O významnej rodine, ktorá do svojho domu roky pozývala hudobníkov, intelektuálov, študentov či fanúšikov umenia na koncerty a debaty, sme sa rozprávali s Igorom Valentovičom zo združenia Albrecht forum.
V akom stave bol dom Albrechtovcov, keď ste začali vyvíjať iniciatívu na jeho obnovenie?
Dom bol v roku 2010 v havarijnom stave. Chátral od roku 1948, keď bola starostlivosť o znárodnené majetky veľmi zlá. Neskôr sa vrátil pôvodnému vlastníkovi, rímskokatolíckej cirkvi, a nám sa v roku 2010 podarilo s vlastníkmi dohodnúť na dlhodobom prenájme. Upozornili sme na veľkú pamiatkovú hodnotu domu, na rodinu Albrechtovcov, na ich zástoj pri rozvoji kultúrneho a duchovného života Bratislavy a pustili sme sa do jeho rekonštrukcie.
Keď sa obzriem po Kapitulskej ulici, stojí tu mnoho smutných domov v havarijnom stave, ktoré majú tiež obrovský potenciál. Akú masívnu rekonštrukciu ste podstúpili?
V dome nezostalo okrem vertikálnych konštrukcií, teda obvodových múrov, takmer nič. Boli sme nútení vymeniť všetky siete, zaviesť vodu, elektrinu, kanalizáciu, kúrenie, opraviť stropy, strecha je kompletne nová. Snažili sme sa zachrániť, čo sa dalo, napokon, je to národná kultúrna pamiatka, teda režim obnovy a rekonštrukcie bol veľmi prísny.
Koho ste na rekonštrukciu oslovili?
Základný koncept funkčného využitia navrhol v spolupráci s nami architekt Peter Mravec z Banskej Štiavnice, čo považujem za dobré rozhodnutie. Jeho skúsenosti s rekonštrukciou historických domov v Štiavnici nás v tom utvrdili. V záverečnej fáze – pri riešení nových vecí ako schodiská či detaily a interiérové vybavenie – spolupracujeme s architektkami Katarínou Šimončičovou a Evou Šperkovou.
Aký účel bude mať dom Albrechtovcov a na akú tradíciu nadväzujete?
Usilujeme sa o to, aby to bol verejný priestor so všetkými charakteristikami a kvalitami. Chceme, aby si sem ľudia našli cestu za oddychom, poučením, koncertom či iným umeleckým podujatím, a s týmto zreteľom sme koncipovali aj exteriér, teda záhradu, kde sa bude dať posedieť, prečítať knihu, porozprávať sa s priateľmi a zažiť umenie. Tomu sú prispôsobené aj interiéry, na prízemí bude kaviareň, pamätné a muzeálne priestory rodiny Albrechtovcov, multifunkčná sála, malý coworking v podkroví, kde bude aj sídlo združenia Albrechtforum, ktoré sa už desať rokov usiluje vrátiť dom do života mesta v širších kontextoch, ako to bolo kedysi. Doba je nová, no k tomu, čo v tomto dome vzniklo a čo zažil, pristupujeme s úctou.
Čo bol najväčší prínos Albrechtovcov?
Všetci, ktorí sem chodili, si začali uvedomovať, že história je aj tu a treba ju uchopiť a zahĺbiť sa do nej, nechať sa ňou inšpirovať a niesť ju ďalej. Alexander a Ján Albrechtovci sa pohybovali v oblasti vtedy súčasného umenia veľmi dobre, nebolo to zvýrazňovanie hodnôt minulých, ale dokázali veľmi pôsobivo a invenčne pracovať so súčasnými interpretmi. Boli v kontakte so súčasnými umeleckými prejavmi.
Tak chápem aj dramaturgiu komorných koncertov, ktorými otvárate záhradu verejnosti.
Komorná hudba predpokladá ľudský kontakt. V komornej hudbe nemôžete byť ľahostajní k tomu, čo sa v samotnom hudobnom telese deje, ale ani k tomu, čo robí prísediaci, ktorý vedľa vás počúva. Je istým vyjadrením úcty, pochopenia a nevyhnutnosti komunikovať. V dobe sociálnych sietí chýba blízkosť človeka a azda práve túto spriaznenosť a spoluúčasť ľudia na koncertoch pocítia.
Na ktorý z koncertov sa tešíte najviac?
Predpokladám, že Bratislavské gitarové kvarteto bude špeciálnym ťahákom, pretože kvartetová gitarová hudba nie je bežná, okrem toho máme štyri premiéry súčasnej hudby. No aj nazretia do hudobnej minulosti sú zaujímavé a poslucháčom budú ozrejmené kontexty a prepojenia.