Miro Tóth predstaví vo sviatočný utorok prvú časť svojho nového hudobného projektu Black Angels Songs. Sláčikové kvarteto Dystopic Requiem Quartet tvoria poprední interpreti súčasnej hudby Andrej Gál, Peter Zwiebel, Anna Veverková a David Danel a koncertovať a nahrávať prvú časť albumu budú v symbolicky zatvorenej električke T3 – kultúrny prostriedok na bratislavskom Trnavskom mýte. Zároveň to bude zrejme jedna z posledných akcií v tomto nezávislom kultúrnom priestore. Jeho organizátorom sa totiž nepodarilo vyjednať predĺženie nájomnej zmluvy a veľmi ľahko sa môže stať, že riešenie situácie bude nad ich sily a unikátny koncept vo svojej pôvodnej podobe zanikne.
Zatvorení v električke
Protipandemické pravidlá sa síce menia zo dňa na deň, najnovšie sa však môžeme prísť na performatívne umenie pozrieť – pri dodržaní počtov a rozostupov – aj osobne, s čím väčšina umelcov a zriaďovateľov kultúry nepočítala. Azda i preto je na Deň boja za slobodu a demokraciu naplánovaných tak málo živých umeleckých vystúpení.
Pri debate s Mirom sme sa teda rozhodli apelovať na každého kto má prostriedky – hoci len symbolicky a na kolene – sprostredkovať umenie mimo virtuálny priestor, nech sa toho nebojí. Veď sa dá koncertovať aj v zatvorenej električke. Deň boja za slobodu a demokraciu si totiž pýta umenie ako soľ. Podľa hudobníka by malo kontrovať plánovanému protestu proti súčasnej vláde, ktorého sa zúčastnia ultranacionalisti, Hooligans, prívrženci bývalej vlády a dokonca sa sľúbil aj Vladimír Mečiar. “Predstavme si, že by boli opatrenia tak tvrdé, že by v meste nezaznelo žiadne umenie a zostal by len protest,” zamýšľa sa hudobník. Z tejto predstavy behá po chrbte mráz.
Protestujúci “naspievajú” chorál
Na situáciu však zareagoval so svojským humorom, totiž nahrávku ruchov z protestu a Prvej knihy (Book I.), ktorá zaznie v električke, spracuje v druhej časti projektu Book 2. Jeho spracovanie skladby Black Angels má teda v mnohom dokumentárnu povahu. "V električke zaznie pôvodné dielo zložené z deviatich častí, pohrebných, regrútskych a vojenských piesní a 14. marca – v deň keď sa na Slovensku obvykle oslavuje prvý Slovenský štát – bude mať premiéru druhá časť. Odvodená bude od prvej knihy generatívnou syntézou a algoritmami. Bude teda scudzená a nadobudne elektronický kontext. Druhou zložkou bude terénna nahrávka hlasov z protestu proti súčasnej vláde, ktorý spracujeme do chorálu. Touto syntézou vznikne dystopické requiem reinterpretované sláčikovým kvartetom,” vysvetľuje Miro Tóth a dodáva, že celé dielo ideovo zastrešuje báseň Tvoja mama Fedora Gála.
Black Angels, s podtitulom Trinásť obrazov z temnej krajiny je kľúčovou skladbou 20. storočia. Americký anvantgardný skladateľ George Crumb ju napísal v roku 1971 ako ódu a zároveň lament nad vojnou vo Vietname. “Posledných päťdesiat rokov ovplyvňuje nielen skladateľov a interpretov, ale presahuje aj mimo hudobné reálie. Stala sa zásadnou pre Kronos Quartet a to natoľko, že keď ju David Harrington ako mladý počul v rádiu, rozhodol sa Kronos Quartet založiť. Práve interpretácia skladby Georga Crumba ich preslávila. Black Angels stelesňovala zdesenie nad tým, že sa USA podieľa na vojne vo Vietname a frustráciu z nemožnosti ovplyvniť to,” približuje Miro Tóth.
