Na budúci rok sa chystáte osláviť tridsiatku fungovania vašej skupiny. Zdroje však uvádzajú, že ste začali hrať už trochu skôr.
Miko: Oslavujeme vždy ten termín od nahrávania albumu Designation, čo je rok 1991. Skupina však vznikla asi o dva roky skôr. My s Georgiom sme boli spolužiaci, hrávali sme spolu futbal, debatovali o muzike a snívali o kapele. Boli sme však ešte veľmi mladí na to, aby sme vedeli, ako na to. Preto sme oslovili môjho brata Maroša, ktorý je o osem rokov starší. On vedel, ako zohnať skúšobňu, nástroje a všetko ostatné, čo kapela potrebuje. A tak sa to začalo.
Demo album Predohra smrti, ktorý ste v roku 1990 vydali vlastným nákladom na kazete, bol v slovenčine a titulná pieseň so slovenským názvom mala anglický text. Potom už zvíťazila angličtina. Prečo?
Georgio: Bolo to asi preto, že všetky naše hudobné vzory spievali po anglicky. Tak sme to skúsili aj my, pretože sa nám to k tej našej hudbe najviac hodilo.
Oplatilo sa. Ako prvú kapelu z „ostbloku“ si vás vybrali do celosvetového vysielania hudobnej televízie MTV. Čo to pre vás znamenalo?
Miko: Začali si nás všímať vo svete. Mali sme klubové turné v Nemecku, vo Francúzsku a v iných krajinách. Umožnilo nám to jednoduchšiu komunikáciu so zahraničnými agentmi.
Georgio: U nás to až taký efekt nemalo. Vtedy ešte veľa ľudí, ani ja, MTV doma nemalo, a tak sa o tom až tak nevedelo. Pár ľudí si to všimlo, aj nejaké médiá, ale tu u nás nám to veľmi nepomohlo.
Miko: Ale zo sveta sme dostali množstvo ohlasov, v ktorých nás prirovnávali k našim idolom Slayer či Metallica, z čoho sme boli veľmi nadšení.
Foto: Laco Rychtarik
Po dvoch metalových albumoch a prvých medzinárodných úspechoch ste celkom nečakane vykročili iným hudobným smerom, k vtedy obľúbenému grungeu.
Miko: Keď sme začínali, boli sme veľmi mladí a páčilo sa nám hrať poriadne tvrdo. Postupom času sme už chceli hrať inak. Dať do toho melódiu a aj texty sme už vnímali inak. Ale nechceli sme to robiť postupne, tak sme to zmenili naraz. A nahrali sme tak tri albumy.
A prišla ďalšia zmena. Na albume Legal Drug z roku 1997 sa objavila prvá slovenská skladba, ktorá ovplyvnila váš ďalší vývoj.
Georgio: Vydavateľ nás oslovil, či by sme neskúsili niečo nahrať aj v slovenčine. Urobili sme skladbu Slovenská a mala úspech. Vtedy sme zistili, že si ju na koncertoch ľudia kompletne celú spievajú. Aj predtým si s nami spievali, ale len časti skladieb. To bolo asi to nakopnutie robiť skladby po slovensky, aby si ich s nami mohli fanúšikovia spievať.
So slovenčinou postupne prišiel aj poprock.
Miko: Bol to prirodzený vývoj. Všetko okolo nás sa postupne menilo a my tiež. Prišli rôzne vplyvy, ktoré sa dostávali do našej muziky. V tom čase nám pribúdali aj fanúšikovia a išlo to celé tak nejako samo.
Georgio: Samozrejme, že sú ľudia, ktorí nám nevedia odpustiť, že sme prestali hrať trash alebo tvrdší rock, ale veľa iných si nás zas našlo práve v tomto období. Nebol to však od nás žiadny kalkul. My veci robíme vždy pocitovo a srdcom. A tak sme to vtedy cítili a stal sa z toho náš štýl, ktorý doteraz vyhovuje nám aj našim fanúšikom.
Máte množstvo úspešných skladieb. Kto ich tvorí?
Miko: Najviac Georgio, občas niečo napíšem aj ja a spoločne to potom v kapele vytriedime a dotvoríme.
Georgio: Po tom čase, čo už fungujeme, je lepšie, keď mám aspoň nejaký termín, ktorý tlačí. Vtedy už viem, že sa na to musím sústrediť. Je to však stále také celkom naturálne a úplne na pokyn neviem písať. Ale vždy to zatiaľ, chvalabohu, keď potrebujeme, príde. Síce na začiatku nikdy neviem, čo z toho vylezie, ale nakoniec sa mi to vždy nejako podarí.
Máte za sebou už mnoho albumov. Kedy vzniká potreba vydať ďalší?
Miko: My sme už zabehnutá kapela a máme aj na koncerty dosť bohatý repertoár, tak sa už nemusíme nikam ponáhľať. Okrem toho sa už celé albumy až tak nepresadzujú. Čiže skladáme pesničky, a keď ich bude dosť, vznikne aj nový album.
Georgio: Na budúci rok sa chystáme osláviť tridsiatku skupiny, tak sme urobili rekapituláciu toho, čo sme doteraz stihli, a k tomu pridávame jednu novú skladbu. V novembri vydáme 3CD výberovku Gladiator 1991–2021 s 29 známymi skladbami a novinkou Nechcem o teba prísť.
