Nedávno ste vydali svoj druhý album, ak nerátame ten zo SuperStar. Čo nový album s názvom Better Like This prináša?
V porovnaní s prvým albumom ma viac vystihuje, je uvoľnenejší, rezkejší, súčasný, aj ja som pokojnejšia a viem, čo v hudbe chcem. Cítiť sa dobre vo svojej koži so všetkým, čo život prináša. Všetko nás má niečo naučiť. Sú tam melancholickejšie skladby, ale to je iba časť zo mňa, ktorú som chcela ukázať, a sú tam aj veselé skladby. Ako celok je album podľa mňa živý.
Aké sú vaše hudobné vzory?
Keď som bola mladšia, počúvala som najmä zahraničnú hudbu, ale z našich speváčok sa mi vždy páčila Janka Kirschner, mám veľmi rada jej hudobný štýl, texty aj prezentáciu. Uznávam aj veľké speváčky ako Beyoncé alebo Whitney Houston, ale viac mi sedí Amy Winehouse, legenda s obrovským hlasom. A takou novou, modernejšou Amy Winehouse je anglická speváčka Jorja Smith. No stelesnením sebavedomia, talentu aj skvelého výzoru je pre mňa Rihanna. Silná, vyrovnaná osobnosť, ktorá je dobrým príkladom pre mnohé ženy.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Kariéru ste začali pred piatimi rokmi víťazstvom v SuperStar, čím ste odvtedy prešli?
Najprv som musela obhájiť titul, ktorý som získala za večer, keď som vyhrala súťaž. Bola to pre mňa výzva a dúfam, že som na správnej ceste… Bolo to veľmi príjemných päť rokov, keď som na sebe pracovala nielen po hudobnej, ale aj po osobnostnej stránke.
Ako vaša dráha speváčky ovplyvnila vaše priateľstvá, vzťahy v rodine, zmenilo sa niečo?
Určite, zmenilo sa veľa. Tým, že som začala aktívne pracovať na svojej hudobnej kariére, nemala som toľko času stretávať sa s dávnymi kamarátmi, bolo ťažké byť často vo svojom rodnom meste. Ale to by sa asi stalo, aj keby som robila inú prácu, ktorá by ma bavila tak ako hudba. Niektoré priateľstvá už netrvajú, niektorí ľudia sa z našich životov strácajú, ale tie naozajstné priateľstvá pretrvávajú. A v rodine máme medzi sebou veľmi silné prepojenia, čo je super.
Vyhrajte na instagrame nový album Emmy Drobnej
Nezakrúti sa človeku hlava z toho, keď v dvadsiatich rokoch zažije úspech v populárnej súťaži?
Záleží asi na povahe. Ja som si na sebe všimla, že čím viac pozornosti získavam, tým viac sa v sebe vnútorne strácam. Myslím, že mi nestúpla sláva do hlavy, skôr cítim zodpovednosť. Niekto sa cíti ako ryba vo vode a užíva si to, ja by som chcela, aby ma reprezentovala hudba, ktorú robím, a bulvár okolo seba nepotrebujem.
Ste nielen speváčka, ale aj autorka. Kedy ste si začali písať texty?
Mala som to v sebe, tak to prišlo nejako prirodzene, dokonca ešte v čase, keď som nespievala. Hanbila som sa spievať, ale už som si začala písať texty. Mám obdobia, keď píšem viac a niekedy vôbec.
Vy ste sa hanbili spievať?
Áno, bála som sa vystupovať pred publikom. Hudbe som sa síce venovala odmala, vo folklórnom súbore Čakanka, a vždy som mala nablízku ľudí, ktorí majú niečo spoločné s hudbou. Odvážila som sa spievať len s kamarátmi v skúšobni. Niekedy. Aj keď som chodila do hudobnej školy v Dánsku a mala som spievať v zbore, stále som sa vyhovárala, že nemôžem, lebo som chorá…
A kedy sa to prelomilo?
Vlastne až posledný týždeň, keď ma moja učiteľka spevu počula spievať, spýtala sa ma, prečo som doteraz nespievala, keď mi to ide. Povedala som úprimne, že neviem. Mala som naozaj veľkú trému spievať pred ľuďmi. Ale nabrala som odvahu vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a ísť za tým, čo chcem. Vrátila som sa, zmaturovala na gymnáziu doma v Novom Meste nad Váhom a potom som odišla do Londýna. Teraz som už dospelá a viem, že si dokážem na seba zarobiť. A môžem dokonca robiť to, čo ma baví.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Čo ste robili v Londýne?
Všeličo, túžila som byť samostatná. Pracovala som v bare, predávala street food, varila som, a to ma drží doteraz, rada objavujem nové chute aj zaujímavé miesta.
V Dánsku ste študovali spev?
Áno, študovala som tam hudbu, spev aj módny dizajn a zároveň robila šport. Hoci môj pobyt trval iba rok, študovala som na dvoch školách. Jedna je umelecky zameraná a aj keď si človek nie je celkom istý, ktorým smerom presne ísť, ale má umelecké ambície, vyskúša sám seba a nakopne ho to. Spev, hudba, tanec, herectvo, fotografia, dizajn, kreslenie a k tomu šport.
Akému športu ste sa venovali?
