Samozrejme, odvtedy sme sa lepšie spoznali. A hoci ja som odišla pracovať do New Yorku a do Paríža, na diaľku sme o sebe vedeli. Bolo to priateľstvo, kedy sme sa nemuseli vidieť päť rokov, a keď sme sa stretli, nadviazali sme, akoby žiaden čas medzitým neuplynul.

Richard: A výsledkom je Markus.

Vanda, v Paríži ste žili niekoľko rokov. Má Richard niečo spoločné s Francúzmi?

Vanda: Určite galantnosť. Je stále tým džentlmenom, ktorý otvára dvere. Má tiež zmysel pre estetiku. Nemá, našťastie, v sebe zženštilosť a zahľadenie do seba.

V čase, keď ste sa stretli v New Yorku, Richard fotil, fotografie vyšli aj knižne. Stále vás baví zachytávať atmosféru mesta fotoobjektívom?

Richard: Nie. Už som všetko odfotil. Aj pri objektoch, ktoré mi padnú do oka, si uvedomujem, že už sú zachytené a dávno v nejakej knihe vyšli. Ak by som fotil, musel by som prekonať ostych, trému z ľudí ako objektov. Ak by som totiž fotil, chcel by som, aby na mojich záberoch boli ľudia, nielen architektúra ako predtým. Nikdy som sa nevedel postaviť pred niekoho a cvakať mu z pol metra do tváre. To sa mi zdalo nemiestne.

V súvislosti s koronavírusom sa skloňoval aj zánik civilizácie, k slovu sa dostávajú rôzne konšpiračné teórie. Nechávajú vás ľahostajným?

Richard: Ide to úplne mimo mňa. Reálne rozmýšľať nad koncom sveta je nezmysel.

Z čoho máte obavy?

Vanda: Bojím sa chorôb a smrti blízkych. Veľmi mladá som prišla o rodičov, teraz strácam sestru, a tá bezmocnosť, to, že jej nemôžem pomôcť, ma úplne paralyzuje.

Richard: Z bolesti. Kohokoľvek, koho mám rád, aj toho, koho rád nemám. Ja osobne sa smrti nebojím, ale bolesti áno.

Richard Müller

Narodil sa 6. septembra 1961 v Hlohovci. Začínal ako novinár a publicista. Jeho prvá nahrávka „Rádio“ so skupinou Pavla Daněka zaznamenala veľký úspech. So skupinou Banket nahral štyri albumy, od roku 1992 presedlal na sólovú kariéru a nahral spolu dvadsať albumov, na ktorých spolupracoval so známymi hudobníkmi (Jaro Filip, Petr Hapka, Michal Horáček, Milan Lasica, Ivan Tásler, Michal Pavlíček, Peter Uličný či Ondřej Gregor Brzobohatý) Získal osemnásť cien a sedem nominácií v hudobnej ankete Aurel, štyri ceny v ankete Grand Prix rádio, dvanásťkrát umiestnenie medzi najlepšími spevákmi v ankete Slávik, ocenenie Krištáľové krídlo a album roka podľa ZAI. V roku 1996 vydal knihu fotografií Amerika, o štrnásť rokov neskôr Enter. Jeho bývalou manželkou je televízna hlásateľka a moderátorka Soňa Müllerová, s ktorou má syna Filipa a dcéru Emu-Lujzu. So súčasnou partnerkou Vandou Wolfovou má sedemročného syna Markusa.

Vanda Wolfová

Narodila sa 18. júna 1971 v Brne. Začínala ako novinárka, počas štúdia žurnalistiky a masovej komunikácie na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe v Studentských listoch. Začiatkom 90. rokov sa ako mediálna zástupkyňa karlovarského filmového festivalu stretla so zástupcami reklamnej agentúry Ogilvy. Stála pri zrode českej pobočky a pracovala na najvyšších manažérskych pozíciách, vrátane riaditeľky regionálnej divízie v Paríži. V roku 2014 sa stala riaditeľkou agentúrneho sektora Google pre región strednej Európy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Vanda Wolfová #singel #Richard Müller #Anomália
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku