Jaro Filip neprežil rok 2000

Do batôžka si naložil pretvárku, lož a faloš a potom hodil všetko do studne. Spomínal na Paríž, hoci tam nikdy nebol. Za dedinou mal svoju vŕbu, kam chodil, keď sa zvečerilo, a predsa ostával doma. Cez okno však pozoroval celý svet, takže bol vlastne naraz všade. Jaro Filip tu chýba už neuveriteľných 20 rokov. Zomrel 11. júla v roku 2000 vo veku 51 rokov na infarkt.

13.07.2020 07:50
Jaro Filip Foto: ,
Človek hromadného výskytu, tak raz nazval Jara Filipa vďaka všestranným aktivitám Marián Varga.
debata
Jaro Filip: Za dedinou

Marián Varga ho nazval Človekom hromadného výskytu, pretože jeho práca hudobníka a skladateľa, ale aj herca a moderátora by vystačila na niekoľko životov. Ale tvory hromadného výskytu sotva prežijú rok 2000. Pre to rýchle tempo aj Jara Filipa zrazu zobral prúd, ako mu v piesni spieva jeho dcéra Dorota. Ona teraz kráča v jeho stopách ako hudobníčka a skladateľka a míňa jeho priepasti.

Dokument venovaný Jarovi Filipovi

Hudobnú kariéru začal Jaro Filip v roku 1969 so skupinou Blues Five Petra Lipu, a hneď sa našli aj s Dežom Ursinym, s ktorým ako invenčný hráč na klávesových nástrojoch spolupracoval na viacerých albumoch – napr. Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981) a ďalšie. S dvojicou Lasica a Satinský nahral legendárny album Bolo nás jedenásť (1981) a ešte ďalšie tri (S vetrom o preteky, 1982, My, 1987, Sťahovaví vtáci, 1990). Na jeho sólové projekty mu väčšinu textov písal Richard Müller.

Jaro Filip s Milanom Lasicom a Julom Satinským

Cestu k bigbítu si našiel už ako študent konzervatória, len pritom zablúdil z Bratislavy do Žiliny. Hudba si ho omotala okolo prsta, no lákal ho aj svet divadla. Na vysokú sa vrátil do Bratislavy, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Začínal ako rozhlasový redaktor, no neskôr pôsobil ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave a v Trnavskom divadle pre deti a mládež bol zároveň hercom, dramaturgom i režisérom. Obe svoje vášne – hudbu a divadlo – spojil ako autor hudby k desiatkam divadelných inscenácií, ale aj pre televíziu a pre film (Citová výchova jednej Dáše, 1980, Rivers of Babylon, 1998).

Jaro Filip bol rodený kabaretiér – rozdával ľuďom radosť svojimi bystrými postrehmi v televíznej relácii Ktosi je za dverami. S Milanom Lasicom a Julom Satinským pôsobili ako nerozlučná trojica šibalských chlapcov, ktorým sa oči smiali pri každej vydarenej glose, ktorou triafali husi, aby zagágali. Robili si žarty z hejslovákov, nafúkancov, zbabelcov a podvodníkov, ale najmä z hlupákov každého druhu. Vďaka politicko-satirickej relácii Apropo TV, neskôr Telecvoking so Stanom Radičom, Rasťom Piškom, Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Zuzanou Tlučkovou v 90. rokoch ľudia vnímali Jara Filipa najmä ako humoristu. Neskôr oceňovali jeho talkshow Noční vtáci na Rádiu Twist.

Skladby Jara Filipa

Až do konca 90. rokov si Jara Filipa hádam nikto nevedel predstaviť inak než za klavírom. Až kým si nepresadol za počítač… Stal sa z neho internetový nadšenec, propagoval nové technológie v televíznej relácii a dokonca založil prvý slovenský internetový magazín Sieťovka.

Jarovi Filipovi udelil prezident SR in memoriam najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Fanúšikovia si ho pripomenuli kompiláciou Najkrajšie piesne Jara Filipa (1997) a poprední slovenskí interpreti nahrali jeho pesničky v nových aranžmánoch na album Pocta Jarovi Filipovi. Lebo Jaro Filip nestarne, hudobne ani posolstvom, ktoré tu zanechal. Lebo raz darmo: každý si chce to okno do sveta od neho požičať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jaro Filip