Svoj nový album Radosti života ste vytvorili aj vydali v dobe, keď mnohým nie je do spevu. Vám je?
František Černý: Nám je stále do spevu, pretože sme muzikanti a baví nás to. Keď viac spievate, než sa stresujete, odrazu to nie je také zlé.
Lekári už v stredoveku odporúčali počas morových epidémií, aby ľudia toľko nepremýšľali o chorobách, ale dbali na duševné zdravie. Napríklad pomocou spevu, básní, hrania šachu, oblečením sa do slávnostných šiat alebo pitím vína. Čo z toho dodržiavate vy?
František Černý: Úplne všetko vymenované, trochu zanedbávame tie slávnostné šaty, ale kompenzujeme si to pitím vína a pridávame k tomu prechádzky do prírody s domácim zvieratstvom.
Dá sa dlhodobo neklesať na duchu?
František Černý: Iste! Pozrite sa na obal nášho posledného albumu a vypočujte si ho. Hudba lieči a my sa snažíme dodať národu zase chuť do života.
Album Radosti života vznikal počas prvej vlny pandémie, keď ste vraj začali vyprázdňovať šuplíčky s prebytočnými skladbami z minulosti. Išli ste iba zo zásob?
Karel Holas: Keď sme začali nahrávať, nápady nám začali chodiť samy, takže polovica piesní na albume vznikla počas nahrávania a druhá polovica sú staršie pesničky.
Šuplíky ste už vyprázdnili? Alebo vám ešte zostali pesničky na ďalšie albumy?
Karel Holas: Ešte sme ich nevyprázdnili, máme tam ešte mnoho zaujímavých piesní na pár ďalších albumov. Uvidíme, ktoré nabudúce použijeme a ktoré si ešte počkajú.
Tým, že ste mali viac času, nemali ste pocit, že sa treba s pesničkami trochu vyhrať?
Karel Holas: Radosti života vznikli spontánne. Na začiatku sme si povedali, že budeme nahrávať naše pesničky čo najjednoduchšie, tak ako vzniknú pri prvom nápade. To znamená, čo najviac pesničkovo. Tiež sa k nám po chorobe vrátil náš harmonikár Radek Pobořil, takže platňa dostala so zvukom harmoniky kabát, s ktorým Čechomor kedysi začínal. A to sa nám páči.
Na album sa dostala aj stredoveká poetika. Ako ste k nej prišli? V čom je blízka ľudovým skladbám?
František Černý: Raz som pri upratovaní garáže našiel knihu Středověké písně cechu žákovského a zistil som, že sa poetika stredovekých študentov a pankáčov tej doby podobá piesňam, ktoré sme dovtedy hľadali v rôznych ľudových spevníkoch. A pretože sa nám tá poézia zapáčila, niektoré básne sme zhudobnili.
Napsala mi psaní je pomerne jednoduchá báseň od českého básnika a ilustrátora Františka Gellnera z prelomu 19. a 20. storočia. Čím vás oslovila?
František Černý: Gellnera už spracoval kdekto, nás to lákalo tiež, a dúfam, že jeho poézia bude lákať aj ďalšie generácie.
Posledná, bonusová, nahrávka je zvláštna, k albumu akoby ani nepatrila. O čo v nej ide?
František Černý: Keď som mal asi deväť rokov, môj bratranec už vedel hrať na gitare a mal kotúčový magneťák. Ja som mu do toho spieval. Nedávno som nahrávku objavil a Karlovi sa to veľmi páčilo, tak sme ju použili ako bonus.
Obal albumu tvorí zaujímavý obraz výtvarníka Jindru Čapka, na ktorom sú hudobníci znázornení s lekárskymi ochrannými maskami s dlhými zobákmi, ktoré sa začali používať v 17. storočí. Ako ste sa k nemu dostali?
František Černý: V Krumlove sme sa zoznámili s Jindrom Čapkom a bolo to. On mal nakreslenú skicu obalu ešte v čase, keď žiadna korona nehrozila, a už vtedy sa nám nápad páčil. Sadlo nám to do konceptu. Spustošenou krajinou tiahnu potulní muzikanti, za nimi už ale všetko kvitne a tancuje. No nie je v tom krása a nádej?
Aké sú príbehy vašich pesničiek? Kde na ne toľké roky chodíte? Koľko je to už, 32 rokov?
Karel Holas: Áno, je to už 32 rokov, čo Čechomor hrá. Pesničky nachádzame tak rôzne, najviac čerpáme zo zbierok a starých spevníkov, na ľudových slávnostiach alebo si zaspomíname, čo sme počuli v detstve.
