Nahrávanie nových piesní však neprekazila ani pandémia a CD a LP s rovnakým názvom uzreli svetlo sveta v polovici septembra. Album obsahuje 11 duetov i sólových piesní, okrem iného aj známu Žbirkovu Jesenná láska v podaní oboch interpretov.
Spolu s Michalom Kindlom, autorom hudby a textu, naspieval Štefan Margita novú vianočnú pieseň s názvom Duch Vánoc, ktorá mala premiéru v televízii koncom októbra. Svojich fanúšikov potešila aj Hana Zagorová, ktorá si založila vlastný oficiálny profil na Instagrame, kde každú nedeľu odpovedá na ich otázky.
Foto: archív Štefana Margitu
Ešte začiatkom marca spieval Štefan Margita v Brne začiatkom marca na vypredanom galakoncerte s Moravským klavírnym triom.
Pôsobíte v operných domoch po celom svete, váš hlas znel po celom svete od milánskej La Scaly cez Covent Garden v Londýne, až po Metropolitnú operu v New Yorku a na mnohých ďalších scénach. Väčšinu roka trávite v zahraničí, kde ste vlastne doma?
Doma som doma a to je momentálne Praha. Som tu viac ako tridsať rokov, pretože do Prahy som prišiel v roku 1986 a od tej doby tam aj bývam a spievam, takže mojim domovom sa už teraz stala česká metropola.
Napriek tomu sa rád vraciate do Košíc, odkiaľ pochádzate…
Samozrejme, Košice, tam mám stále rodinu. Mama a otec žiaľ už nežijú, ale mám tam dvoch starších bratov s ich rodinami, takže niekoľkokrát v roku sme späť v Košiciach alebo oni u nás v Prahe…
Napriek angažmánu v Prešove a Košiciach na začiatku vašej kariéry sme vás na Slovensku dlho nevideli. Kedy vás znova uvidíme na slovenskej opernej scéne?
Uvidíte ma budúci rok v Bratislave, pretože nové vedenie Slovenského národného divadla ma oslovilo na galakoncert, čo to je pre mňa prekvapujúce, ale príjemné. Za pozvanie, ktoré ma veľmi potešilo, vďačím riaditeľovi a hlavnému dirigentovi Opery SND Rastislavovi Štúrovi. Dohodli sme sa aj so Simonou Šaturovou, že na galakoncert prídeme a ona bude môj hosť.
Trnava je neodmysliteľne spojená so životom a tvorbou Mikuláša Schneidera-Trnavského. Jeho diela máte taktiež vo svojom repertoári; ako sa vám spieva jeho tvorba?
Schneider-Trnavský má krásne piesne. Keď som nastúpil na konzervatórium, moja pani profesorka s nami začala pracovať a stále tvrdila, že skôr než človek začne spievať operné árie, musí sa naučiť pekne spievať piesne, čo je obrovská hygiena hlasu. Takže Schneider-Trnavský bol v podstate prvý, koho sme sa začali učiť a mám veľkú radosť, že pred niekoľkými rokmi sme s klaviristkou Katarínou Bachmanovou natočili CD s názvom Slzy a úsmevy, kde znejú práve piesne M. Sch. Trnavského. Dodnes ich spievam na koncertoch, pokiaľ je možnosť. Mám veľmi rád piesňovú tvorbu, hoci možno pre publikum nie je tak vďačná ako tvorba operná.
Osobne ste sa poznali aj s významným slovenským režisérom Jozefom Bednárikom, ktorý pochádzal zo Zelenča pri Trnave. Ako si spomínate na tohto búrliváka s jeho typickým bielym šálom?
Predstavte si, že som nemal to šťastie s ním robiť žiadnu inscenáciu. Ale poznali sme sa veľmi dobre a pamätám si, keď som po predstavení opery Vojna a mier v parížskej Opere bol v šatni a stál tam smutný Beďo, ktorého som sa pýtal, či sa mu inscenácia nepáčila. A jeho reakcia bola: „Mne sa to tak strašne páčilo… ale tá režisérka ma na…, že je taká dobrá!“ Neskôr som odchádzal, stál pri hereckom vchode a povedal krásnu vetu: „Štefan, vieš, čo je úžasné?! Že opera stále žije!“
Foto: Anna Kovačič
Často v rozhovoroch spomínate, že ste narodený v znamení Leva, a že ste si párkrát nechali vyložiť karty. Veríte na veci medzi nebom a zemou, prípadne na osud, tak ako hrdinovia rovnomennej opery od Janáčka?
Verím, verím v osud veľmi. Stále si myslím, že to čo sa deje, sa už raz udialo. Preto sa stanú veci, ktoré človeku v danej chvíli niečo pripomenú. Bolo naozaj jedno obdobie, keď som chodil ku kartárke a zaujímalo ma, čo povie. Niektoré veci jej skutočne vyšli, a nemohla o tom vedieť. Sú to zaujímavé veci… Helena Růžičková pred rokmi vyveštila Hanke, že stretne muža, ktorý bude spievať a nebude pochádzať z Čiech. A keď mala asi dvadsaťštyri rokov, po koncerte jej nejaký jasnovidec povedal, že v 46. rokoch stretne životnú lásku. A vyšlo to presne na rok…
Leoš Janáček je autorom aj ďalšieho diela, ktoré môžeme počítať k základom vášho repertoáru – Z mŕtveho domu. Bol Janáček vaša srdcová záležitosť už od štúdia alebo ste ho pre seba objavili neskôr?
