Slovensko je Demoland, hovorí Andrej Šeban

Keď som si tak vypočula váš nový album, povedzte, ako môžete byť súčasne lyrický aj cynický?

Žijeme predsa vo svete, ktorý je bipolárny, a teda logicky, keď sa naň človek pozerá, mal by ho vidieť z rôznych perspektív. Pripadá mi to úplne prirodzené.

V niektorých skladbách spomínate Richarda Müllera, je tam aj odvolávka na pieseň Vaša Patejdla – spomínate na nich?

Len si vyberám fragmenty niektorých textov, ktoré poletujú v éteri a ja ich posadím do iných súvislostí. Nápady chodia spontánne, a keď to príde, naspievam to. Rád sa zabávam.

Ste spolu v kontakte – s ľuďmi, s ktorými ste kedysi boli v jednej kapele?

Nie, všetko má svoj začiatok aj koniec. A tak je to v poriadku.

Teraz máte svoju kapelu Andrej Šeban Band?

Nie, mám kapelu Riziková skupina alebo Skupinové riziko a tam som ja jediným členom, vedúcim a pomaly aj divákom. Kapelu som rozpustil asi pred piatimi rokmi, aby som zhrabol všetky peniaze… Ale nie, mať kapelu je proste náročné. Muzikanti očakávajú, že vy, ako kapelník,ich musíte živiť a na druhej strane nepoznám nikoho, aspoň momentálne, s kým by som naozaj chcel hrať. Mnohí sú závislí od toho, aby zarobili, a hrajú na všelijakých obskúrnych akciách od volebných kortešačiek až po párty k chlebíčkom a šampanskému. Nech je tak, ale urobilo to z hudobníkov rutinérov, bez čerstvosti. Keby aj do nekajého môjho projektu išli, nemôžu byť poctiví, lebo o hodinu majú iný kšeft, aby prežili. Preto sa stále ponáhľajú.

Foto: Ivan Zubaľ

Andrej Seban foto Andrej Šeban hrával s osobnosťami z rôznych hudobných žánrov, dnes má kapelu, v ktorej je jediným členom.

Na staršom albume Bezvetrie spievate v skladbe Pomaly a rýchlo „som pomalý človek“. Ako dlho ste nahrávali tento aktuálny album?

Pomalosť je relatívny pojem. Tento album nevznikol tak, že by som cielene išiel nahrávať kolekciu pesničiek, jednoducho som chodil veľmi často do štúdia, za posledných osem mesiacov som tam bol každý deň a kontinuálne som nahrával všeličo. Po istom čase som si to „všeličo“ vypočul a začali sa mi ukazovať možnosti, ako z toho postaviť pre mňa aj pre poslucháčov zmysluplný celok. Takže takto vznikol album Rock and Roll z Rači. V skutočnosti som sa naň vôbec nechystal. Vymyslel som si zábavku. A či je to pomaly, alebo rýchlo? Všetko má svoj čas a ja sa nemienim napájať na stresy a tlaky nejakej absurdnej kapitalistickej súťaže…

Chystali ste aj koncerty, v Banskej Štiavnici, potom v Nových Zámkoch, Bratislave, Martine aj v Prievidzi.

Celá umelecká scéna prežíva kritické obdobie, preto ďakujeme divákom a poslucháčom za podporu v týchto náročných časoch. Hľadali sme spôsob, ako celé turné preniesť do on-line priestoru, či by mohli byť jednotlivé koncerty streamované. Náhradou za pôvodné turné budú štyri on-line koncerty v štyroch mestách – Banská Štiavnica, Nové Zámky, Prievidza a Martin medzi 10. až 13, novembromEšte dolaďujeme v akom poradí a kde v akom termíne. A keďže to bude virtuálne podujatie, „lístok“ si bude môcť kúpiť ktokoľvek, kapacita nie je obmedzená, diváci budú koncert sledovať z domu, v pohodlí a bezpečí.