Od Crumbovho vydania Black Angels už ubehlo takmer päťdesiat rokov, dobrý čas na vytvorenie dedikačnej skladby. Umelec si však pri prvom dotyku so skladbou uvedomil, že je veľmi náročné pokúšať sa o akúkoľvek ponášku na ikonické a komplexné dielo. “Všetko, o čo sa pokúsime, bude odvodené od Crumbovho diela. Zároveň som narazil na problém identity, skladba by mala byť spojená s príbehom z nášho prostredia, a tak som začal hľadať.” Rešeršovaniu vojnových a regrútskych piesní sa venoval už ako líder pri tvorbe free jazzovej kapely Funeral Marching Band. No príbehy, ktoré nachádzal, aby zosobnili príbeh skladby, neboli dostatočné. Až do momentu, keď sa stretol s Fedorom Gálom.
“Oboznámil som sa s príbehom jeho rodičov, Vojtecha a Barbory. Fedor svojho otca nikdy nestretol, pretože keď v roku 1944 odvážali zo Serede Židov do koncentračných táborov, Vojtecha naložili do vlaku smerujúceho do Sachsenhausenu a Barboru so starším synom Egonom do českého Terezína. Vojtechov príbeh končí, keď si v momente únavy sadá na kraj cesty a nemecký vojak ho zastrelí. Fedor sa niekoľko týždňov pred tým narodil v Terezíne. Tu teda začína moja motivácia urobiť Black Angels Songs. Je nie len o nespravodlivej vražde, ale aj o statočnosti Barbory, ktorá vychovávala dvoch synov, významných spoločenských a intelektuálnych dejateľov.”
Asi nám nestačí tisíc krát počuť
Temný duch nespravodlivej vraždy sa sprítomňuje dodnes v príbehoch ďalších desaťtisícov ľudí. Nie je to len príbeh prvého Slovenského štátu, ale aj totality a obdobia po roku 1989. “Príbeh Vojtecha a Barbory Gálovcov je stále aktuálny, stále trvá a nevie byť ukončený. Spoločnosť akoby bola sama k sebe ľahostajná, akoby sa nedokázala empaticky vcítiť do vlastnej krivdy a vysporiadať sa s ňou,” zamýšľa sa umelec.
Z faktu, že sme sa stále nenaučili vyhodnocovať a naprávať chyby z minulosti sa už stala poriadne ošúchaná fráza. No v kontexte dneška, keď sa spoločnosť radikalizuje, podlieha nenávisti, konšpiračným výkladom dejín a odmieta prijať spoločnú zodpovednosť, je nesmierne dôležité opakovať ju. Black Angels Songs je teda nielen sprítomnením konkrétnej nespravodlivosti, ale aj symbolickým manifestom nemožnosti zmeniť kolektívne cítenie a myslenie spoločnosti. A nielen slovenskej. Emmanuel Lévinas kedysi napísal, že jediným potvrdením autentického jestvovania je zodpovednosť za druhého. Zodpovednosť v plnom rozsahu, teda zodpvednosť aj za nezodpovednosť druhých.
"Téma prvého Slovenského štátu je už pomerne scitlivená, mnoho sa povedalo, prišlo niekoľko ospravedlnení, no pripomínam, že Black Angels Songs prichádzajú v čase, keď u nás na ulici pochodujú neonacisti a sprítomňujú holý fakt, že v minulosti reprezentoval nacizmus guľku do čela,” uzatvára Miro Tóth.
Vystúpenie Dystopic Requiem Quartet zastrešuje aj podujatie Koncert pre všímavých, vrámci ktorého vlani 17. novembra premiérovo vystúpila kapela Drť. Tiež vznikla na popud Mira Tótha a je to projekt podobne angažovaný, ako všetko do čoho sa pustí.
Dobrou správou je, že ani Drť nespí. Momentálne vytvorili titulnú skladbu Uprostred tmy pre dokumentárny film Komúna. “Jedna pieseň sa nahrávala kvôli momentálnej situácii na štyroch miestach, v Budapešti, v Hornej Marikovej, v Prahe a v Bratislave. S Marekom Buranovským sme z nahrávok urobili mix a tak vytvárame vlastný zvuk. A takýmto spôsobom pripravujeme druhý album s textami Fedora Gála reflektujúcimi obdobie 80. rokov, keď bol Alojz Lolenc šéfom ŠTB.” Zatiaľčo prvý album vychádzal z autentických výrokov súdeného Lorenca, príbehy napísané Gálom budú civilné. Album by mal vyjsť budúci rok v apríly.