Janáček pre mňa naozaj nebol zo začiatku srdcová záležitosť. Keď som po prvýkrát počul Glagolskú omšu, povedal som si, že toto sa predsa nedá spievať, je to pre speváka krkolomné a ťažké. Po príchode do Prahy bola prvá úloha, do ktorej ma pán dirigent Zdeněk Košler obsadil Kudryjáš v Janáčkovej Káti Kabanovej. Naštudoval to s nami výborne, bola to krásna spolupráca. Skvelý Semjon Byčkov, ktorý je teraz šéfdirigentom Českej filharmónie, robil Její pastorkyňu (Jenůfu) vo Florencii, kde si ma obsadil do postavy Lacu a prvá jeho veta na ansámblovke bola: „Janáček sa musí spievať ako Puccini a potom bude mať veľký úspech.“
Niečo na tom bude…
A neskôr som spravil 21 rôznych inscenácií Její pastorkyne vo svete s obrovským úspechom, musím zaklopať…
O Janáčkovi sa niekedy tvrdí, že je tak moderný, až je nepochopiteľný, čo má za následok poloprázdne hľadiská.
Áno, ale takto je tomu najmä doma. Vo svete je vždy v hľadisku plno.
Je o vás známe, že s režisérmi dosť diskutujete o koncepte vašej postavy. Na javisku ste už zažili všeličo – mali ste v ruke motorovú pílu, jazdili ste na segwayi, dokonca ste v Elektre chodili po mokrej hline a párkrát aj umierali vlastnou rukou. Existuje niečo, na čo sa nahovoriť nenecháte?
Na javisku som už robil takmer všetko. Dokonca na nás v jednom predstavení pršalo. Bola však jedna vec, ktorú som neurobil, ani moja kolegyňa. Bolo to v Nemecku. Režisér si predstavoval, že sa v Její pastorkyňi v záverečnom duete Odešli vyzlečieme donaha. Vymyslel si až takú modernu, že to bude akoby taká naša očista a my sme sa ho stále pýtali, že čo tým sleduje a čo nám to prinesie. Nakoniec sme s kolegyňou tú inscenáciu nerobili.
Vyzerá to, že k opernému umeniu patrí aj umenie povedať „nie“ v pravej chvíli. Prečo je toto slovo dôležité najmä pre operných spevákov?
Presne tak. Je najdôležitejšie slovo v celej kariére. Pomôže vám k tomu, že sa dostanete k nejakej úlohe, ktorú vám divadlo ponúkne. Ešte však na ňu nemusí byť ten pravý čas. A keď v tej chvíli poviete nie, tak sa vám to za niekoľko rokov vráti. V dobrom. Keď poviete áno, tak si ublížite a za pár rokov skončíte.
Od opery ste si viackrát odskočili k iným žánrom, a to veľmi úspešne – platinovou platňou českého Supraphonu bol ocenený vianočný album X-MAS a rovnako cross-overové CD Melancholie.
To je príjemné odskočenie a v podstate ma inšpirovali najslávnejší speváci. V Metropolitnej opere v New Yorku majú obchod, kde si môžete nakúpiť suveníry, CD a DVD. Neexistuje žiadna opera, ktorú by nemali, a ak ju nemajú, dokážu ju do dvoch dní objednať a zohnať. Videl som, že v ponuke mali, okrem iných aj Carrerasa, Dominga, či Jonasa Kaufmanna a všetci vydali aj veci mimo operu. A ja som si vtedy povedal, že si tiež na chvíľočku od opery odskočím.
S vašou manželkou Hanou Zagorovou ste spolu už takmer 30 rokov a ste jedným z najstabilnejších párov česko-slovenskej hudobnej scény. Ako funguje vzťah i po toľkých rokoch napriek tomu, že ste obaja vyťažení koncertovaním? Máte tajný recept ako v Donizettiho Nápoji lásky?
Keby bol taký tajný recept, tak by sme už nemuseli spievať, pretože ten recept by sa veľmi dobre predával. (Smiech…) Medzi nami existuje obrovská tolerancia, vychádzame si navzájom v ústrety, poradíme si, povieme si aj nepríjemné veci po koncertoch, pretože len z chvály nevyžijete. A to sú, myslím si, veľmi dôležité veci, ktoré u nás, zaplať pánboh, fungujú už tridsať rokov.
Doma si vraj spolu nespievate a dlhé roky ste s manželkou nemali spoločný koncert a ani ste ho neplánovali. V budúcom roku sa ale chystá v Čechách výnimočný koncert s názvom „Konečne společně“. Kto koho presvedčil na spoločné vystupovanie?
Ja som presvedčil na spoločný projekt ju a svoju úlohu v tom zohral osud. Takúto možnosť nám ponúkol producent Tomáš Ságl. Vedel som, že Hanka nemá rada veľké haly, má radšej priamy kontakt s publikom. Ale potom sa stalo, že vystupovala ako hosť na koncerte v pražskej O2 aréne a prišla domov s tým, že z toho mala veľmi dobrý pocit a nechala sa prehovoriť na spoločný projekt. Koncert bude len jeden v máji 2021 a už sa nezopakuje.
