Odišla Juliette Gréco, múza Jean-Paul Sartra aj Borisa Viana

Svet v stredu vo veku 93 rokov opustila francúzska šansonierka a herečka Juliette Gréco. Milenka džezového mága Milesa Davisa, alkoholová partnerka Orsona Wellesa a múza Jeana-Paula Sartra.

24.09.2020 15:55
France Obit Juliette Greco Foto: ,
Rok 2007. Juliette Gréco, v strede, s pop speváčkou Oliviou Ruiz a spevákom Patrickom Bruelom čestnú počas odovzdávania francúzskych hudobných ocenení Victoires de la Musique v Paríži, kde získala čestnú cenu.
debata

Počas svojej výdatnej umeleckej kariéry, ktorá trvala viac ako pol storočia, navštívila aj Slovensko, účinkovala ako zahraničný hosť na festivale Bratislavská lýra. Zomrela obklopená rodinou, v milovanom dome na kopcoch nad Saint Tropez. „Ešte do 89 rokov dávala lesk francúzskym piesňam,“ až kým jej kariéru ukončila mozgová mŕtvica, uviedla vo vyhlásení pre agentúru AFP jej rodina.

Rok 2016 bol pre hviezdnu speváčku a herečku zlomový nielen preto, že ju následkom porážky prestalo poslúchať telo a stratila schopnosť rozprávať. V tom istom roku na rakovinu zomrela jej jediná dcéra Laurence-Marie. O dva roky neskôr ju navždy opustil aj jej tretí manžel skladateľ a klavirista Gérard Jouannest, ktorý ju na koncertoch aj hudobne sprevádzal. V posledných rokoch spolu žili vo svojom provensalskom dome v Ramatuelle.

Francúzska herečka, speváčka a módna ikona...
Juliette Gréco zachytená v roku 2012 na...
+4Juliette Gréco, v strede, s pop speváčkou...

Zrodila sa ikona

Juliette Gréco sa narodila 7. februára 1927 vo francúzskom Montpellier a po rozvode rodičov ju aj so sestrou vychovávali starí rodičia v Bordeaux, odkiaľ ich mama vzala v roku 1933 do Paríža. Počas vojny bola mama členkou odboja a v roku 1943 ich zatkli. Sestru a mamu gestapo deportovalo do nemeckého koncentračného tábora, Juliette mala iba 16 rokov, a tak ju ušetrili.

Po niekoľkých mesiacoch ju z väzenia vo Fresnes prepustili a ona zostala v letných šatách a sandáloch, bez jediného franku. Počas treskúcej zimy kráčala pešo niekoľko kilometrov do centra Paríža.

Tam žila priateľka Juliettinej mamy, ktorá sa jej ujala a poskytla jej jedlo a bývanie. Stále si však nemala čo obliecť, a tak jej kamaráti z ľavého brehu Seiny, budúci umelci a herci, podarovali svoje tričká, kabáty, nohavice. Keď si to všetko na seba naobliekala, zrodil sa nový „Gréco“ look. Jeho súčasťou boli neskôr aj hrubo orámované oči, čierne vlasy so zastrihnutou ofinou a uhrančivý pohľad. Juliette Gréco sa rýchlo spriatelila s ľavicovými intelektuálmi, s existencialistami od Saint-Germain des Prés a stala sa ich múzou.

Začala navštevovať kurz herectva, hrala v divadle a v rozhlase. Keď však začala spievať, bolo jasné, ktorým smerom sa má uberať. Milovala poéziu a svojím hlasom začala oživovať básne, ktoré jej skladatelia zhudobnili. V roku 1949 už mala repertoár plný piesní z pera svojich kamarátov ako Jean-Paul Sartre či Boris Vian. „Gréco má vo svojom hlase milión básní,“ povedal Sartre. „V jej ústach sa moje slová stávajú drahými kameňmi.“

Musique mécanique - slová Borisa Viana a hudba André Poppa.

Zo svadby s Milesom Davisom zišlo

Čo sa vzťahov týka, Juliette Gréco prežila búrlivú mladosť. Pre mužov aj pre ženy bola ako magnet, mnohí do nej boli zamilovaní, niekoľkí dokonca spáchali samovraždu alebo sa o ňu „iba“ pokúsili. Sama mala neskôr zopár vlastných takýchto skúseností.

Medzi jej milencov patril aj džezový hudobník Miles Davis, s ktorým sa zoznámila na začiatku svojej kariéry, v roku 1949. Bláznivo sa do nej zamiloval. Zo svadby však nebolo nič, ako povedal Sartrovi, miloval ju príliš na to, aby ju priviedol do Ameriky, kde by ju brali ako „černochovu belošskú prostitútku“, a to by jej zničilo kariéru. Rasovo zmiešané manželstvá v tom čase boli v mnohých štátoch USA nelegálne. Každý šiel svojou cestou, stretávali sa však až do jeho smrti.

Údajne však speváčka mala súbežne vzťah aj so skladateľom a multiinštrumen­talistom Quincy Jonesom, za čo si obaja hudobníci nevedeli prísť na meno. Medzi jej milencov mal patriť tiež filozof Albert Camus či hollywoodsky producent Darryl F. Zanuck, ktorý jej dal úlohy vo filme Johna Hustona Roots of Heaven (1958) a v snímke Richarda Fleischera Crack in the Mirror (1960).

V oboch hrala so slávnym americkým hercom Orsonom Wellesom, s ktorým spolu vymietli nejeden klub a vypili nejednu fľašu. Hollywood nebol pre ňu.

Šansón Je suis comme je suis (Som, aká som) z roku 1951 je zhudobnený text Jacquesa Préverta, ktorý skomponoval Joseph Kosma.

Tá, ktorá bola vždy sama sebou

V manželstve táto nespútaná múza zakotvila celkovo trikrát. Prví dvaja manželia boli herci, Phillipe Lemaire a Michel Piccoli. S prvým mala aj svoju jedinú dcéru. Posledných tridsať rokov života strávila vo zväzku so skladateľom a klaviristom Gérardom Jouannestom, spoluautorom 35 najvýznamnejších skladieb legendárneho belgického speváka Jacqua Brela, vrátane Ne Me Quitte Pas.

Práve jeho známe skladby táto nezameniteľná diva s uhrančivým pohľadom naspievala na svojom poslednom albume „Gréco spieva Brela“, ktorý vydala v neuveriteľnom veku 86 rokov. „Stretla som Brela v roku 1954,“ povedala šansoniérka v rozhovore pre britský The Guardian. „Bol to uhladený génius. Jeho svet, na rozdiel od toho môjho, bol násilný a hrubý, výborná vec na tom, keď ste žena je, že ho nemusíte imitovať. Môžem byť sama sebou,“ povedala Gréco.

A taká aj Juliette Gréco bola celý život. Symbol povojnovej slobody, hlas existencialistov, tá, čo chce prežiť. Aj pesnička Michelle legendárnych britských The Beatles bola inšpirovaná práve jej osobou a parížskou kultúrou „z ľavého brehu“.

„Nie som žiadna Maria Callasová, to je isté, ale mám za sebou skutočne úžasnú kariéru, počas ktorej som koncertovala po celom svete, spievajúc tie nádherné veci pred obrovskými davmi,“ povedala diva v jednom z posledných rozhovorov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #šansón #Juliette Gréco #Jean-Paul Sartre #Boris Vian #Jacques Prévert