Plánovali sme päť koncertov, keď sme ešte vychádzali z reality, že je možné hrať pre 40 ľudí. Hovorili sme si, že je to lepšie, ako sedieť doma, a otázka je, či ešte bude možnosť hrať koncerty, bohvie, čo bude. A už je to tu. Ja nemám problém hrať pre 40 ľudí, či pre štyroch ľudí a nepatrím k umelcom, ktorí vyplakávajú, ani som nežiadal o žiadnu podporu. Viem, že mnohí sú na tom zle, ale ak majú dostať nejakú pomoc, nemá byť naviazaná na vytvorenie nejakého diela, ale patrí im jednoducho preto, aby mali z čoho žiť! Za iných okolností by totiž mohli robiť. V Rakúsku hneď, ako prišiel korovnavírus, umelci začali dostávať tisíc eur mesačne, bez akýchkoľvek papierov. U nás je to debilizmus neskutočných rozmerov…

V čom napríklad?

Myslím, že táto garnitúra mala v prvom rade zrušiť všetky odvody – keď nezarábate, prečo by ste mali platiť odvody? Z čoho? Druhá vec je, že tí, čo tu toľko nakradli, by sa mohli s nami ostatnými rozdeliť, ale to je rozprávka. Mňa táto situácia v kultúre nejako nezaskočila, lebo kultúra je na kolenách už 30 rokov. Koho sme vynášali do neba? Komu dávali priestor v televíziách? Veľa sme zbúrali, ale čo nové sme postavili? Mali sme napríklad filmové štúdiá, kultúrne domy, dnes to nie je alebo chátra, naokolo zbúrali ešte aj amfiteátre. Slovenská kultúra mala svoj vrchol niekde na prelome 60. a 70. rokov a potom hneď prišla normalizácia. A po novembri 1989 nastúpilo „hypotekárne umenie“ so svojou „ekonomickou estetikou“. A elity? Nikdy nehovoria o tom, čo čítajú a aké filmy sa im páčia, hovoria len o peniazoch, lebo to je jediné, k čomu majú vzťah. No a ešte k moci, pochopiteľne. Preto nám kultúra zomiera, ale už dlho, nie je to žiadna novinka. Tu je dôležité, keď je niekto rýchly na bicykli.

To korešponduje s vaším textom, v ktorom hľadáte, akú adresu má ten štát… Ale ja som si myslela, že sa budeme baviť o hudbe.

Ale to predsa spolu súvisí! Hudba, kultúra a umenie, to nie je niečo peknučké niekde mimo, politika je súčasťou našich životov. Naozajstné umelecké diela vychádzali z reality. Nie je to otázka angažovanosti, lebo veci tu pred vami ležia a vy sa nemôžete tváriť, že ich nevidíte. Naopak, bolo by divné, keby sa politika ako realita v umení neobjavovala. Zoberte si Pink Floyd – ich The Wall je extrémne politické dielo o peniazoch, o vojne, o systéme, ktorý vymýva mozgy – a ľudia ho milujú, aj mladí. Lennonove veci, ale aj Beatles pred rozpadom boli tiež politickí, a to nehovorím o filmoch, zo slovenských napríklad Prípad Barnabáš Kos, Slnko v sieti, Obchod na korze…

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Andrej Šeban Na múre na chátrajúcom staničnom domčeku sme objavili nápis nastriekaný sprejom: UMELČI PACHNU. Ľudová tvorivosť trafila klinček po všetkých hlavách, ktoré pracujú v umeleckej brandži a ktoré ich ministerka nevie porátať ešte od jari, hoci by im tak veľmi chcela pomôcť v týchto ťažkých časoch.

Ak je politikom kultúra ukradnutá, čo počúvate vy ako hudobník?

Som fanúšikom youtube, lebo okrem hlúpostí sa tam dá nájsť hŕba skvelých vecí, v podstate celé dejiny hudby a nielen európskej. Ak niečo počúvam, je to vážna hudba 20. storočia, tradičná indická hudba, rock, džez – mám široký záber. Ale sú obdobia, keď sa venujem svojej tvorbe a vtedy nepočúvam takmer nič iné. Študujem hudbu, odkedy si pamätám, asi od siedmich rokov. A študujem ju dodnes.

Začali ste v detstve hrou na klavíri, už ako uznávaný muzikant ste vydali gitarovú školu. Myslíte si, že hudba je ako cudzí jazyk, ktorému sa treba naučiť rozumieť?

