Pricestovali ste do Bratislavy v ťažkých časoch, keď sa všetci obávame ďalšieho nárastu pandémie. Nebojíte sa teraz cestovať?
Ani nie, ja už som zvyknutá na všeličo. Je to veľmi neobvyklá a výnimočná situácia, ale dodržiavam všetky opatrenia, aby som zostala zdravá, a dúfam, že mi nič nehrozí.
Foto: Lenka Hatašová
Chcete na Slovensku predstaviť svoje nové CD, ktoré je trocha prekvapujúce, po hudobnej aj po textovej stránke. Je na ňom tanečná hudba aj lyrické skladby, niektoré piesne, ako Navěky spálils mou tvář, majú silný text, iné zas majú v sebe veľkú dávku humoru. Zdá sa, že ste sa s novými piesňami stotožnili, že sa vám na albume dobre pracovalo.
Áno, veľmi dobre sa mi spolupracovalo najmä s producentom albumu Karlom Maříkom, ktorý je zároveň aj autorom hudby polovice skladieb, ale aj so všetkými ďalšími autormi, hoci sme celú komunikáciu museli robiť on-line. Nakoniec sa podarilo, že hudbu nahrali muzikanti priamo v štúdiu v krátkom čase, keď pandémia na chvíľu ustúpila. Všetko sme stihli a keďže album obsahuje aj bonusovú pieseň k filmu Ženská pomsta, tak sme ho pokrstili zároveň s filmovou premiérou.
Ako som si tie pesničky vypočula, do témy o ženskej pomste by zapadli aj ďalšie skladby…
Tak to máte pravdu! Veľmi populárna je napríklad Koala…
Má naozaj veľmi vtipný text: Tys mi volala, že máš príma chlapa – ten chlap je manžel můj – já ho uhnala – a já na něj právo mám – pořád – pořád – pořád…
Napísal ho Jan Krůta a keď to priniesol, až som sa váľala od smiechu! Podaril sa mu.
V jednej novej pesničke spievate, že sa „vymykáte hodinám“ a naozaj pôsobíte, akoby čas na vás nemal vplyv. V inej skladbe však tvrdíte, že aj princezné vychová čas. Ako je to teda – vychoval aj vás?
Samozrejme, že čas, ktorý uplynul, mi priniesol veľa životných skúseností a situácií, ktoré človek musel riešiť. Čas naozaj vychová aj princezné, ktoré majú hoci 20 rokov, ako som mala ja pri nakrúcaní filmu Šialene smutná princezná… Ale som veľmi rada, keď na mojich priaznivcov pôsobím stále zaujímavo, že sa nám darí nájsť nové cesty. Dokazuje to aj nový album, mám naň nádherné reakcie, a to napodiv nielen od mojich fanúšikov, ale aj od ľudí, ktorí moje piesne nepočúvali, a ešte aj od kritiky. Je to pre mňa náboj, injekcia energie, dôvod ešte stále pokračovať.
Naspievali ste pritom už množstvo piesní a vydali veľa albumov – rátate ich vôbec?
To viete, že hej. Tento album je 44. v poradí, ak rátam len novinky, bez kompilácií. A moji fanúšikovia spočítali, že mám asi 1 700 piesní.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Mnohé sa stali veľkými hitmi, ktoré však boli dôležité pre vás?
Určite tá prvá – Červená řeka, ktorá ma s vami všetkými zoznámila. Potom hity 60. rokov ako Chytila jsem na pasece motýlka, Pátá, Přejdi Jordán, Růže kvetou dál, Kam zmizel ten starý song aj piesne z rôznych muzikálov, Dlouhá noc, Sladké mámení – bolo ich jednoducho veľa, ani si na všetky hneď nespomeniem…
Žiadajú si vaši fanúšikovia skôr osvedčené hity alebo chcú počuť vždy niečo nové?
Vždy to kombinujem, na koncertoch ponúkam divákom piesne, ktoré boli v rôznych obdobiach slávne a ak mám novinku, tak ju, samozrejme, do programu pridám. Aj v tomto turné mám pár celkom nových piesní z čerstvého albumu – Dívčí žena, Já s tebou dál cestou kráčím, Koala a Navěky spálils mou tvář. Ale postupne ich budem meniť, aby sa vystriedali, nech sa dostane aj na tie ostatné, pretože na tomto albume je naozaj jedna pieseň lepšia ako druhá, autori úplne excelovali.
Píše a skladá pre vás veľa autorov – Karel Mařík, Ondřej Soukup, Lešek Wronka, Václav Noid Bárta, ale aj Vašo Patejdl či Lucia Šoralová a textárov máte najnovšie asi piatich. Aj pri toľkých autoroch však album pôsobí ucelene a jednoliato, naozaj ste „prijali za svoju“ každú jednu skladbu a jej text, alebo ste si niektorú tému u autorov objednali?
Nie, nič som si vopred neobjednávala, jediné, čo sme si vopred povedali, bolo, že to bude výpoveď zrelej ženy. Texty písali ľudia, ktorí ma poznajú a bolo teda prirodzené, že sa jednoducho „trafili“. Ale sú tam aj nové mená ako pán Peterka, ktorý napísal krásne poetické texty, z ktorých mám veľkú radosť. Nestalo sa, aby som niektorú pieseň odmietla s tým, že ju nechcem spievať, že mi nesedí. Jednoducho sa to tak podarilo, že ladia s mojím vkusom a nemám problém s tými pesničkami sa stotožniť. A máte pravdu, je to vlastne tak trochu aj česko-slovenský album.