Ľudové skladby bývajú niekedy aj celkom morbídne, prekvapia vás týmto ešte niekedy?
Karel Holas: V ľudových pesničkách je opísaný život taký, aký je. Všetky piesne, ktoré spievame, vznikli z nejakej životnej situácie alebo potreby, takže je v nich všetko od narodenia, cez lásku, pytačky, svadby, a pretože k životu patrí aj smútok a smrť, sú tam aj tieto témy.
Ako namiešavate jednotlivé albumy? Ako vzájomne kombinujete jednotlivé skladby, aby vo výsledku vytvorili kompaktný celok?
Karel Holas: Pesničky na album vyberáme trebárs aj zo štyridsiatich piesní. Okrem CD Hrady a zámky, kde sme piesne tematicky podriadili starým povestiam, sú naše albumy kombinácia všetkého možného. Aj pesničky na našom novom albume Radosti života sú takto postavené. Takže vyberáme a vyberáme a vždy to nakoniec krásne vyjde.
Absolvovali ste množstvo zaujímavých projektov, pred viac ako desiatimi rokmi ste napríklad mali spoločné turné s hudobníčkou a poetkou Suzanne Vega alebo ešte predtým ste spolupracovali s Jazom Colemanom. Máte niečo podobné v pláne, keď odložíte rúška?
Karel Holas: Nápadov na ďalšie projekty máme naozaj veľa. Niektoré boli už tesne pred realizáciou, ale teraz budeme musieť počkať, ako to všetko dopadne a kam sa naša fantázia bude môcť zase vydať.
Hovoríte o sebe, že ste cestovatelia a cestujete so svojou hudbou. Na aké špecifické miesta ste sa takto dostali? Ako reaguje zahraničné publikum?
Karel Holas: Dostali sme sa na pódiá takmer po celom svete. Od Ameriky po Rusko a Čínu, robili sme turné po Austrálii a Novom Zélande a koncertovali sme po celej Európe. Všade to bolo fajn, naše koncerty mali zakaždým úspech, ale naozaj najradšej koncertujeme doma a na Slovensku. A to nielen preto, že si rozumieme a môžeme si spoločne zaspievať.
Aké najzaujímavejšie situácie ste na koncertoch v cudzine zažili? V čom vás poslucháči prekvapili?
Karel Holas: Najviac nás poslucháči prekvapili na koncerte pri Veľkom čínskom múre. Tento koncert bol zvláštny hneď z niekoľkých dôvodov. Samotné miesto je jedným slovom magické, a keď sa zotmelo, múr bol nádherne nasvietený a vyzeral nekonečne. Najväčšie prekvapenie ale prišlo vo chvíli, keď sme hrali pieseň Stojí hruška v širém poli. Všimli sme si, že čínske publikum s nami začalo spievať. Pripadali sme si ako v Jiříkovovom videní (veľmi nadšení, podľa stredovekej poviedky pozn. red.). Potom sme zistili, že náš koncert navštívili desiatky študentov slavistiky z Pekingu, ktorí naše pesničky poznali. Bol to asi najmagickejší koncertný zážitok, aký sme vo svete zažili.
Aké publikum teraz oslovujete na Slovensku alebo v Čechách? Kto sú vaši fanúšikovia? Mení sa to rokmi?
Karel Holas: Sme asi jedna z mála kapiel, na ktorej sa zhodnú rodičia so svojimi deťmi a možno aj s prarodičmi. Takže na nás chodí publikum všetkých vekových kategórií.
Ako sa vyvíjate vy? Cítite pribúdajúce roky?
Karel Holas: Myslím, že sme stále rovnakí. Energie máme stále veľa, baví nás hudba, ktorú robíme, stále rovnako radi cestujeme. Tešíme sa, keď sa zase budeme môcť stretávať s našimi fanúšikmi na koncertoch.
Čechomor
Foto: Michaela Hermína
Skupina pre základ svojej tvorby využíva ľudové skladby, ktoré pretvára do rockovej podoby. Vznikla v roku 1988 ako folkové združenie s názvom Prvá Českomoravská nezávislá hudební společnost, názov postupne skrátili na Čechomor. Medzi jej zakladajúcimi členmi bol spevák a gitarista František Černý, ktorý je lídrom dodnes. V roku 1991 vydali prvý album Dověcnosti, neskôr Mezi horami, ktorý je stále považovaný za jeden z ich najlepších. Postupne sa ku kapele pridali violončelista Michal Pavlík, harmonikár Radek Pobořil a huslista a spevák Karel Holas. Kapela vydala viac než 20 albumov, posledný sa volá Radosti života.