V detstve som najprv tancovala vo folklórnom súbore a v dvanástich rokoch prišiel zlom, keď som začala chodiť na volejbal. Ten ma držal do osemnástich, potom to už bolo so športom biednejšie. Ale naposledy som sa venovala boxu. Bolo to pre mňa náročné a tým, že som vlastne nikdy nechcela naozaj stáť v ringu a zápasiť, stratila som motiváciu zlepšovať sa.
Je ťažké predstaviť si vás v ringu s boxerskými rukavicami…
Aj box bol pre mňa vykročenie z mojej komfortnej zóny. Každý deň ísť do veľkej telocvične, kde je tak veľa silne motivovaných mužov aj žien, to bolo pre mňa niečo nové. Tréningy boli náročné. Ale rada som to skúsila, hoci ma to držalo len rok, stretla som úžasných ľudí a veľa som si odtiaľ odniesla, bolo to super. No a teraz som začala s tenisom a ten mi vyhovuje. Mám v ňom vyvážený pohyb, zlepšujem si kondíciu, baví ma to, takže mám dôvod zlepšovať sa.
Myslíte, že sa vám box niekedy zíde?
Dúfam, že nie! A možno aj áno, nikto nevie, možno si raz v nejakej situácii spomeniem, čo som sa tam naučila… Ale radšej zostanem pri tenise.
Rada skúšate veci, pri ktorých sa musíte prekonávať?
Ani nie, napríklad taký bungee jumping by som asi nezvládla, hoci ktovie, raz ho možno dostanem od niekoho ako darček a nebudem mať inú možnosť. Netúžim predbiehať sama seba. Ale sem-tam treba skúsiť niečo nové, čo pre nás nie je úplne prirodzené.
Vraj hráte aj na gitare?
Tak to je mýtus, do SuperStar so síce prišla s gitarou a zahrala na nej pár akordov, ale to je aj všetko, čo na gitare viem. Chcela by som sa naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji poriadne. Možno teraz bude na to viac času.
Študovali ste v Dánsku aj módu, čo si myslíte o slow a fast fashion, pomalej a rýchlej móde?
Módne trendy, samozrejme, sledujem, patrí to k mojej práci a aj ma to zaujíma. Kedysi dávno som išla po kvantite, nakupovala som lacnejšie a veľa, dnes idem po kvalite, hľadám nadčasové kúsky, ktoré sa budú dať nosiť aj o päť či o desať rokov a rovnako by sa dali nosiť aj pred desiatimi rokmi.
Vraj ste si v čase dospievania prešli aj punkových obdobím. Ako ste sa od punkovej čiernej dostali k farbám?
Mala som svoje výkyvy, asi ako každý „pubertiak“, ale nikdy to nebolo nič strašné a vždy sa to dalo so mnou zvládnuť. Každý prejde vekom, keď všeličo skúša, ale bola som pod kontrolou. Ani neviem, či to bol u mňa presne punk, ale asi aj áno. Chodila som na koncerty a obúvala som si také topánky… Prešlo ma to asi keď som mala štrnásť či šestnásť, potom som už chodila vo farebnom…
Väčšinou spievate v angličtine, ale vždy si nechávate jednu skladbu slovenskú. Prečo?
Nie je to nič plánované, iba sa mi podarilo napísať aj slovenský text, s ktorým som bola spokojná. A vyšlo to tak, že na prvom aj na druhom albume je taký iba jeden. Na novom albume je slovenská pesnička, ktorú spievam so Separom.
Pandémia zmenila život všetkým, ale umelcom a ľuďom v kultúre mimoriadne.
Ľudia, ktorí o tom rozhodujú, by si mali uvedomiť, aká veľká časť pracovníkov sa podieľa na kultúre, a nie sú to len tí, ktorí stoja na javisku. Viac ako pol roka mali veľmi málo práce alebo aj žiadnu prácu a to nie je zábava, ani trošku.
Bojíte sa budúcnosti?
Snažím sa nežiť v obavách, lebo to by nebolo na nič dobré. Len budem dúfať, že sa to pominie a situácia sa zlepší čím skôr. Mala som krstiť nové CD a plánovala som turné, nič z toho teraz nebude. Ale hádam na jar budúceho roku bude už všetko dobré. Zatiaľ nemôžem robiť nič iné, len skúšať s kapelou alebo robiť klipy. A chystať nový album…
Len čo ste vydali jeden album, už máte niečo ďalšie v zásobe?
Ešte celkom nie, iba pár kúskov, ale mňa baví tvoriť, tak ak príde tvorivá chvíľka, pustím sa do toho aj hneď.
Máte okolo seba radšej stály tím alebo si vyskúšate aj nové spolupráce?
Tento album produkoval Adrian Líška, môj dlhoročný kamarát a zároveň jeden z najpoctivejších producentov, akých poznám. Som rada, že nám ostalo staré priateľstvo, aj že spolu tvoríme. Na albume Better Like This majú podiel aj Tomáš Zubák a Peter Graus, s ktorými spolupracujem už päť rokov. Zatiaľ sme pri hudbe zatvorení my štyria, sem-tam zavoláme hudobníkov, aby nám pomohli nahrať niektoré nástroje. Spolupracovala som pri speve teraz so Separom a predtým s Damem, čo je ďalší raper. Moja méta je vyskúšať si ďalšie spolupráce, aby sa ľudia so svojou tvorbou prelínali. Vždy je zaujímavé, čo prinesie iný interpret.
Asi vás baví nakúkať aj do iných žánrov.
Áno, hudba je zábava, dá sa v nej vyšantiť, nič vás neobmedzuje.
