Tittingur: Naša súhra je autentická, bez kalkulácií

, 03.07.2020 08:00
12 tittingur autor foto- Tomas Pristiak
Dominik Suchý a Matúš Mordavský z kapely Tittingur. Autor:

Dominik Suchý a Matúš Mordavský sú z kapely Tittingur a zahrajú na on-line festivale Pohoda in the Air. Spolu s Tomášom Prištiakom založili vlani vydavateľstvo Weltschmerzen. V máji tu vydali svoj tretí album Epiphany, na ktorom tlmočia momentálne žité témy.

Akú hudobnú produkciu Weltschmerzen zastupuje a prečo ste vydavateľstvo založili?

Dominik: Chystali sme vydanie tretieho albumu Tittingur, a uvedomili sme si, že momentálne na scéne chýbal priestor, nemali sme koho osloviť tak, aby to spĺňalo naše požiadavky. Hudobne aj ľudsky si veľmi rozumieme s Tomášom Prištiakom, s ktorým sme nahrali aj album. V istom bode sme vyhodnotili, že by bolo skvelé založiť platformu, ktorá by takejto hudbe ponúkla chýbajúci priestor.

Matúš: Weltschmerzen je platformou, ktorá vznikla, lebo nám chýbalo miesto, avšak nie je iba pre nás. Chceme pomôcť dostať hudbu do sveta a poskytnúť plný balíček od technického spracovania, cez medializáciu a vydanie, až po následnú fyzickú aj digitálnu distribúciu. Weltschmerzen nezastrešuje žiaden konkrétny žáner, ale emócie. Vydávame hudbu, ktorá nami pohne.

Ako na Tittingur ľudia reagujú?

Dominik: Všímam si, že mladí ľudia sa pozerajú na hudbu inak, ako som ju v ich veku vnímal ja, majú od nej iné očakávania. O hudbu som sa začal zaujímať v pätnástich, od sedemnástich som začal robiť elektronickú hudbu. V tom čase ešte fungoval Myspace, kde mnoho ľudí hudbu aktívne vyhľadávalo. Robili sme si rebríčky top kapiel, hudobných priateľov, znamenalo to pre nás veľa. Na Slovensku Myspace združoval ľudí s alternatívnym vkusom. Dnes nič také nie je, Myspace nahradil Facebook a Instagram.

Čo ovplyvnilo zvukovú krajinu Epiphany? Album som počula mnohokrát, kým sme sa stretli. Pre epickosť ponúka viacero interpretácií. Čo všetko v ňom máte vy?

Matúš: Nosnou myšlienkou albumu je – a od minulého leta, keď sme ho dokončili, sa ešte umocnila a nabrala na sile – že svet sa v istom zmysle rúti tak trochu do kelu. Na Epiphany je náš strach z tohto smerovania zhudobnený. Tlmočíme vzťah človeka a prírody, situáciu planéty, to ako je vnímaná ekológia a všetky pridružené témy. To, čo sa udialo za posledný rok, tento pocit len umocnilo.

Dominik: Mnohí sa týmito témami začali zaoberať len nedávno. Aj kvôli korone alebo iným udalostiam (rozsiahle celosvetové požiare a havárie vrtných plošín, ktoré v USA tiež umocnili debatu o globálnom otepľovaní, pozn. red.). Klimatická kríza je už mainstream, no pred tromi rokmi to tak nebolo.

Klimatická kríza je kolektívna skepsa. Z Epiphany ju cítiť, preto tento album považujem za angažovaný a svojím spôsobom generačný. Sledovali ste tézu cielene alebo to bol prirodzený vývoj?

Dominik: V niečom máme veľké šťastie. Už album Beings znel konceptuálne a až neskôr sa nám zdal ucelený. Prvý album Lavína mal štyri skladby, ktoré boli zaujímavé tým, že sa spájali do dvoch častí, ale nemal ucelenú víziu. Podobne ako Beings, no tam sa akosi podvedome téma dostala a rovnako je to pri Epiphany. Album vznikal skoro celý rok.

Matúš: Obaja sme vtedy žili v Kodani a každý týždeň sme na albume pracovali, no neboli sme si celkom istí, ako do takejto hudby preniesť príbeh. Keď sme tvorili, ten film sme nevideli. Kladieme si preto otázku, či sa myšlienky a témy, ktoré v sebe počas dlhodobejšieho tvorivého procesu riešime – primárne globálne otepľovanie, dianie vo svete a premýšľanie nad jeho smerovaním, o čom sme vtedy spolu veľa diskutovali – do hudby pretavia. Skončili sme reálne s deviatimi pesničkami a osem z nich nám do príbehu albumu až podozrivo dobre sedelo. Ani jeden z nás neočakával, že Epiphany bude mať taký výrazný naratív.