Pokiaľ si spomínam, na tejto planéte neexistuje kultúra, ktorá by nemala svoj hudobný prejav. Hudba je aj presahom medzi viditeľným a neviditeľným svetom, je to veľké mystérium a má obrovskú silu. Počúvať hudbu si – rovnako ako pozerať obrazy alebo čítať knihy – vyžaduje určitú činnosť. Kedysi sa deti učili počúvať hudbu na výchovných koncertoch, dnes chodia, ako som počul, na exkurzie na policajnú stanicu… Vedieť vnímať hudbu a naučiť sa ju počúvať si vyžaduje určitý čas. Ale tak to je aj s výtvarným umením, s literatúrou a napokon aj so životom. Ak sa chcete vo vašom živote cítiť dobre, potrebujete pre to niečo urobiť, zaujímať sa, ako sa to robí, aké sú na to techniky, kto čo vymyslel pred vami a kto čo vymyslel okolo vás, ako to vnímate vy. Je to proces ľudského poznávania, vzdelávania sa a dozrievania a v ňom kultúra a umenie zohrávajú kľúčovú úlohu. To si myslím ja, ale ukazuje sa, že pre množstvo ľudí kultúra a umenie neznamenajú nič.

Vy nehráte hudbu, ktorá pasuje do kaviarní, žiadny mainstream, ale v novej skladbe, vašej prvej „konečne vianočnej“, ironizujúco prosíte Santa Clausa, aby ju hrali v rádiách. Budú ju podľa vás hrať?

Práve sedíme spolu v kaviarni. Majú tu televízor a púšťajú z neho prij… program. Pýtal sa nás niekto, či chceme, aby to tu bolo pustené? Prídete inde, tam majú pustený futbal, idete po ulici, niekto vedľa vás si púšťa nejaké hrozné somariny. A nikomu to dnes neprekáža. Ľudia nepočujú, nevidia, sú otupení. Zdravý rozum neexistuje. Prečo by moju hudbu nemohli hrať v kaviarňach? To sú všetko predsudky. Nejaké múdre hlavičky si myslia, že najprv bolo rádio, až potom hudba. V komerčných rádiách znie množstvo reklám prerušovaných kúskami piesní, nie naopak. Do toho vtipné džinglíky dotyčnej stanice.

V skladbe Ing. Láska spievate, že láska je kozmická, ale „prachy si za ni nekoupíš“. Neurazíte večných romantikov?

Keď je niekto večný romantik, je to jeho problém. Čo ja s tým? Bolo by načase zbaviť sa romantizmu 19. storočia, keď hrdina plný ilúzií narazí na nedokonalosti tohto sveta a zomiera, presvedčený o svojej pravde. Ja mám rád romantickú hudbu aj romantické filmy, ale odtiaľ potiaľ. Romantizmus sa dávno skončil. Len u nás v hudbe pretrváva dodnes infantilný pop, kde sa spieva o ženských vlasoch a májovej láske spôsobom ako pre dvanásťročné dievčatá. Väčšina textov je čistá infantilita. A oni sa tak asi vidia! Sedia na prašiaku, hompáľajú nohami, veční chalani, veční frajeri, veční … Mne to neprekáža, ale nemôžem sa tváriť, že to nevidím, keď muži po päťdesiatke, po prežitom živote, spievajú o láske na úrovni dvanásťročných detí a ostatní im to žerú.

Foto: Peter Važan

Andrej Seban Hudobník Andrej Šeban vo svojom klipe využil animácie.

Keď sme už pri tom, aj v textoch používate veľa neslušných slov.

Áno, a bol som prvý, Bezvetrie bol prvý oficiálny nosič, ktorý mal také slová, až ho jedna firma odmietla distribuovať, hoci potom s veľkým nadšením predávali Rytmusa. Inak reperi na začiatku mali odvahu, ale keď prišli peniaze, odvaha zmizla. Vulgárne slová počujeme denne na ulici od všetkých vekových kategórií a naprieč celou spoločnosťou, ale podľa bontónu by sme sa im mali vyhýbať. Keď ich niekto použije v televíznom štúdiu, ľudia si zakrývajú ústa a „hanblivo“ si šepkajú. Ale najvulgárnejšie sú tie tupé tváre elít, ktorým na nás vôbec nezáleží, vulgárne je, keď nakupujeme stíhačky, ktoré budú zabíjať. Keď Havel počas balkánskej vojny pri povolení preletu amerických stíhačiek nad naším územím použil spojenie „humanitárne bombardovanie“, akoby zmazal všetko, čo dovtedy urobil a povedal.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Andrej Šeban Andrej Šeban si vybral si na stretnutie stanicu Bratislava-Filiálka. Zanedbané miesto, pustnúce priamo v centre hlavného mesta, akoby symbolicky zhmotňovalo všetko, čím dnes žijeme: ignorantstvo, amaterizmus, aroganciu zodpovedných. A koľajnice zarastené burinou vedú do prázdna...

