Ako vnímate túto pre hudobníkov neobyčajnú dobu?
Je to taký zvláštny kolotoč. Cítim sa trochu ako tá myš v klietke, ktorá si naháňa vlastný chvost a nevie, kedy sa to skončí. Niekoľko rokov intenzívne pracuješ na novom albume, a keď sa to má konečne rozbehnúť a dostať k ľuďom na koncertoch, tak ti príde do cesty niečo, čo neočakávaš a čo vlastne ani nevieš ovplyvniť. Na jar, keď sme nemohli hrať, sme ten čas využili na dokončenie albumu a klipu. V lete sa stihlo pár koncertov a teraz je to zas všetko veľmi otázne…
Ako zvládate nové obmedzenia pre kultúru?
My muzikanti sme boli dlho ticho, lebo sme poctivo dodržiavali a chápali všetky opatrenia, ale už prišiel čas, keď treba upozorniť na to, že kultúra je stále v zlej situácii a doteraz neexistuje žiadne komplexné riešenie, ako pomôcť všetkým, ktorým sa kvôli opatreniam zastavila práca na dlhé obdobie a zdá sa, že to bude pokračovať. Je to viac ako dvestotisíc ľudí, teda nie len pár celebrít, ako sa to často prezentuje. Je to množstvo ľudí, ktorí platia dane, odvody, majú pôžičky, rodiny a na základe opatrení nemôžu pracovať a nikto sa o nich nezaujíma. Je to trochu smutné zistenie, zvlášť keď si uvedomím, že na rôzne charitatívne akcie pozývajú umelcov, aby pomohli. A keď teraz treba pomôcť im, tak sa mnohí tvária, že sa ich to netýka.
Koľko ľudí je vo vašom tíme?
Ja mám okolo seba veľký štáb ľudí, či už priamo, alebo sprostredkovane sa na našich vystúpeniach a nahrávkach podieľa množstvo profesií. Od muzikantov cez zvukárov, technikov, stavačov pódia, šoférov, osvetľovačov, prenajímajiteľov aparatúr, ľudí z agentúr, usporiadateľov, obslužného personálu, cateringu a mnohých ďalších. K tomu ešte netreba zabudnúť na majiteľov nahrávacích štúdií, vydavateľov, producentov, PR agentúry, fotografov, grafikov… U nás v muzikantskej brandži je to ako taký rozvetvený strom, ktorý dáva kyslík a radosť všetkým okolo len vtedy, keď je kompletný a zdravý.
Za podporu kampane #nebudemeticho ste dostali veľa negatívnych reakcií.
Vedela som, že pichnem do osieho hniezda. Vždy to dopadne tak, že ak sa ozve niekto, kto je úspešný a viditeľný, tak to mnohým nevyhovuje a majú pocit, že vyplakávame. Ja nevyplakávam, len chcem upozorniť na tých, ktorí nie sú viditeľní, na situáciu, ktorá tu je a ktorú treba vyriešiť. Že to treba vidieť v tom širšom kontexte.
Poďme na veselšiu tému. V októbri vychádza váš nový album Svety.
Album vznikal štyri roky. Mám rada ten tvorivý proces, v ktorom hľadám formu a výsledný tvar jednotlivých skladieb, tak aby mohli fungovať samostatne a zároveň zapadli do konceptu celého albumu. Mám tam rockovejšie skladby, ktoré nadväzujú na obdobie Pehy, single, ktoré sú už známe z rádií (Svety, FEA), ale aj návrat k osemdesiatym rokom, či svoj historicky prvý duet.
Kto s albumom pomáhal?
Za tie štyri roky tam bolo veľa ľudí. Producentsky pomohli Vladimír „Randy“ Gnepa, Adam Kuruc či bubeník Depeche Mode Christian Eigner. Na nahrávkach hrá množstvo mojich kamarátov. Okrem členov mojej skupiny to sú „prešovskí pražáci“: bubeník Dano Šoltis, basgitarista Rasťo Uhrík a mnohí ďalší. Autorsky sú všetky piesne moje. Texty som písala poväčšine ja, ale aj Vlado Krausz, Silvia Kaščáková či Martin „Fefe“ Žúži z Hexu.
Vy ste predtým texty takmer nepísali.
To sa menilo postupne. Čoraz častejšie som dostávala nápady na texty. Keď sa mi to páčilo, tak som sa to pokúšala rozvinúť. A keď mi to dávalo zmysel a zapadlo do hudby, tak som to mohla v nej ešte rozvinúť vo výraze a doladiť tak, aby to čo najviac sedelo. A to sa s textom od iného textára robí ťažšie a je to dlhší proces. Práve pri jednom takom dolaďovaní textu cez telefón mi Vlado Krausz povedal: Nebude lepšie, keď si to napíšeš sama? Vtedy som pochopila, že asi najlepšie si to „do úst“ vie napísať spevák sám. Keď sa mi to darí, snažím sa to urobiť sama, ak nie, tak ďalej dolujem z textára to najlepšie, čo sa dá.
Album Svety prezentuje nová skladba Takí sme. Hovoríte, že je to váš prvý duet. My však už poznáme duety, v ktorých ste spievali. A nie je ich málo.
Je to prvý duet, ktorý som iniciovala ja. Všetky predtým boli o hosťovaní a o tom, že ma niekto prizval na spoluprácu. Ale toto je môj autorsky prvý duet. Skladba vznikala už od začiatku hudobne aj textovo pre ženský a mužský hlas. Vybrala som si Adama Ďuricu. On si skladbu vypočul a hneď súhlasil. Od tohto momentu to nabralo rýchly spád. Keďže sme sa kvôli opatreniam nemohli stretnúť osobne, Adam pesničku podľa mojich inštrukcií naspieval vo svojom štúdiu. A urobil to veľmi dobre.
K pesničke Takí sme ste nakrútili aj veľmi zaujímavý videoklip.
Do klipu som chcela dostať myšlienku, že sa síce často na niečo hráme, ale v konečnom dôsledku sme vždy takí, akí sme. Aj keď je niekedy ťažké sa k tej autenticite dostať, pretože ľudia väčšinou napĺňajú vzorce správania podľa všeobecne zažitých pravidiel. Teda ako sa správať, akou cestou ísť, kedy sa oženiť, kedy mať deti, ako postupovať v kariére a tak ďalej. Nakrúcanie sme s režisérom Jakubom Gulyásom museli „zmáknuť“ veľmi rýchlo. V tom čase bolo ešte všetko pozatvárané a my sme dostali len pár hodín na to, aby sme to všetko na zámku v Pezinku stihli. Aj preto v ňom účinkujeme len my dvaja s Adamom. Je to zatiaľ najrýchlejšie nakrútený videoklip v mojich „hudobných dejinách“. Ale musím povedať, že som s ním veľmi spokojná.
Aké sú vaše ďalšie plány?
Mám jeden krátkodobý cieľ. Chcem viac športovať. A dlhodobým cieľom je vrátiť sa opäť na koncertné pódiá. Kedy to bude, neviem, ale verím, že už čoskoro. Ale nie som v tomto ani pesimista, ani optimista. Lebo momentálne niečo plánovať je tak trochu utópia. Nikto nevie nič dopredu odhadnúť ani zaručiť. A tak radšej teraz žijem zo dňa na deň a som rada, že keď nie sú koncerty, tak ľuďom, ktorí o to stoja môžem ponúknuť aspoň niečo pozitívne. Novú pieseň, nový klip, nový album… A čo bude ďalej, uvidíme.