Sú na ňom aj krásne duetá – s kým ste ich naspievali?
S Olgou Lounovou sme naspievali krásny duet Navěky spálils mou tvář, pre jej zaneprázdnenosť sme ju na koncerty nacvičili so zboristkami a zvládajú to výborne. Duet Koala spievam so skvelou opernou speváčkou Vandou Šípovou.
Veľa vašich piesní, ak nie skoro všetky, sú o láske. Akú podobu má láska pre vás?
Láska je predsa korenie života, ako sa hovorí. A bez lásky by som si život nevedela vôbec predstaviť. Som šťastná, že mám vedľa seba človeka, ktorý ma miluje a váži si ma, aj keď spolu trávime veľa času, a najmä teraz, keď sme sa ocitli v izolácii. Vôbec nám to neprekáža, nelietajú medzi nami žiadne veľké chmáry. Naopak, sme šťastní a vážime si, že môžeme byť spolu, je nám spolu dobre. Sme spolu už skoro 18 rokov, onedlho budeme mať výročie.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Slávite s manželom svoje výročia?
Každý rok to oslavujeme. Aj keď sme spolu prežili aj ťažké chvíle, ale o tom je práve pieseň Ve dvou. Textár sa v nej trafil presne.
Váš album sa volá Tvrdohlavá – ste aj vy povahou tvrdohlavá? Ak áno, tak v čom?
Myslím, že skôr než tvrdohlavá som zásadová a stojím si za svojím názorom. Keď som presvedčená, že mám pravdu, dokážem si ju aj presadiť alebo sa o to aspoň pokúsim.
Preto ste sa objavovali istý čas v médiách skôr kvôli súdnym sporom ako kvôli hudbe?
Určite áno. Nie som pritom žiadny kontroverzný človek, nevyvolávam situácie, že by som niekomu chcela ublížiť, naopak, mám rada pohodu, veď som aj narodená v znamená Raka… Lenže nastali situácie, s ktorými som sa musela vyrovnať. A keď to nejde obyčajným ľudským dohovorom, nedalo sa nič iné robiť, len to riešiť súdnou cestou. Aby sa človek očistil od toho, s čím nesúhlasí.
Týkalo sa to aj sporu s Martou Kubišovou? V ľuďoch stále rezonuje, hoci mám pocit, že ani u jednej z vás v tom, aspoň spočiatku, nebolo nič osobné.
Áno, nešlo o žiadny osobný konflikt. Ona však nectila ústnu dohodu, to, čo sme si ako priatelia sľúbili. Ústna dohoda platí rovnako ako dohoda na papieri, aspoň pre mňa. Mali sme mať spoločné turné a keď ho zrušila, agentúre už vznikli výdavky. Nemyslím si, že to bola jej iniciatíva, ale vec jej manažingu, bohužiaľ. Mňa to strašne mrzelo a považovala som to za zradu.
Za zradu vašej dohody alebo priam vášho priateľstva?
Samozrejme, že to náš vzťah narušilo…
A zrejme ste kvôli tomu prišli aj o časť svojich fanúšikov…
Tak to už chodí. Ale za svojím názorom si stojím a viem, že som mala pravdu.
Jedna z vašich noviniek je aj o priateľstve.
Áno, priateľstvo si treba vážiť a starať sa oň, pestovať si ho.
Máte veľa priateľov? Koľko je takých ozaj blízkych?
Jéj, ja mám veľa priateľov, nepočítam ich, mám ich naozaj veľmi veľa. Ako sa spieva v jednej piesni, „svoj partu přátel ještě naštěstí mám“… Doma aj tu na Slovensku, chodím sem rada, celý život.
Museli ste pre pandémiu niečo odriecť?
Bohužiaľ áno, naše pravidelné stretnutie s fanúšikmi na Slapoch, kde sa každý rok schádzame, porozprávame sa, poklebetíme, niečo dobré si ugrilujeme a vždy traja fanúšikovia, ktorí vyhrajú súťaž, sa môžu previezť loďou s kapitánom na výlet. No teraz by to nebolo múdre, tak hádam zas o rok. A ako to bude s koncertmi, uvidíme, mám obavu, že aj predvianočný koncert v Lucerně, ktorý mal byť vyvrcholením turné, budeme musieť preložiť. Mala som veľa plánov – ale skoro všetko sa posúva na budúci rok. Nielen koncerty v Čechách a na Slovensku, ale aj účinkovanie v muzikáli, mala som vystupovať s hviezdou Marylou Rodowicz z Poľska v Chicagu, v marci som si mala na Ukrajine v Kyjeve prevziať cenu osobnosť roka, v Poľsku som bola členkou poroty v programe Star Voice, ktorý mal pokračovať, v Lipsku sa mala nakrúcať veľká televízna šou. Takže plánov mám veľa, ale teraz nevieme dňa ani hodiny…
Mnohí umelci preto prechádzajú na on-line kontakt s divákmi – vy tiež chystáte niečo podobné?
Nie.
Prečo? Nechce sa vám do toho, lebo keď to nie je naživo, nie je to ono?
Presne, baví ma živý kontakt, priama konfrontácia s publikom a zatiaľ sme koncertovali len klasickým spôsobom. Ale možno sa k tomu budem musieť tiež prikloniť.