Preto si píšete texty sám? Nikdy ste nehľadali „svojho“ textára, s ktorým by ste si sadli?

Nie, textára som nikdy nehľadal. Texty často aj improvizujem rovno pri nahrávke. Viete si predstaviť, že by skupina Queen mala textára, ktorý píše Freddiemu texty „na telo“? Viete si predstaviť, že by niekto písal texty Bobovi Dylanovi, lebo je taký sprostý, že nevie za seba nič povedať? Viete si predstaviť, že by Beatles mali „svojho“ textára? Ľudia si neuvedomujú, že 99 percent ich hudobných vzorov hovorí samo za seba a idú do toho aj s rizikom, že ich vysmejú.

Nie ste na kolegov tak trocha náročný? Tímová práca si vyžaduje kompromisy, či nie?

Nech si hovorí, kto chce, čo chce, ako povedal Ivan Kadlečík, amaterizmus je zlaté teľa Slovenska. A môj kamarát dodáva, že Slovensko je Demoland – nič tu nie je naozaj, sú tu len demá. To je presné. Nie, ja nie som náročný. Okolie zvykne byť povrchné. Nedávno zomrel Van Halen. Jeho keď sa pýtali, čo máte robiť, aby ste boli dobrí, hovoril: hrajte, hrajte, hrajte – a možno to jedného dňa vyjde. Nehovoril: Ukazujte sa v Smotánke, choďte na všelijaké párty, rauty, robte škandály, aby o vás vedeli…

Foto: Slnkorecords

Andrej Seban front cover Nové CD Andreja Šebana má názov Rock and Roll z Rači avyšlo v Slnko Records.

Ako často hrávate vy?

Stále, denne toľko, koľko sa len dá. Nikdy som nič iné nerobil a som za to vďačný. Nešiel som sa živiť hudbou, ale robiť hudbu a že mi to vydržalo 40 rokov, to je zázrak. Ale nebola to vždy prechádzka brezovým hájom. Je tu kopa ľudí, ktorí vytvárajú dojem, že sa živia hudbou, ale hudobníci to nie sú. Sú to len prefíkaní manažéri, prezlečení za spevákov alebo hudobníkov. Môžem si to dovoliť povedať, lebo ich všetkých poznám. Chvíľu mi to trvalo, kým som pochopil, že sú diletanti a s hudbou majú málo spoločné. Odvtedy s nimi nespolupracujem.

Vyzeráte poriadne naštvane…

Nie som naštvaný, len hovorím, ako to ja vnímam. Roky sa to u nás nenosilo, všetko musí byť goody, usmiate, v najlepšom poriadočku, dvadsaťštyri smajlíkov za deň… Ale to sa netýka len hudby. Ľudská ruka za peniaze urobí čokoľvek.

A vy ako meriate svoj úspech? Predajom svojich albumov, priazňou poslucháčov na koncertoch?

Pre mňa je najväčší úspech, že sa môžem venovať veciam, ktoré som mal rád odmala, či je to kreslenie, alebo hudba.

Foto: Peter Važan

Andrej Seban klip Andrej Šeban natočil prvý a vraj zároveň aj posledný klip, v ktorom sám účinkuje, hoci je vydarený. Patrí k pesničke Princ.

Stále maľujete?

Mal som dlhoročnú prestávku, ale zasa som sa k tomu vrátil. Začal som s maľovaním a potom prišla hudba a ja som mal to šťastie, že môžem celý život robiť to, čo ma baví a čo mi dáva pocit, že to má zmysel. A či sa niečo predá? Ak áno: hurá! A ak nie: hurá! Nie je to vec, ktorá ovplyvňuje moje ďalšie rozhodnutia. Zažil som obdobia veľkého úspechu aj obdobia nezáujmu. Ale pochopil som, že ma to nemôže zlomiť. S hudbou to nemá nič spoločné, je to len osobná skúsenosť.