Andrej Šeban mal tento týždeň vystúpiť v Banskej Štiavnici, neskôr v Nových Zámkoch, Bratislave, Martine a v Prievidzi. Koncerty boli zrušené a včera (16. októbra) odpremiéroval nový videoklip k skladbe Princ. Vypočujte si ho.
Chystali ste práve koncerty k svojmu novému albumu, čo bude teraz?
Celá umelecká scéna prežíva kritické obdobie, preto ďakujeme divákom a poslucháčom za podporu v týchto náročných časoch. V tejto chvíli stále nevieme, ako to v skutočnosti bude, situácia sa mení každý deň. Aktuálne hľadáme spôsob, ako celé turné preniesť do on-line priestoru., či by mohli byť jednotlivé koncerty streamované. Čiže nie sú ani zrušené, ani potvrdené.
Plánovali sme päť koncertov, keď sme ešte vychádzali z reality, že je možné hrať pre 40 ľudí. Hovorili sme si, že je to lepšie, ako sedieť doma, a otázka je, či ešte bude možnosť hrať koncerty, bohviečo bude. A už je to tu. Ja nemám problém hrať pre 40 ľudí, či pre štyroch ľudí a nepatrím k umelcom, ktorí vyplakávajú, ani som nežiadal o žiadnu podporu. Viem, že mnohí sú na tom zle, ale ak majú dostať nejakú pomoc, nemá byť naviazaná na vytvorenie nejakého diela, ale patrí im jednoducho preto, aby mali z čoho žiť! Za iných okolností by totiž mohli robiť. V Rakúsku hneď, ako prišiel korovnavírus, umelci začali dostávať tisíc eur mesačne, bez akýchkoľvek papierov. U nás je to debilizmus neskutočných rozmerov…
V čom napríklad?
Myslím, že táto garnitúra mala v prvom rade zrušiť všetky odvody – keď nezarábate, prečo by ste mali platiť odvody? Z čoho? Druhá vec je, že tí, čo tu toľko nakradli, by sa mohli s nami ostatnými rozdeliť, ale to je rozprávka. Mňa táto situácia v kultúre nejako nezaskočila, lebo kultúra je na kolenách už 30 rokov. Koho sme vynášali do neba? Komu dávali priestor v televíziách? Veľa sme zbúrali, ale čo nové sme postavili? Mali sme napríklad filmové štúdiá, kultúrne domy, dnes to nie je alebo chátra, naokolo zbúrali ešte aj amfiteátre. Slovenská kultúra mala svoj vrchol niekde na prelome 60. a 70. rokov a potom hneď prišla normalizácia. A po novembri 1989 nastúpilo „hypotekárne umenie“ so svojou „ekonomickou estetikou“. A elity? Nikdy nehovoria o tom, čo čítajú a aké filmy sa im páčia, hovoria len o peniazoch, lebo to je jediné, k čomu majú vzťah. No a ešte k moci, pochopiteľne. Preto nám kultúra zomiera, ale už dlho, nie je to žiadna novinka. Tu je dôležité, keď je niekto rýchly na bicykli.