Vybrať zo štrnástich albumov len tridsať skladieb môže byť náročné a určite je to ťažké aj na koncertoch…
Miko: Výberovku zostavil Georgio a my sme s ním viac-menej súhlasili. Iba niečo sme po spoločnej dohode upravili. Zoznam skladieb na koncerty stále obmieňame, aby sme nehrali stále to isté. A niekedy sa nám tam všetko, čo by sme chceli zahrať, nezmestí a musíme škrtať.
Georgio: Vždy záleží aj na tom, či je to koncert v rámci turné, alebo hráme na festivale, či niekde inde. Na festivaloch máme hodinu. Na vlastných koncertoch už často hráme aj takmer dve hodiny a tam sa zmestí viac skladieb, ktoré na festivaloch nehrávame a fanúšikovia ich od nás chcú. Pri každej koncertnej sezóne sa snažíme zostaviť program tak, aby bol iný. Aj keď určité pesničky musíme zahrať na každom z koncertov.
Petr Janda zo skupiny Olympic mi raz v rozhovore povedal, že skladbu Dej mi víc své lásky zahrali na koncertoch doteraz viac ako 6 500-krát. Máte aj vy takú skladbu?
Georgio: Nemáme to takto spočítané. Ale asi najčastejšie hráme skladby Láska, Bomboniéra a Nemôžem dýchať. Tie hráme vždy. Podľa toho by sme to asi vedeli aj spočítať.
A viete si predstaviť, že by ste na scéne boli tak dlho ako Olympic, takmer 60 rokov?
Miko: No jasné. Predstaviť si to vieme. My budeme hrať dovtedy, kým to nás a našich fanúšikov bude baviť. Veríme, že to bude minimálne ďalších dosť rokov (smiech).
Foto: Laco Rychtarik
Vy ste takmer rodinná kapela a hráte spolu veľmi dlho. Ako sa rokmi mení muzikantský život?
Georgio: V čase koncertu to je pre mňa veľký príval silnej energie, taký poriadny adrenalín, ktorý sa nemení. Stále rovnako si to užívame a je úplne jedno, či ma bolí zub alebo sa niečo nedeje ako má, na koncerte na to zabudnem. A až po koncerte sa vrátim do reality.
Miko: V mladšom veku to bolo všetko v takom opojení radosťou z hudby a z toho, že sme kapela a hráme. Teraz to prežívam všetko oveľa intenzívnejšie a mám z toho stále väčšiu radosť. Teší ma, že na nás stále chodia ľudia, že si s nami spievajú a že im naša muzika spríjemňuje život.
Prišlo niekedy aj to, čomu sa hovorí„ponorka“?
Georgio: To sa nám nikdy nestalo. Samozrejme, že sa často pohádame a o hocičom, ale žeby sme mali také stavy, že sa nemôžeme vidieť, to nie. Je to asi tým, že sme spolu veľmi dlho a máme to nastavené tak, že najprv urobíme všetko pre Gladiator, a potom sú ostatné veci. My sme v prvom rade kamaráti, a tým sa to asi vysvetľuje. A zároveň sa stalo aj to, že moja Sofinka a Mikova Ninka sú tiež najlepšie kamarátky, tak to dostalo aj ďalší rozmer.
Rodina okolo kapely sa vám za tie roky rozrástla. Budú následovníci?
Georgio: Máme viac dievčat ako chlapcov, ale mohlo by to byť. Dievčatá síce radšej tancujú, ale Ninka dobre spieva. Sofinka radšej píše a kreslí. Takže uvidíme, či z toho niečo vznikne.
Spolu s ďalšími úspešnými skupinami ste aj nitrianski lokálpatrioti, ktorí držia spolu. Platí to ešte?
Miko: Pred rokmi to bolo intenzívnejšie, teraz sa stretneme len raz za čas pri nejakých príležitostiach, alebo na koncertoch. Ale sme stále kamaráti.
Určite spolu oslávite aj svoju kapelovú tridsiatku. Na jej oslavu vznikla aj nová pesnička a videoklip.
Georgio: Nová pesnička vznikla počas prvej vlny korony. Vtedy som sa asi po dvoch rokoch vrátil ku skladaniu a urobil som asi osem vecí. Z nich sa chalanom najviac páčila skladba Nechcem o teba prísť. Vznikla veľmi rýchlo. Je to klasická skladba od Gladiatoru. Rocková pesnička o láske, živote a nádeji – to je to, čo nás asi najviac charakterizuje. Video k nej urobil náš už osvedčený režisér Laco Rychtarik. Chceli sme od neho jednoduchý klip a on ho, ako vždy, urobil presne podľa našich predstáv.
Miko: Laco s nami robí už dlhšie a vie, že my nie sme tí najsprávnejší účinkujúci do klipu. Že proste nemáme radi dlhé hodiny pred kamerou. A preto to vždy zorganizuje tak, aby sme sa na nakrúcaní zúčastnili len najnutnejší čas. Najprv síce skúšal, či by som nemohol robiť partnera tanečnici Lucii Juklovej, ktorá je v klipe, ale potom to urobil tak, aby ma netrápil. A výsledok je bez môjho tanca určite lepší…(smiech).
Aká je najbližšia budúcnosť skupiny Gladiator?
Georgio: Tento rok vydáme výberovku a na budúci rok chystáme 30 koncertov na oslavu našej tridsiatky. Dúfam, že sa to podarí, lebo v tejto dobe nie je nič isté. Uvidíme, či to bude vonku, či vnútri. To ukáže čas a situácia. Verím, že začiatkom roka 2021 už budeme vedieť viac. A kým sa nebude môcť hrať, tak asi budeme priebežne pracovať na nových skladbách a pomaly pripravovať ďalší album.