Ako by ste sami definovali Tittingur?

Dominik: Mňa zaujíma skôr pohľad iných.

Pod jednoduchým žánrom – ktorým techno môže aj nemusí byť – je niekoľko rovín. V prípade Epiphany príbehov alebo konkrétnych nálad, cez ktoré techno len presvitá. Ako tieto vrstvy skladáte, ako prebieha tvorivá komunikácia medzi vami?

Dominik: Počas štyroch rokov spolupráce sa to posúva a mení. Keď sme spolu začali robiť hudbu, Matúš bol v elektronickej hudbe začiatočník.

Matúš: Nemal som zábrany.

Dominik: A to sa aj zachovalo, ale Matúš sa v mnohom posunul. Do Tittinguru vnáša pre projekt esenciálnu náhodnosť a spontánnosť. Práve to robí do veľkej miery Tittingur živelným. Štúdium hudby ma v mojom prípade limituje. V hlave mám často štruktúry a predsudky, viem, ako by to malo vyzerať a neviem sa od toho úplne odosobniť. To, čo mi chýba, Matúš často prinesie. Naša súhra je absolútne autentická, bez kalkulácií.

Matúš: Nemám hudobné zábrany, pretože o fungovaní mnohých vecí neviem, nerozumiem im a nápady, ktoré prinášam, sú založené na pokus-omyl a páči-nepáči. To, že Dominik je technicky zručný a ja mám možno nekonvenčné nápady, je zrejme múka a voda, ktorá robí cesto menom Tittingur. No pre recept je esenciálne, že naše rozhodnutia v produkčnom procese sú pocitové a intuitívne, nie sú založené na tom, čo sa komu bude páčiť. Sledujeme, čo to robí s nami. Možno aj preto sú pre nás naše skladby veľmi emocionálne.

Obaja ste stále jednou nohou vo svete, aký má Tittingur záber? Vlani ste koncertovali po slovenských regiónoch.

Matúš: Našou bublinou je primárne Bratislava.

Dominik: A trochu aj Praha.

Matúš: Je tu mnoho úžasných ľudí, ktorí tvoria scénu a my by sme chceli len trochu prispieť. Aby ľudia mali kam ísť a povedali si, že to tu stojí za to. Momentálne nás však najviac láka pokúsiť sa vystúpiť z bubliny a exportovať hudbu – o ktorej sme presvedčení, že je kvalitná – aj mimo Bratislavy. Postrčiť ľudí, aby vystúpili z komfortnej zóny. Vlani sme koncertovali v opustenom cukrovare pri Rimavskej Sobote. Bol to malý experiment, ako by to mohlo fungovať a považujeme to za jednu z najzaujímavejších skúseností minulého leta.

Je to unikátny koncept, ktorý podporuje cestovanie za kultúrou do menej zmapovaných lokalít. Máte v pláne posunúť tento koncept?

Matúš: Náš sen je urobiť turné po takýchto priestoroch a spojiť to s predstavovaním labelu Weltschmerzen. Ukázať, čomu sa venujeme, a dať ľuďom dôvod navštíviť takéto zaujímavé priestory.

Dominik: To je nápad, ktorý máme na budúce leto, ale skôr z pozície vydavateľstva.

Matúš: Možno nás niekde uvidia mladí ľudia a povedia si: Aká neštandardná hudba a koľko srandy sa s ňou dá zažiť… Môže to byť pre nich fajn vstup do hudobného sveta, čo bola pre nás napríklad A4-ka alebo U-klub pred desiatimi rokmi. Práve ten priestor a eventy nás pritiahli k hudbe. Keby sme takto vedeli osloviť mladých ľudí a dať im dôvod vyjadriť sa prostredníctvom hudby, boli by sme spokojní.

Dominik: V tomto štádiu sme možno príliš experimentálni. Keď som mal sedemnásť, zaujímal ma drum and bass alebo dubstep, Tittingur by som v tom veku asi nedokázal úplne spracovať. Ale je to práve aj o tom subjektívnom posune, progrese. Človek len musí byť otvorený.

Matúš: Milujem na hudbe, ako veľmi dokáže hýbať s emóciami. Som veľmi vďačný za to, že som vyrastal v Bratislave, kde pred desiatimi rokmi dobre fungovala A4-ka a zážitky, ktoré mi tam boli dopriate, považujem za unikátne formatívne. Radi by sme sprostredkovali podobnú skúsenosť aj na miestach, kde nie sú kluby. Aj tam by mali ľudia mať možnosť objavovať hudbu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Tittingur
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku